Všetci vieme, že keď rastlinám žltnú listy, zvyčajne ide o problém alebo signál, že im niečo chýba. Žltnutie listov vonkajších rastlín súvisí s chlorózou, čo je príznak spôsobený nedostatkom chlorofylu. Tento pigment nielenže dáva listom zelenú farbu, ale je nevyhnutný pre fotosyntézu. Existuje niekoľko dôvodov, prečo dochádza k chloróze, a na vine môžu byť aj choroby a škodcovia. Žlté listy bývajú tiež znakom normálneho procesu starnutia rastliny.
Všeobecné príčiny žltnutia listov
Nedostatok svetla
Pre fotosyntézu je rozhodujúce svetlo. Ak rastlina nemá dostatok slnečného svetla, jej listy vyblednú. Je dôležité skontrolovať svetelné požiadavky konkrétnej rastliny, aby sa zistilo, či nie je nevhodne umiestnená. Pri rastlinách v kvetináčoch je náprava jednoduchá, stačí ich premiestniť tak, aby im podmienky plne vyhovovali. Pri rastlinách zasadených v zemi je to náročnejšie. Všímať si treba aj to, či rastlinu, ktorá potrebuje veľa slnka, netieni neďaleký strom alebo ker - potom je ho potrebné orezať.
Problémy so závlahou
Žlté listy sú často znakom nedostatočného zalievania. Na žltnutie listov netreba, aby rastlina trpela suchom dlhý čas, neraz stačí niekoľko horúcich dní. Aj nadmerné zalievanie môže mať rovnaký výsledok. Pôdy so slabou drenážou, napríklad hlinité pôdy, sa po daždi môžu premáčať a upchať. V takomto prostredí korene rastlín nedokážu dýchať a môžu sa poškodiť. Preto je dôležité nevysádzať rastliny na miesta so slabým odtokom, prípadne pred výsadbou upraviť pôdu.
Nedostatok živín a nesprávne pH pôdy
Alkalická pôda (s pH nad 7) priamo súvisí s nedostatkom živín. V takto zásaditej pôde je železo menej rozpustné, a preto pre rastliny horšie dostupné. Zožltnutie listov môže spôsobiť aj pôda, ktorá je pre rastlinu príliš zásaditá. Najspoľahlivejším riešením na identifikáciu tohto problému je pôdny test, tentokrát zameraný na pH pôdy. Problémy s výživou môžu byť spôsobené aj nevhodným zložením podložia, napríklad štrkovitou ílovitou pôdou, alebo pôdou, ktorá je síce ornica, ale má ílovitý charakter.
Prehnojenie
Ak listy pôsobia na pohľad ako spálené, najčastejšie to znamená, že ste použili priveľa hnojiva. K poškodeniu môže dôjsť dvoma spôsobmi: keď rozpustné soli v hnojive odvádzajú vlhkosť z koreňov alebo vtedy, keď na listy vylejeme granule hnojiva či tekuté hnojivo. Aby ste tomu zabránili, pri použití granulovaných hnojív nezabudnite rastliny okamžite zaliať, nech sa na listoch nehromadia žiadne granule.
Choroby a škodcovia
Žltnutie listov môžu spôsobovať aj choroby a škodcovia. Napríklad ranná pleseň začína škvrnami, ktoré majú žltú farbu a neskôr sa zlúčia. Poškodenie viacerými druhmi hmyzu, ako sú napríklad vošky, spôsobuje žltnutie listov, najmä na zelenine. Vyskytnúť sa môžu aj poškodenia kôry alebo koreňov, ktoré sa prejavujú žltnutím a vädnutím listov.
Prirodzené starnutie rastliny
Listy, ktoré žltnú a následne opadnú - najmä staršie listy v spodnej časti rastliny - sú zvyčajne bežnou prirodzenou súčasťou procesu starnutia. Všetko závisí od frekvencie a počtu listov, ktoré sa takto menia.
Špecifické príčiny žltnutia listov viniča
Zlaté žltnutie viniča (Grapevine flavescence dorée phytoplasma)
Zlaté žltnutie viniča je karanténna choroba, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre vinohradníctvo.
- Pôvodca: Pôvodcom zlatého žltnutia viniča je fytoplazma (grapevine avescence dorée phytoplasma).
- Príznaky: Uvedené príznaky sa môžu objavovať na všetkých alebo iba na častiach krov viniča.
- Dôsledky: Kvôli vysušeniu súkvetia alebo strapcov dokáže fytoplazma spôsobiť výraznú stratu úrody. Taktiež prispieva k zníženiu fotosyntetickej aktivity a transportu živín, čo má za následok zníženie kvality hrozna vo vinohrade.
Vzhľadom na rýchly nárast viditeľných príznakov tejto choroby, odbor ochrany rastlín Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave zasiela naliehavé informácie na zamedzenie šírenia tejto choroby. Všetkým pestovateľom viniča sa oznamuje, že je nevyhnutné prijať účinné opatrenia na zamedzenie šírenia.
Na zlaté žltnutie upozorňoval už roky
Cikádka viničová - prenášač zlatého žltnutia
Chorobu zlatého žltnutia prenáša cikádka viničová, preto je boj proti tomuto škodcovi kľúčový v prevencii šírenia fytoplazmy.
- Prezimovanie: Cikádka viničová prezimuje v štádiu vajíčok, ktoré samičky zapúšťajú pod kôru výhonkov.
- Liahnutie lariev: Larvy škodcu sa liahnu od mája.
- Ochrana: S postrekmi proti cikádke viničovej sa začína po odvitnutí viniča a pokračuje sa až do konca septembra.
Chloróza viniča - nedostatok železa
Chloróza ovocných drevín a viniča môže mať viacero príčin, najčastejšie je však následkom nedostatku prístupného železa v pôde. Aj keď železo v pôde nechýba, je naviazané na vápnik, ktorého prebytok je skutočnou príčinou chlorózy. Preto sa táto forma chlorózy nazýva aj kalciózou a stretávame sa s ňou predovšetkým na pôdach s vysokým prirodzeným obsahom uhličitanu vápenatého (napr. na Žitnom ostrove).
- Charakteristické príznaky: Pre chlorózu z nedostatku železa je charakteristické žltnutie najmladších listov na koncoch výhonkov. V tomto prípade však nedochádza k opadávaniu listov. Intenzita prejavov chlorózy sa v jednotlivých rokoch mení a je rozdielna aj citlivosť odrôd (napríklad Müller Thurgau, Frankovka modrá, Chrupky, Silván zelený sú veľmi citlivé).
- Formy chlorózy: Rozoznávame ľahkú a ťažkú formu chlorózy. Pri ľahkej forme sú listy, ktoré sa vyvíjajú v júni a júli, žltozelené až žlté. Žltnutie listov postupuje od vrcholovej časti k báze výhonku. V prípade, že v druhej polovici vegetácie pretrváva suché počasie, môžu sa listy opäť zazelenať. Pri ťažkej forme chlorózy má už pučiaci vinič žltú farbu: listy zaostávajú v raste, ich pletivo od kraja a medzi žilkami postupne hnedne a odumiera a nadmerne sa vytvárajú zálistky.
Možnosti liečby chlorózy viniča
V prvom rade si treba uvedomiť, že nie každé žltnutie listov či ihličia rastliny znamená prítomnosť patogénu na nej. Preto skôr, než siahnete po chemických prípravkoch, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
- Úprava pôdy: Ochrana viniča proti chloróze spočíva v úprave pôdnej štruktúry častým hlbokým kyprením pôdy, keď je v nezamokrenom stave. Dôležitá je aj úprava zloženia pôdy, t.j. obmedzovanie fosforečných alebo kombinovaných hnojív s obsahom fosforu, zapracovávanie 5 - 10 kg/100 m² hnedouhoľného prachu, mletého lignitu a neutrálnej rašeliny, ktoré dlhšie obdobie priaznivo ovplyvňujú vzdušnú kapacitu pôdy. Použiť možno aj dobre vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost.
- Chemická ochrana: Ide o aplikáciu špecifických prípravkov do pôdy alebo na list. Pôdne aplikácie majú dlhší účinok, zatiaľ čo aplikácie na list majú síce účinok rýchlejší, ale krátky. Vinič je schopný prijímať najviac železa prostredníctvom koreňov, ak je železo vo forme prijateľnej pre rastliny (cheláty).
- Chlorofén: Aplikuje sa do pôdy ako zálievka pred pučaním viniča alebo pri prvých príznakoch chlorózy v dávke 40 - 60 g (na 10 l vody) na ker. Pri aplikácii na list sa postrekuje po odkvitnutí alebo po zistení prvých príznakov v 0,1 - 0,2 % koncentrácii 2-3-krát v 7- až 14-denných intervaloch.
- Sequestrene 138 Fe: Aplikuje sa do pôdy ako zálievka v dávke 20 - 30 g (na 10 l vody) na ker. Pri aplikácii na list sa postrekuje 1- až 2-krát pred kvitnutím a po odkvitnutí v 14-denných intervaloch v 0,05 - 0,1 % koncentrácii.
- Síran železnatý (zelená skalica): Aplikuje sa tiež vo forme zálievky v množstve 500 - 1000 g (na 10 l vody) na ker od rezu viniča až do konca júla alebo po zbere úrody. Aplikácia do pôdy sa robí pomocou brázd, ktoré sa vykopú v blízkosti chorých krov do hĺbky 15 - 20 cm. Pri jesennej aplikácii je možné prípravky rozhodiť na pôdu a plytko zapraviť.
- Listové hnojivá s vyšším obsahom železa: Proti chloróze možno v 14-denných intervaloch aplikovať aj listové hnojivá s vyšším obsahom železa.
Prirodzené žltnutie listov viniča koncom leta
Žltnutie listov viniča hroznorodého koncom leta je prirodzený proces, ktorým sa rastlina zbavuje prebytočných listov. Je to z jedného prozaického dôvodu - pripravuje sa na zrenie plodov. Rastlina to dosahuje spomínaným žltnutím a následným opadávaním listov. Ušetrená energia potom smeruje do bobúľ a zároveň sa im dostane viac slniečka.