Väčšina záhradkárov na jeseň skleník vyčistí, porýľuje a prehnojí záhony a následne ho zazimuje. Počas zimy potom často nakupujeme zeleninu v supermarketoch, aby sme si zabezpečili prísun vitamínov. Predstava, že by sa skleník dal využívať aj v zime, mnohým napovie, že je potrebné v ňom kúriť. Našťastie to nie je vždy pravda. Pri súčasných cenách energií by sa takto vypestovaná zelenina riadne predražila. Ak nemáte skleník, nezúfajte - rovnako dobre poslúži aj parenisko, ktorého zaobstaranie je niekoľkonásobne lacnejšie.
Medzi zeleninu, ktorej zima neprekáža, patrí najmä kel. Niektorým druhom kelu chlad dokonca vyhovuje. Kučeravý kel, ružičkový alebo hlávkový kel bez problémov zvládajú aj mráz, a tak ich je možné v zime pestovať aj vonku. Napadlo by vás ale v zime v nevykurovanom skleníku pestovať mrkvu alebo koreňový petržlen? Pestovať sa dá aj niektorá listová zelenina, ako napríklad rôzne druhy šalátu alebo špenát. Tieto druhy síce proti silným mrazom nie sú tak odolné. V posledných rokoch však na väčšine územia Slovenska silné mrazy v zime prichádzajú len zriedka na pár dní. Ak napadne sneh, nezabudnite ho zo skleníka odpratávať, aby mali rastliny dostatok svetla. Ostatne, sneh je potrebné odpratávať aj zo zazimovaných skleníkov, kde nič nerastie.
Možnosti pestovania v skleníku
Skleník ponúka nekonečné možnosti pestovania celého spektra plodín - od zeleniny a byliniek, cez niektoré tropické ovocie až po kvetiny. Či je skleník veľký alebo malý, v každom prípade je potrebné ho dôkladne usporiadať. Správne usporiadanie skleníka a rozvrhnutie výsadby sú kľúčom k bohatej úrode.
Ideálne podmienky pre rastliny
Ideálne podmienky na pestovanie, ktoré skleníky a fóliovníky poskytujú, priam vyzývajú na pestovanie mnohých rastlín. Rôzne druhy plodín, zeleniny či kvetín majú síce rôzne požiadavky na starostlivosť a rast, to však nebráni ich súbežnému pestovaniu. Existuje niekoľko zásad, ktoré sa oplatí poznať pre správne pestovanie v skleníku. Zamerajte sa predovšetkým na druh zeleniny či iných rastlín, ktoré sa chystáte zasadiť. Z praktického pohľadu niektoré rastliny potrebujú viac miesta. V prípade, že by nemali dostatok priestoru na rast, dochádzalo by k deformáciám rastlín aj ich plodov. Týmto spôsobom môžete efektívne využívať priestor a zaistiť úspešnú úrodu, aj keď pestujete rôzne druhy rastlín spoločne. Správne pestovanie vám umožní plne využiť potenciál skleníka a poskytne rastlinám optimálne podmienky pre zdravý rast.
Čo sa dá pestovať v skleníku?
Zoznam rastlín vhodných na pestovanie v skleníku je skutočne dlhý. Medzi najpopulárnejšie patria:
- Paradajky - od kríčkových, cez cherry, až po obrie odrody. Paradajky sú ideálnou rastlinou pre skleníky, pretože potrebujú teplé a vlhké prostredie na rast.
- Uhorky - podobne ako paradajky, aj uhorky potrebujú teplé a vlhké prostredie, aby mohli rásť a produkovať ovocie. Odporúča sa pestovať ich v časti s dostatkom svetla a vlhkosti.
- Paprika - táto rastlina sa tiež dobre darí v skleníkoch. Potrebuje teplé prostredie a dostatok slnečného svetla na rast.
- Ďalšia zelenina - okrem paradajok, uhoriek a papriky sa v skleníkoch dá pestovať aj množstvo iných druhov zeleniny, ako sú napríklad šalát, reďkovky, cibuľa a mrkva.
- Ovocie - v skleníkoch sa dá pestovať aj ovocie, ako napríklad jahody, maliny, citrusové plody a iné druhy.
- Kvetiny - skleníky sú ideálnym miestom pre pestovanie kvetov, ako sú napríklad orchidey, ruže, fuchsie, begónie a iné druhy.
- Bylinky - skleníky môžu byť tiež výborným miestom pre pestovanie byliniek, ako sú napríklad bazalka, tymian, rozmarín, mäta a iné druhy.
Rozmiestnenie a usporiadanie skleníka
Rozvrhnutie a správne usporiadanie skleníka sú kľúčom k bohatej úrode. Či už ste začiatočník alebo skúsený záhradník, vysádzanie rastlín v skleníku môže byť niekedy trochu hlavolam. Vytvorte si jednoduchý plán - výsadbu jednotlivých druhov rastlín aj podobu a usporiadanie skleníka si zakreslite do plánu.
Plánovanie záhonov a umiestnenie rastlín
Riaďte sa vždy celkovou rozlohou skleníka. Mini skleník na balkón bude vyžadovať iné usporiadanie v porovnaní s veľkým záhradným skleníkom. Tu býva najpraktickejším tvarom záhonov písmeno "U", ktoré vám umožní získať dva dlhé záhony, jeden kratší a v priestore medzi záhonmi cestičku. To vám umožní rozdeliť rastliny podľa ich špecifických požiadaviek na pestovanie.
Rastliny, ktoré potrebujú viac slnečného svetla, umiestnite na južnú stranu skleníka. Niektoré rastliny majú podobné nároky na množstvo vody a živín, preto ich umiestnite k sebe. Napríklad paradajky a bazalka si vzájomne prospievajú, pretože bazalka môže pomôcť odháňať škodcov paradajok a zvýrazniť ich chuť. Koriander môže pomôcť chrániť pred škodcami uhorky, a petržlen zase podporuje rast papriky.
Na druhej strane, niektoré rastliny si konkurujú o vodu a živiny, ako napríklad uhorky a reďkovky, preto by ste ich mali sadiť ďalej od seba. Brokolica môže negatívne ovplyvniť rast paradajok, podobne ako zemiaky ovplyvňujú rast papriky.
Zohľadnenie veľkosti rastlín
Pri plánovaní tiež myslite na veľkosť jednotlivých rastlín. Rastliny, ktoré potrebujú viac priestoru, sa zvyčajne vysádzajú na okraj skleníka. Menšie rastliny, ktoré potrebujú menej miesta, umiestňujte bližšie k stredu. Paradajky napríklad vyžadujú dostatok vzduchu a priestoru, preto ich umiestnite blízko vchodu či okien skleníka. Šalátové uhorky si vyžadujú veľa priestoru na rast, preto ich vysaďte samostatne, bez tesne susediacich rastlín.
Ak vám po vysadení všetkých rastlín v skleníku zostane priestor, môžete ho vyplniť bylinkami, ako sú pažítka, bazalka či šalvia. Priestor pri strope skleníka môže byť využitý na zavesenie kvetináčov alebo organizérov na záhradné náradie.
Kompatibilita rastlín v skleníku
Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba. Dôvodom, prečo sa veľa druhov zeleniny vzájomne neznáša, je napríklad rozdielna potreba vody, miesta a živín. V najhoršom prípade sa medzi nesprávnymi susedmi v záhone môžu prenášať aj choroby a škodcovia. Preto je najlepšie urobiť si plán, na základe ktorého by ste vo vašom skleníku chceli vysievať a ako si plodiny usporiadať, aby ste mali skutočne dobrú úrodu.
Príklady vhodných a nevhodných susedov
- Paradajky sa dobre znášajú so skorou bielou kapustou, listovými šalátmi, reďkovkami, petržlenom, cibuľou, pórom alebo melónom. Vyhnite sa kôpru, feniklu, zemiakom či uhorkám. Pre zlepšenie chuti a odpudenie škodcov vysaďte v blízkosti bazalku.
- Uhorkám sa darí v blízkosti feniklu, kôpru, petržlenu, listových a kapustových šalátov, reďkoviek či strukovín. Vynechajte neskoré zemiaky.
- Reďkovky sa dobre znášajú s hráškom, jahodami, mrkvou či kapustou.
- Mrkve sa bude dariť vedľa hrachu, šalátu, špenátu, cibuľky alebo kapusty. Naopak, mrkvu saďte ďalej od kôpru.
- Špenát je veľmi tolerantný a znesie sa s takmer každou plodinou, okrem červenej repy.
- Paprike sa dobre znáša s cibuľou, cuketou, mrkvou či karfiolom. Môžete k nej vysadiť aj baklažán a paradajky. Paprika a paradajka však nie sú dobrými susedmi v záhone.
- Čakanka sa naopak s paprikou znáša mimoriadne dobre.
Pri výbere vhodného miesta na zasadenie by sme okrem teploty, vzdušnosti a vlhkosti mali brať do úvahy aj veľkosť rastlín. Napríklad kolíkové paradajky zvyčajne narastajú do výšky niekoľkých desiatok centimetrov, môžu tak zatieniť iné rastliny, ktorým sa nedostane dostatok svetla.
Vykurovaný vs. nevykurovaný skleník
Ak je váš skleník vykurovaný, vaša sezóna sa nemusí skončiť na jeseň. Kľúčové je sledovať a udržiavať správnu teplotu a vlhkosť vzduchu. V prípade nevykurovaného skleníka by ste mali začať so sadením na konci februára - začiatkom marca. Iba niekoľkým plodinám sa darí aj v chladnejších mesiacoch.
Začnite s rastlinami, ktoré nevyžadujú vysoké teploty alebo veľa svetla (napr. reďkovka, karotka), a tiež s prvými priesadami. Priesady majú rady teplo, svetlo aj vlhko, takže ak môžete, zakryte ich netkanou textíliou.
Príprava pôdy a výsadba
Pred začatím pestovania je potrebné, aby ste si dôkladne pripravili pôdu. Pôda by mala byť dobre odvodnená a bohatá na živiny. Ak budete rastliny pestovať v kvetináčoch alebo v záhradných boxoch, bude pre vás ľahšie regulovať vlhkosť a teplotu. Dôležité je mať na pamäti, že v skleníku môže byť veľmi horúco, preto je potrebné udržiavať teplotu tak, aby sa rastliny neprehrievali.
Na jeseň, po zbere poslednej úrody, pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra. Vyzretý kompost, prípadne vyzretý maštaľný hnoj, zapracujte na jeseň do pôdy v skleníku. Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku, napríklad pomocou dusikatého vápna. Následne pôdu skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť.
Kedy sadiť do skleníka?
Prvé semienka je možné do skleníka vysádzať už koncom februára až začiatkom marca (v závislosti od počasia). Ideálne obdobie na sadenie reďkovky, mrkvy, šalátu a kalerábu. Po ich dopestovaní prichádza čas na sadenie paradajok, paprík či uhoriek. Tieto rastliny sa odporúča najskôr predpestovať ako priesady a následne do skleníka vysadiť už malé rastlinky. Správny čas na sadenie priesad do skleníka nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, opäť sa riaďte najmä počasím.
Rastliny s najdlhším časom zrenia by si mali v skleníku nájsť miesto ako prvé. Pre druhy zeleniny s krátkou dobou klíčenia je významná priama výsadba do skleníka - k tomu patrí napríklad reďkev červená a šalát. Pri druhoch zeleniny s dlhšou dobou klíčenia sa najprv odporúča predkultivácia a až potom pestovanie v skleníku. Tak je tomu napríklad v prípade rajčiakov, papriky a čili. Predkultivujte si zeleninu napríklad na parapete v hliníkových alebo plastových kvetináčoch alebo v miniskleníku.
Starostlivosť o rastliny v skleníku
Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň.
Zavlažovanie, vetranie a hnojenie
Pôdu v skleníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála, ideálne dažďovou vodou. Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, keď už na skleník nepáli slnko. Využiť môžete aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo korene rastlín.
Najmä počas veľkých horúčav je v skleníku dôležité vetranie. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie.
Pri rýchlom raste vašej zeleniny v skleníku by ste mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k ich rýchlemu šíreniu.
Cirkulácia vzduchu a ventilátory v skleníkoch
Zber úrody v skleníku
Keďže v skleníku si užívate dlhšie časy zberu úrody ako vonku, môžete sa zo svojej vlastnej zeleniny tešiť mimoriadne dlho. Letná zelenina, ako uhorka, paprika a rajčiak, je väčšinou do konca augusta zozbieraná - tým však nemusí skončiť vaše pestovanie.
Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánka, čakankový šalát alebo špenát. Môžete ich vysiať po opätovnom pohnojení pôdy a na jeseň už môžete znovu zbierať úrodu.