Vstup dieťaťa do školy predstavuje významný medzník v jeho živote. Táto etapa, definovaná ako mladší školský vek (približne 6 - 11 rokov), kladie na dieťa zvýšené nároky na disciplínu, avšak zároveň otvára nové možnosti. Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť - hru.
Charakteristika a vývin v mladšom školskom veku
Kognitívny a rečový vývin
V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti. Pod vplyvom školskej výučby sa skvalitňuje i rečový prejav dieťaťa. Aktívna slovná zásoba dieťaťa v tomto období obsahuje približne 5000 slov. V kognitívnom vývine dochádza k radikálnej zmene, keď dieťa objaví logiku.
Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje používaním takej stratégie uvažovania, ktorá sa riadi základnými zákonmi logiky a rešpektuje vlastnosti poznávanej reality. Deti prichádzajú do školy spravidla medzi 6. a 7. rokom, v dobe, kedy dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania. Toto obdobie, ktoré trvá až do 11-12 rokov, sa nazýva fáza konkrétnych logických operácií. Premena detského uvažovania je postupná.
Keď má dieťa riešiť problém, o ktorom nemá dostatok vedomostí alebo skúseností, použije skôr vývojovo nižšiu stratégiu uvažovania. Presne tak sa bude správať aj v záťažovej situácii. V mladšom školskom veku bežne dochádza k výkyvom uvažovania. Myslenie mladšieho školáka je viazané na realitu. To znamená, že je schopné uvažovať o niečom určitom, čo samo pozná, aj keď nie je objekt jeho úvah aktuálne prítomný. Postačuje mu minulá skúsenosť, aby si to, čo potrebuje, mohlo aspoň predstaviť. Dieťa v mladšom školskom veku je zamerané na poznanie skutočného sveta a chce vedieť, aký je a podľa akých pravidiel funguje.
Sociálne vzťahy a rodina
Dôležité sú sociálne vzťahy v rodine - k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom, ku všetkému, čo tvorí domov. Taktiež k učiteľom a škole ako takej, k iným deťom a vrstovníkom toho istého a rozdielneho pohlavia. Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci. Len dobrý domov a rodina môžu uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu. Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch hrajú city, ktoré sú dôverné, spoľahlivé, intímne a uvoľnené v sebaprejave.
Mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe. Pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania.
Postavenie detí v skupine rovesníkov je rôzne a závisí od školského výkonu, fyzickej zdatnosti, obratnosti, šikovnosti a osobitného nadania. Spoločenská pozícia dieťaťa ovplyvňuje jeho sebavedomie. Vedúca úloha v triede nepripadá spravidla jednému dieťaťu, ale viacerým, z čoho vyplýva typ kolektívneho štýlu vedenia („vedúce jadro“ - 5 - 7 detí).
Citový vývin a vôľa
City sú obsahovo rozvinutejšie a bohatšie v porovnaní s predškolským vekom. Objavuje sa citová kvalita strachu zo zvierat (u dievčat z myší, hmyzu, červov apod., u chlapcov z dravých zvierat a šeliem). Strachovým podnetom sú aj duchovia, upíri či rôzne vymyslené nadprirodzené bytosti. Deti sa boja aj reálnych nebezpečenstiev ako choroba, nehoda, smrť, tma, noc. Čo je dôležité, objavuje sa aj strach zo školskej práce.
V tomto období sa rozvíjajú aj vyššie city:
- Estetické
- Intelektové (poznávacie)
- Morálne (etické)
- Sociálne
Intelektuálne city súvisia so školskou prácou. V prvých rokoch školskej dochádzky má dieťa ku škole kladný vzťah a pri školskej práci prežíva kladné poznávacie city. Pri estetických citoch dieťa zaujímajú subjektívne postoje k pojmom pekný - nepekný. Pri hodnotení predmetov a javov z estetického hľadiska sa riadi najmä citom. Už desaťročné dieťa hodnotí vonkajšie znaky. Vo výtvarnej výchove sa dieťaťu páčia reálne obrazy ľudí a zvierat.
Morálne city majú v prvých rokoch školskej dochádzky na dieťa silný vplyv, prejavujú sa zmyslom pre zodpovednosť a vzťahom k povinnostiam. Postupne sa formuje aj vlastenecký cit. Učiteľ má u detí mladšieho školského veku prirodzenú autoritu, často väčšiu ako rodič. V triede sa tvorí „sociálna klíma“ - atmosféra - duch triedy, ide vlastne o tendenciu obhajovať česť triedy a dobré meno celku. Upúšťa sa od egoisticky motivovaných konkurenčných vzťahov a formuje sa sociálne motivovaná súťaž členov triedy.
Vonkajší citový prejav detí je značne slabý. Vôľa má u detí mladšieho školského veku funkciu psychických procesov, čím sa stávajú tieto procesy úmyselnejšími a cieľavedomejšími. Dieťa sa snaží zamerať aj na menej zaujímavé objekty, dôležitá je však správna motivácia. Koncom obdobia pribúdajú záujmy konštruktívne, záujmy o vynálezy, cestovanie, históriu.
Šport a pohyb: Význam a úskalia skorého špecializovania
V posledných rokoch čoraz intenzívnejšie počúvame, aký je dôležitý pohyb už od detstva. V čase, keď je na slovenských školách znížený počet hodín telesnej a športovej výchovy na dve týždenne, je táto osveta skutočne na mieste. Rodičia vypĺňajú voľný čas deťom športovými krúžkami, len aby malo dieťa dostatok pohybu. Uvedomujú si nevyhnutnosť pohybu pre správny vývoj dieťaťa, nie sú však odborníci, preto sa pri rozhodovaní pre konkrétny šport a intenzitu tréningového procesu môžu dopustiť chýb.
David Epstein v článku zverejnenom v New York Times tvrdí, že v súčasnosti je vytváraný taký tlak na detských športovcov, ako keby boli dospelí, profesionálni športovci. Mnohé deti sa začnú špecializovať na jeden konkrétny šport v príliš mladom veku. Športovú špecializáciu vykonávajú často v podmienkach, ktoré sú určené pre dospelých. Výskumy z oblasti športu dokazujú, že príliš skorá špecializácia môže viesť k vážnym zraneniam a, koniec koncov, k zníženiu športového výkonu.
Výskumy a dôkazy proti skorému špecializovaniu
Doktor Neeru Jayanthi, ktorý sa špecializuje na športovú medicínu, realizoval výskum na Loyolskej Univerzite v Chicagu. Štúdie sa zúčastnilo 154 športovcov v priemernom veku 13 rokov, ktorí prišli do Lekárskeho centra Loyolskej Univerzity na športové sústredenie alebo liečbu športových zranení. Deti v štúdii, ktoré boli vysoko špecializované na vykonávanie jedného športu, mali o 36 percent vyššie riziko, že utrpia vážne zranenie. Zarážajúci je fakt, že problém sa týka najmä rodín s väčšími finančnými zdrojmi. Majetnejší rodičia sú schopní zabezpečiť pre svoje deti súkromných trénerov, ako aj podporovať cestovanie za športovými úspechmi. U lepšie ekonomicky situovaných mladých športovcov sa vyskytovali vážne športové úrazy oveľa častejšie, pričom išlo o závažné diagnózy, pri ktorých sú potrebné napríklad náhrady bedrových kĺbov.
Ďalšie štúdie, na ktoré sa odvoláva článok Dr. Epsteina, poukazujú na to, že špičkoví športovci sa menej venovali svojej športovej špecializácii v mladšom (predškolskom a mladšom školskom) veku a špecializovať sa začali neskôr. Športovci, ktorí sa špecializovali na vykonávanie jedného športu oveľa skôr, ukončili športovú kariéru predčasne alebo nedosiahli najvyššie priečky v danej športovej disciplíne.
Na rovnaký záver poukazujú aj výsledky výskumu prezentované na stretnutí členov Americkej lekárskej spoločnosti pre športovú medicínu (AMSSM). Zistilo sa, že špičkoví hráči z Kalifornskej univerzity v Los Angeles sa špecializovali na svoj šport v priemernom veku až 15,4 roka. Podľa MUDr. Johna P. DiFioriho, prezidenta AMSSM, niektoré štúdie naznačujú, že skorá špecializácia je menej úspešná ako účasť na niekoľkých športoch v mladom veku a následná špecializácia v staršej vekovej kategórii. Pestrosť vykonávaných športov v mladom veku je pre vrcholových športovcov vlastne normou.
Príkladom je švajčiarska tenisová hviezda Roger Federer, ktorého rodičia povzbudzovali, aby hral bedminton, basketbal a futbal, a dnes je svetovou tenisovou jednotkou. Na slovenských piedestáloch sa tiež prezentujú športovci ako Matej Tóth, ktorý pred atletickou kariérou vyrástol na ihrisku hraním tímových športov.
Športoví odborníci sa zhodujú, že mladí športovci by mali zostať bez špecializácie až do veku približne 12 rokov. Mike Joyner, lekár kliniky Mayo Clinic a expert na ľudskú výkonnosť, presadzuje ideu budovania všeobecnej fyzickej gramotnosti.
Optimálny denný režim a výživa pre školákov
Psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) Ľubica Kövérová pripomenula, že rodičia by mali spolu s deťmi v mladšom školskom veku pripraviť režim pracovného dňa, v ktorom sa má striedať učenie s oddychom. Aj starších žiakov treba niekedy skontrolovať a trvať na tom, aby dodržali svoj denný režim. Deti by mali byť po škole aspoň hodinu na čerstvom vzduchu, pobehať si s kamarátmi, zahrať si loptové hry či ísť na bicykel.
Príprava na vyučovanie by sa mala podľa Kövérovej začať okolo 16.00 h, keď krivka výkonnosti stúpa.
Výživa a pitný režim
Dôležité je nezabúdať na vyváženú stravu a pitný režim školákov. Množstvo tekutín si majú deti rozdeliť do celého dňa a piť priebežne, aj keď nepociťujú smäd, aby nemali prejavy z nedostatku tekutín, ako sú únava, malátnosť, spavosť a bolesti hlavy.
Medzi vhodné nápoje môžu rodičia zaradiť podľa Kövérovej čistú vodu, pramenité a slabo mineralizované prírodné minerálne vody bez oxidu uhličitého, vodou riedené ovocné šťavy, nesladené ovocné čaje či dojčenské vody. Medzi nevhodné nápoje psychologička zaradila sýtené minerálky, sladké šťavy, sirupy, sladené nápoje, čierny čaj, chinínové a energetické nápoje. Treba si uvedomiť, že sladké nápoje sú zdrojom sacharidov, prudko zvyšujú hladinu cukru v krvi a nedokážu dostatočne zahasiť smäd.
Rodičia by mali podľa psychologičky z VÚDPaP dbať na to, aby deti jedli päťkrát denne. Nemali by zabúdať na raňajky, ktoré by mali pozostávať z vlákniny, cereálií a mliečnych výrobkov. Desiata by mala byť obohatená o ovocie, zeleninu, ktoré dodávajú organizmu energiu a vitamíny, a čistú vodu. Strava, ktorú školáci konzumujú, by mala byť pestrá a vyvážená. Najmä obed by mal obsahovať tri základné živiny - sacharidy, tuky, bielkoviny.