Repka olejná patrí medzi najkľúčovejšie plodiny, ktoré sa u nás pestujú, a olej z nej má široké využitie. Pri pohľade na jej množstvo hovoria o sklamaní.
Registrácia nových hybridných odrôd
V roku 2020 boli po dvoch rokoch štátnych odrodových skúšok zaregistrované dve nové hybridné odrody repky olejky jarnej: Lagonda a Lakritz. Tieto hybridy sa vyznačujú minimálnym obsahom kyseliny erukovej a nízkym až stredným obsahom glukozinolátov.
Hybrid Lagonda
Lagonda je stredne skorý hybrid s nízkymi rastlinami a dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Rovnomernosť dozrievania má stredne dobrú. Úroda semena dosiahla 116,5 percenta na priemer kontrolného hybridu. Semeno je menšie až stredne veľké, s hmotnosťou tisíc semien 3,99 gramu. Obsah oleja v sušine semena bol nízky 43,8 percenta a obsah glukozinolátov nízky 9,7 mikromolov/g semena.
Hybrid Lakritz
Lakritz je taktiež stredne skorý hybrid, s rastlinami stredne vysokými až nižšími a dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Rovnomernosť dozrievania má dobrú. Úroda semena bola 115,6 percenta na priemer kontrolného hybridu. Semeno je malé, s hmotnosťou tisíc semien 3,88 gramu. Obsah oleja v sušine semena bol nízky 42,3 percenta a obsah glukozinolátov stredný 10,2 mikromolov/g semena.
Odhad úrody repky olejnej na Slovensku
V roku 2023 sa podľa prvých odhadov Štatistického úradu SR očakávala úroda repky olejnej na úrovni vlaňajška, teda okolo 390-tisíc ton, pri medziročne mierne vyšších výnosoch z hektára. Celková osiata plocha repky olejnej sa síce medziročne znížila takmer o 10 percent, súčasne sa však očakáva o 11 percent vyšší hektárový výnos na úrovni 3,04 tony z hektára.
V roku 2023 sa oproti päťročnému priemeru očakávalo takmer o 15 percent menej tejto plodiny, v prípade trojročného priemeru bolo číslo nižšie o 19 percent. Repka sa oproti vlaňajšku na Slovensku siala na výmere nižšej o štyri percentá.
V roku 2023 sa malo zozbierať 390-tisíc ton repky olejnej, pri medziročne mierne vyšších výnosoch z hektára. Na tento výsledok mala vplyv priaznivá klíma, najmä v máji a júni, ktorá prispela k vyšším hektárovým výnosom.
Faktory ovplyvňujúce úrodu repky
Napriek tomu, že v jeseni 2023 sme mali na Slovensku a v Čechách veľmi dobré porasty repky, priemerná úroda semena v ČR v roku 2024 dosiahla len 2,74 t/ha, čo je najnižšia hodnota za posledných 21 rokov. Na Slovensku sa v roku 2024 podľa odhadov dosiahla priemerná úroda semena 2,7 t/ha, čo je o cca 14 % menej ako 10-ročný priemer.
Úrodu determinuje najmä počet rastlín na jednotku plochy, počet šešúľ na rastline, počet semien v šešuli a HTS (hmotnosť tisíc semien). Dosiahnutá úroda semena repky ozimnej je výsledkom komplexnej interakcie medzi genotypom, pôdou, agrotechnikou, počasím a agronomickými operáciami počas vývojových štádií rastlín. Úrody v jednotlivých regiónoch sú pravidelne ovplyvňované prirodzenými pôdnymi a klimatickými podmienkami. V pestovateľskom roku 2023/24 boli úrody veľmi výrazne a negatívne ovplyvnené najmä klimatickými podmienkami, ako napríklad veľmi skorý nástup jari a neskoré mrazíky okolo 20. apríla.
Výživa a hnojenie repky ozimnej
Repka ozimná patrí medzi poľnohospodárske plodiny, ktoré veľmi dobre reagujú na úroveň výživy a hnojenia. Je to rastlina s vysokými nárokmi na výživu, a preto vyžaduje primerané, systematické hnojenie.
Potreba živín
Na vyprodukovanie 1 tony semena a príslušného množstva slamy potrebuje repka v priemere:
- 50 kg dusíka
- 11 kg fosforu
- 50 kg draslíka
- 35 kg vápnika
- 6 kg horčíka
- 18 kg síry
- 0,3 kg bóru
Pre repku je typická výrazná dynamika príjmu živín hneď od začiatku jarnej vegetácie, pričom maximum príjmu všetkých živín je vo fáze kvitnutia.
Jarné hnojenie dusíkom
Rozhodujúce pre úrody sú jarné dávky dusíka, pričom sa najlepšie osvedčuje systém delených dávok. Celková dávka dusíka v minerálnych hnojivách sa pohybuje v rozmedzí 120-200 kg N/ha, v závislosti od dosiahnutej úrody, predplodiny, organického hnojenia a pôdno-klimatických podmienok. V minerálnych hnojivách by sme mali iba doplniť rozdiel medzi celkovou potrebou rastlín a množstvom, ktoré poskytuje pôda.
Prvá jarná dávka dusíka
Realizuje sa čo najskôr na jar, len čo to umožnia pôdne a klimatické podmienky (väčšinou koncom februára a začiatkom marca). Cieľom je podporiť regeneráciu rastlín po zime a zabezpečiť dostatok dusíka v koreňovej zóne na začiatku predlžovacieho rastu. Predpokladaná dávka je 60-100 kg N/ha, ktorá sa zníži podľa predplodiny alebo organického hnojenia.
Druhá dávka dusíka
Realizuje sa v období tvorby nadzemnej biomasy až začiatkom predlžovacieho rastu (koncom marca až v prvej dekáde apríla), približne 3 týždne po regeneračnom hnojení. Bežná dávka dusíka je 50-80 kg/ha. Vhodným hnojivom je DAM 390, ku ktorému možno pridávať insekticídy alebo listové hnojivá.
Hnojenie sírou
Ozimná repka patrí k najväčším konzumentom síry. Úrodou 4 t/ha odoberie z pôdy asi 72 kg síry. Vstup síry cez atmosférické imisie výrazne poklesol, preto sa síra stáva významným limitujúcim prvkom. Najväčšie nároky na síru má repka v prvom mesiaci intenzívneho jarného rastu (približne 30-40 kg/ha S). Výživa sírou by mala byť ukončená najneskôr do predlžovania stoniek. Celkové dávky síry v jarnom období by mali predstavovať 30-50 kg S/ha.
Adekvátne hnojenie sírou prispieva k stabilizácii obsahu tuku v semenách repky ozimnej. Vhodné N-S hnojivá sú napríklad DASA 26/13, Agrosam, SAM, Agrodas.
Hnojenie horčíkom a bórom
Horčík je ústredným stavebným prvkom chlorofylu a je životne dôležitý pre fotosyntézu. Potreba horčíka pre repku vrcholí v štádiu nasadenia šešúľ. Pôdy Slovenska sú vo väčšine prípadov dobre zásobené horčíkom.
Repka je mimoriadne citlivá na nedostatok bóru. Odporúča sa hnojiť bórom vo viac ako 80-90 % porastov. Maximálna dávka je 1-2 kg B/ha. Bór pôsobí na stabilitu bunkových stien, spevňuje pletivá, pôsobí na rast koreňov a ovplyvňuje vytváranie semien v šešuliach.
Pochopenie našej pôdy: Cyklus dusíka, fixátory a hnojivá
Porovnanie úrody s inými plodinami
V roku 2023 sa očakávala vyššia úroda pšenice, ktorá by mala vzrásť dvojciferne. Úroda obilnín by mala vzrásť o takmer 320-tisíc ton a presiahnuť tri milióny ton, čo predstavuje vzostup o 12 percent. Na tento nárast majú vplyv vyššie priemerné výnosy z hektára, ktoré by mali dosiahnuť 5,47 tony.
Pšenica, najpestovanejšia obilnina na Slovensku, sa v roku 2023 pestovala na ploche 406-tisíc hektárov. Priemerný výnos na hektár by mal dosiahnuť 5,66 tony, čo je výrazne vyššie než v minulom roku a zároveň o 11 percent vyšší výnos, než je päťročný priemer. Celková úroda pšenice sa bude šplhať k 2,3 milióna ton.
Jačmeňa by sa malo urodíť o deväť percent viac, raže o 38 percent viac a ovsa o 13 percent viac. Množstvo urodenej repky (ozimná aj jarná spolu) by sa malo pohybovať na úrovni 487-tisíc ton, čo je o desať percent viac ako vlaňajšie čísla.