Zdravotný stav rastlín je hodnotený predovšetkým podľa zdravotného stavu ich koreňového systému. Hubové choroby patria medzi najväčšie hrozby pre každú záhradu, sad či vinohrad. Tieto patogény napádajú listy, stonky aj plody, kde vytvárajú nevzhľadné škvrny, povlaky a spôsobujú následnú hnilobu. Plesne a múčnatky bleskovo znižujú schopnosť rastlín fotosyntetizovať, čo vedie k ich celkovému oslabeniu a predčasnému úhynu. Ak hubové choroby nezastavíte včas, dokážu v priebehu pár vlhkých dní znehodnotiť celú úrodu.
Význam pôdnych mikroorganizmov pre zdravie rastlín
V prirodzenom pôdnom prostredí existuje kooperatívny vzťah medzi mikróbmi a rastlinami. Všetky rastliny sú závislé od mikroorganizmov v pôde. Prostredníctvom mikroorganizmov rastliny získavajú vodu, rozpúšťajú živiny, chránia sa pred škodcami a patogénmi, zabraňujú strate živín a rozkladajú zlúčeniny, ktoré by mohli brzdiť ich rast. Pôdne mikróby za to dostanú od rastlín rastúcich v pôde vzácne látky vylučované ich koreňovým systémom. Tento vzťah vytvára dynamický živý systém, ktorý môže byť ľahko narušený konvenčnými prípravkami ochrany rastlín.
Dynamika pôdneho ekosystému
Malá hŕstka zdravej pôdy by mala obsahovať milióny mikroskopických organizmov prospešných pre pôdny systém, v ktorom rastú zdravé rastliny, huby, žijú háďatká, prvoky, prospešné baktérie. Tento ekosystém siaha od najmenších baktérií, húb až po najväčšie predátory - cicavce. Akékoľvek poškodenie jednej časti systému môže ovplyvniť zdravie všetkých ostatných.
Tri úrovne pôdneho ekosystému
- Prvú úroveň pôdneho ekosystému tvoria v prvom rade huby, následne baktérie, ktoré spotrebúvajú zvyšky organických látok, dusík a živiny. Tieto organizmy fungujú ako živná banka, ktorú môžu rastliny využiť, keď to potrebujú.
- Druhá úroveň organizmov pozostáva z predátorov, ktoré sa živia baktériami a hubami v prospech rastlín, napríklad prípravok Trifender. Iné látky, ako napríklad BiogeN, viažu dusík z pôdy, sprístupnia živiny, ktoré sa metabolizujú a uvoľňujú do pôdy pomaly, čo je prospešné pre rast rastlín.
- Predátory vyššej úrovne, ako sú mnohonôžky a dážďovky, tvoria tretiu úroveň. Tieto zvieratá udržujú organizmy druhej úrovne pod kontrolou a pomáhajú rastlinám udržiavať zdravú rýchlosť rastu. Táto rozsiahla biodiverzita umožňuje bohatý život v pôdnom ekosystéme.
Rola prospešných mikroorganizmov
Tak ako pre hmyzie škodce rastlín existujú prirodzení nepriatelia zo sveta mikroorganizmov, tak je tomu aj u hubových chorôb, ktoré môžu vážne poškodiť úrodu alebo úplne zdecimovať celé rastliny. Medzi veľmi prospešné mikroorganizmy patria ako baktérie, tak niektoré užitočné huby. Druhy rodu Bacillus majú pre rastliny a pôdny život aj iné veľmi pozitívne vplyvy, ale v kontexte hubových chorôb sa zameriavame na ich fungicídne vlastnosti, ako je produkcia antifungálnych antibiotík, ktoré priamo zabraňujú klíčeniu spór alebo vedú k zastaveniu rastu mycélia patogénnych húb. Pseudomonas fluorescens je gramnegatívna baktéria, ktorá produkuje fluorescenčné pigmenty. Aj keď to znie paradoxne, niektoré symbiotické huby veľmi účinne potláčajú iné patogénne huby spôsobujúce rôzne hniloby alebo plesne. Najznámejšie sú druhy T. harzianum, T. virens, T. viride, T. atroviride, T. hamatum.
Vplyv pesticídov na pôdne mikróby
Chemikálie, ktoré sa používajú na podporu rastu rastlín, môžu zničiť pôdny systém, zabiť alebo spôsobiť mutačný tlak na pôdne mikróby. Tento vzťah vytvára dynamický živý systém, ktorý môže byť ľahko narušený konvenčnými prípravkami ochrany rastlín, v ktorom sa používajú pesticídy, herbicídy a umelé hnojivá. Pesticídy zahŕňajú veľkú skupinu chemických látok, ktoré sa pokúšajú eliminovať ničivé biologické sily v poľnohospodárstve. Patria sem herbicídy na ničenie burín, insekticídy na ničenie hmyzu, fungicídy na ničenie húb a baktericídy na ničenie baktérií. Zatiaľ čo tieto chemikálie údajne zameriavajú iba na špecifické druhy, opakované použitie zabíja mikrobiálny život, ktorý je nevyhnutný pre pôdny systém, hlavne užitočné huby. Mikróby, ktoré prežijú chemické útoky, môžu byť geneticky zmenené spôsobom, ktorý už nie je prospešný pre pôdny ekosystém a proti chemikáliám sa stávajú rezistentné. Zničenie alebo zmena mikróbov prvej úrovne môže ovplyvniť celý pôdny ekosystém až po najväčšie predátory.
Aplikácia biologických prípravkov v praxi
Skúšaním účinku biologických prípravkov na báze baktérií a húb sa na katedre ochrany rastlín ČZU Praha zaoberajú relatívne krátku dobu. Popisované výsledky sú jednoročné a boli získané iba na niekoľkých lokalitách. Presvedčivá porovnateľná účinnosť biologických prípravkov s tradičnými fungicídmi viedla k zverejneniu týchto výsledkov. Ceny aplikácií biologických prípravkov sú nižšie ako aplikácie kvalitných fungicídov a väčšinou sa aplikujú jednoduchšie, na začiatku vegetácie (morením, máčaním sadiva) alebo postrekom do nízkych porastov na počiatku vegetácie. Je možné odporučiť pestovateľom vyskúšanie týchto prípravkov na časti pozemku, pretože pri ich aplikácii a skladovaní je nutné presne dodržiavať zásady uvedené na etikete prípravku.
Ochrana cesnaku pred hubovými chorobami
V jesennom období r. 2020 bol založený maloparcelkový pokus u pestovateľa cesnaku pri meste Chlumec nad Cidlinou. Cesnak bol zasadený 25. 10. 2020 a bola použitá odroda Havran. V jarnom období (11. 4. 2021) bola vykonaná foliárna aplikácia skúšaných prípravkov pri výške cesnaku 0,10 m rovnakými prípravkami a s rovnakými dávkami ako na jeseň. Aplikácia bola v popoludňajších hodinách pri zatiahnutej oblohe a pred dažďom. Tieto podmienky sú ideálne pre prežitie pôdnych baktérií obsiahnutých v prípravkoch. Počas jarného obdobia boli skontrolované všetky rastliny na pokusných parcelkách počas vegetácie v termínoch 3. 5. a 16. 6. 2021. Pri druhom hodnotení boli spočítané rastliny vykazujúce na listoch rastové abnormality. Tretie hodnotenie zdravotného stavu prebiehalo pred zberom 8. 7. 2021. Na oboch okrajoch a v strede pokusných parceliek bolo odobraných 10 rastlín (spolu 30). Na rastlinách bol podrobne zisťovaný výskyt bakteriálnych alebo hubových chorôb na palici i listoch.
Účinnosť prípravku FIX H + N (najvyššia 85 % účinnosť v porovnaní s kontrolou) sa pri všetkých spôsoboch aplikácie ukázala mierne lepšia ako pri prípravku Hirundo (najvyššia 62 % účinnosť v porovnaní s kontrolou). Vzhľadom k tomu, že príčinou poškodenia cesnaku v pokuse boli najmä pôdne huby (Fusarium ssp.), bola účinnosť prípravku Baskus z biologických prípravkov najslabšia (najvyššia 31 % účinnosť pri porovnaní s kontrolou). Prekvapením bolo, že bežne používané morenie Sulkou Ca zvýšilo pri prvej kontrole po zime poškodenie oproti neošetrenej kontrole o 64 % a proti najlepšiemu variantu morenia prípravkom Hirundo alebo Fix H + N dokonca o 350 %.
Ochrana repky ozimnej
V sezóne 2020/21 boli na troch lokalitách (Kujavy, Domanínek a Trutnov) založené poľné maloparcelkové pokusy s repkou ozimnou. Na každej strane pokusnej parcelky bola vytýčená plocha 1 m2, kde bol zistený celkový počet rastlín a počet rastlín poškodených bielou hnilobou, fómovou hnilobou a s prejavmi núdzového dozrievania. Pri každej chorobe bol vypočítaný index napadnutia na každom opakovaní pokusného variantu podľa vzorca: priemerný výskyt (z dvoch vytýčených plôch) vydelený priemerným počtom rastlín (z dvoch vytýčených plôch) a vynásobený 100. Vyššia hodnota indexu znamená vyšší výskyt sledovanej choroby. Vzhľadom k oneskorenej vegetácii bolo toto hodnotenie vykonané na prelome júna a júla v období rastu zelených šešúľ (BBCH 71 - 74). Najmä variant 2 znížil výskyt nebezpečných hubových chorôb približne o polovicu. Je potrebné zdôrazniť, že aplikácia bola vykonaná ešte pred obdobím kvitnutia a v poraste nebol ani raz aplikovaný fungicíd. Aplikácia biologických prípravkov v repke má veľký význam pre ochranu v blízkej budúcnosti.
Zníženie mykotoxínov v silážnej kukurici
Zlepšenie zdravotného stavu a zvýšenie úrody kukurice po aplikácii prípravku FIX H + N je v praxi známe už niekoľko rokov. V r. 2021 sa rozhodli vyskúšať vplyv biologických prípravkov na rozvoj húb rodu Fusarium v porastoch silážnej kukurice. Vzhľadom k tomu, že najväčším kvalitatívnym rizikom pri výskyte tejto huby je možný výskyt silne toxických mykotoxínov, rozhodli sa vyhodnotiť účinnosť biologických prípravkov podľa obsahu bežného mykotoxínu DON. Vzorky na analýzu DON s hmotnosťou niekoľko kg boli odobrané z dolnej polovice rastlín. Na neošetrenej kontrole bol zistený obsah DON 4209 ʯ/kg hmoty (prepočítané na 50 % vlhkosť, čo zodpovedá kŕmnej zmesi). Norma pre kŕmne zmesi je 250 ʯ/kg hmoty. Všetky skúšané varianty, biologické i chemické, veľmi výrazne znížili obsah DON-u (20 - 105 x). Dôležité je, že namerané hodnoty DON sú pri ošetrených variantoch vždy pod stanovenou normou. Rozdiely medzi fungicídom Prosaro a biologickým prípravkom FIX H + N boli zanedbateľné. Najnižšie hodnoty DON boli zistené pri ošetrení oboma prípravkami v odstupe asi 3 mesiacov.
Osvedčené prírodné recepty proti hubovým chorobám
Pokiaľ nechcete investovať do ekologických prípravkov, existuje niekoľko osvedčených prírodných receptov proti hubám alebo rastlinným škodcom, ktoré si môžete v prípade potreby kedykoľvek pripraviť zo surovín, ktoré máte doma.
Pekárske droždie
Napríklad taká kocka z kvasníc a ďalšie mikroorganizmy fungujú ako ochrana proti chorobám. Kvasnice zriedené s vodou používali už naši predkovia na ochranu uhoriek, jahôd či paradajok pred plesňami. Takisto sa môžu kvasnice používať ako hnojivo, ktoré stimuluje vývoj koreňového systému a urýchľuje rast rastlín.
Postrek pažítkovým a cesnakovým extraktom
Používa sa proti múčnatke a čiernej škvrnitosti, či v boji proti voškám. Múčnatka je v našich záhradách jedným z najčastejších ochorení a dá sa veľmi jednoducho rozpoznať. Vyzerá totiž presne tak, ako hovorí jej názov. Múčnatka je plesňové ochorenie spôsobené odrodami húb, ktoré patria do radu Erysiphales. Darí sa im v teplom a vlhkom prostredí, prezimujú v pôde. Pleseň vytvára spóry, ktoré sa šíria vetrom, hmyzom a odtokom vody - tak sa prenáša na okolité rastliny.
Hydrogénuhličitan draselný
Hydrogénuhličitan draselný je bezpečný a účinný fungicíd, ktorý pri kontakte usmrcuje spóry. Rovnako ako sóda bikarbóna, funguje aj preventívne. Zvyšuje hladinu pH nad 8,3. Zmiešajte 3 lyžice hydrogénuhličitanu draselného, 3 lyžice rastlinného oleja a 1/2 lyžičky tekutého mydla do 3,8 litra vody.
Mlieko alebo srvátka
Viaceré štúdie preukázali, že mlieko alebo srvátka sú pri usmrcovaní múčnatky ešte účinnejšie ako chemické fungicídy. Štúdia Univerzity v Connecticute v roku 2009 testovala ošetrenie roztokom 40 percent mlieka a 60 percent vody na rastlinách infikovaných múčnatkou. Ukázala, že ošetrenie týmto roztokom bolo minimálne rovnako účinné ako chemické ošetrenie, navyše, nemalo žiadne vedľajšie vplyvy. Zmiešajte 60 dielov vody so 40 dielmi mlieka alebo srvátky a raz za týždeň roztokom postriekajte zasiahnuté rastliny.
Jablčný ocot
Kyselina octová z jablčného octu je veľmi účinná pri ničení múčnatky. Zmiešajte 4 lyžice jablčného octu (5 % roztok) s 3,8 litra vody.
Cesnakový olej
Cesnak má vysoký obsah síry a je účinným fungicídom. Cesnakový olej si môžete kúpiť alebo urobiť doma. Rozdrvte šesť strúčikov cesnaku, pridajte 30 mililitrov organického oleja a 30 mililitrov alkoholu. Nechajte pôsobiť dva dni. Prelejte cez husté sitko. Cesnak, ktorý vám v ňom zostane zalejte šálkou vody a nechajte ešte deň odstáť. Potom ho vyhoďte. Zmiešajte zmes oleja s alkoholom s cesnakovou vodou a rozrieďte v 3,8 litra vody.
Preventívne opatrenia a liečba únavy pôdy
Áno, aj pôda môže byť unavená, či dokonca chorá. A dá to aj patrične najavo. Rastliny v nej zle rastú, málo kvitnú, chorľavejú a ak nezasiahnete, aj hynú. Pôda jednoducho potrebuje liečenie. Spôsobov je viacero a všetky sú dostupné. Aby ste však nasadili správnu liečbu, potrebujete poznať príznaky a hlavne príčinu jej únavy. Je ich veľa, no najčastejšou býva dlhodobé a opakované pestovanie jedného druhu rastliny na tom istom mieste. Rastlina totiž počas svojho života uvoľňuje do pôdy rôzne látky, pričom mnohé z nich jej vlastnosti neovplyvňujú. Sú však medzi nimi aj také, čo v pôde zostávajú dlhšie a majú vplyv na klíčenie a rast korienkov.
Princíp únavy pôdy
Všimli ste si, že pod orechom, brezou, pagaštanom či vŕbou rastú rastliny len ťažko alebo porast je preriedený? Je to preto, že z ich lístia sa uvoľňujú do pôdy rôzne fenoly, saponíny, silice, triesloviny, estery, glykozidy, flavonoidy a iné biologicky aktívne látky. Tie majú negatívny vplyv na rast mnohých druhov rastlín. Existujú však aj také prípady, keď vlastný druh svojimi výlučkami postupne znehodnotí pôdu do takej miery, že sám zahynie alebo dokonca nedovolí na tom istom mieste vyrásť rastline svojho druhu. A to je princíp únavy pôdy.
Infekcia v pôde
Podobne ako v ľudskom organizme, infekcia sa začína aj v pôde premnožením patogénnych mikroorganizmov. Tie, samozrejme, neškodia priamo pôde, ale sú zárodkami rôznych chorôb rastlín. Efekt je však navonok rovnaký - akokoľvek starostlivo ošetrujete svoje hriadky, rastliny chradnú a vädnú. Choroboplodné zárodky pôdnych mikroskopických húb a baktérií sú častými pôvodcami chorôb rastlín. Všetko spolu súvisí, preto ak máte v pôde nedostatok živín, prejaví sa to napríklad pri kosatcoch spočiatku len pomalším rastom listov. Kosatce sú však v dôsledku nedostatočnej výživy oslabené, preto nedokážu rýchlo nahrádzať stratu, ktorú im spôsobia prípadné obžery pandravami. Kosatce sa snažia vytvárať ako náhradu nadmerné množstvo hľúz, a to ich vysiluje ešte viac, takže v otvorených nechránených ranách sa môžu pokojne rozmnožiť huby, preniknúť hlbšie do pletív a spôsobiť hubové ochorenie.
Liečba proti únave a prevencia infekcií
Dbajte na časté presádzanie trvaliek, ako sú pivonky lekárske, záhradné ruže, floxy metlinaté či margaréty. Jednostranné odčerpávanie živín síce dočasne vyriešite aj špeciálnymi hnojivami, ktoré dodajú do pôdy práve to, čo sa najrýchlejšie spotrebúva. Vylučovaniu škodlivých látok samotnou rastlinou však nezabránite. Preto raz za čas vyberte zo zeme a presaďte na iné miesto aj cibule a hľuzy okrasných viacročných cibuľovín a hľuznatých rastlín. Pri jednoročnej a teplomilnej zelenine, prípadne pri letničkách zasa dbajte na časté striedanie druhov. Rôzne druhy majú rozdielne požiadavky, preto zatiaľ čo rajčiaky a fazuľu môžete na jednom mieste pestovať podobne ako špargľu 8 až 10 rokov, záhradné jahody len 3 až 4 roky a zemiaky, cviklu, mrkvu či zeler dokonca iba jeden rok.
Infekcii pôdy môžete predchádzať odstraňovaním chorých rastlín, morením osiva a sadiva, dodržiavaním čistoty náradia, striedaním plodín a pestovaním zmiešaných kultúr. Najkrajnejším opatrením je dezinfekcia alebo sterilizácia pôdy, ktoré realizujte len pri výskyte karanténnej choroby. Najúčinnejšou ochranou však zostáva prevencia v podobe vysievania, vysádzania a pestovania zdravých jedincov. Jedným z opatrení je aj odstránenie spodných listov pri výsadbe priesad, napríklad chryzantém. Tie sú totiž pri kontakte s pôdou vstupnou bránou pre háďatká. Ďalším opatrením je čistota pracovného prostredia, čiže aj náradia, baliaceho materiálu a odevu. Okrem toho pravidelne striedajte pestované druhy a presádzajte.
Vysádzajte aj prirodzene ochranné rastliny, ako je aksamietnica, cesnak, cibuľa a nechtík, ktoré odpudzujú choroby a škodcov. Liečbu pôdy podporíte aj pravidelným nastielaním a kyprením, občasnou výmenou substrátu, hnojením vyzretým kompostom, vápnením a zapracovávaním látok, ktoré zlepšujú jej vlastnosti - teda rašeliny, uhoľného prachu a upraveného lignitu.
Detoxikácia pôdy prírodnými látkami
Detoxikácia v latinčine znamená „de-“: od a „toxicus“: jedovatý. Tento pojem predstavuje proces odstránenia alebo zneškodnenia toxickej - jedovatej látky. Pri pôde nejde ani tak v pravom slova zmysle o detoxikáciu, ako zneškodnenie jedovatej látky, ale o zamedzenie „jej voľného pohybu“. Inak povedané, aplikujeme prostriedky, ktoré zamedzia, aby sa toxické látky uvoľňovali do vody, pôdy a boli dostupné pre rastliny alebo zvieratá.
Čím detoxikovať pôdu?
- Drevené uhlie: Jeho kvalitu ovplyvňuje použité drevo. Keď ide o drevo morené alebo lakované, také uhlie určite neaplikujte. Zbytočne si do pôdy zanesiete toxické látky z chemikálií použitých na morenie/lakovanie. Drevené uhlie je vhodné pred aplikáciou nechať nasiaknuť ľubovoľným hnojivovým roztokom. Pretože drevené uhlie po aplikácii do pôdy dokáže do seba dočasne vstrebávať živiny, a teda dočasne ich z pôdy aj odčerpať a až potom uvoľňovať. Na jeho nasiaknutie môžete použiť výluh z hmyzieho trusu.
- HUMAC®Agro: Vyrába sa z Leonardonitu a následne sa aktivuje. Viaže toxické kovy, PCB, dioxíny, pesticídy, herbicídy a iné toxické zlúčeniny v pôde do komplexov nevyužiteľných pre rastliny. Znižuje obsah toxických látok v produktoch rastlinnej výroby, ozdravuje zamorené pôdy a dodáva do pôdy organický uhlík. Je organického pôvodu.
- Alginit: Je organicko-minerálna hornina, ktorá vznikla pred skoro 5 miliónmi rokov. Vďaka tomu, že absorbuje ťažké kovy a ďalšie nebezpečné toxické látky, účinne pôdu detoxikuje. Je označovaný ako nízkonákladový prírodný sorbent, bezpečný pre pôdu, rastliny a zvieratá. Zabraňuje vyplavovaniu umelých hnojív z pôdy do spodných vôd, ozdravuje a zkvalitňuje ťažké a piesčité pôdy, zvyšuje schopnosť vody udržať v sebe vlahu pre rastliny.
- ZeoSand a Zeolit Agro: Vyrábajú sa zo Zeolitu. Vďaka svojej dutinkovej štruktúre dokážu adsorbovať katióny kovov alebo molekuly vody. Do dutín a kanálikov zachytia amoniak, ťažké kovy, zápachové plyny. Dokážu absorbovať radionuklidy - rádioaktívne látky. Sú anorganického pôvodu.
