Pestovanie zemiakov: Komplexný sprievodca správnou výsadbou a starostlivosťou

Zemiaky patria k hospodársky najvýznamnejším plodinám a sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Pôvodnou oblasťou ich výskytu sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru, kde sa dodnes kultivuje vyše 400 odrôd. Na Slovensko sa zemiaky dostali asi v 18. storočí a sú považované za základnú potravinu. Botanický názov znie Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd. Pestovanie zemiakov nie je náročné a zvládne to aj začínajúci záhradkár, nevyžaduje žiadne zvláštne znalosti ani zručnosti. Pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu. Dokonca, zemiak bola prvá zelenina, ktorá bola dopestovaná aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici.

1. Príprava pôdy pre výsadbu zemiakov

Zemiaky sú plodina, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať, no sú náročné na živiny. Preto je príprava pôdy pred sadením kľúčová. Pôda by mala byť kyprá, priepustná a mať drobnohrudkovitú štruktúru. Ideálne sú piesočnaté až hlinitopiesočnaté, ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy. Príliš utužená pôda znižuje výnosy.

A. Striedanie plodín a stanovište

• Ideálne je striedanie plodín tak, aby zemiaky na pozemok prišli raz za štyri roky. Takto sa predíde výskytu mandeliniek, háďatiek a hniloby, a znižuje sa riziko prenosu chorôb.
• Zemiakom sa darí na slnečných aj polotienistých miestach, no vyhovuje im chránená poloha. Na zatienených, vlhkých hriadkach zle rastú a vňať veľmi skoro podlieha plesni.
• Nepestujte zemiaky na tom istom mieste ako predchádzajúce dva roky.

B. Hnojenie pôdy

Pôdu pod zemiaky treba pripraviť už na jeseň. Zemiaky sú náročné predovšetkým na draslík. Na jeseň vyhnojíme pozemok maštaľným hnojom (vhodné je sadiť až druhý rok po hnojení hnojom), lepšie kompostom, alebo zeleným hnojením (repka, horčica).

• Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1m² pozemku.
• Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu (80 g na 1m²) a draselnej soli (30 g na 1m²).
• Ak však použijeme dávku hnoja napr. 7 kg na 1m², dodávame do pôdy toľko dusíka a draslíka, že stačí dohnojiť superfosfátom.
• Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m² pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku). Prípadne použijeme hnojivo NPK v dávke 1 kg na 10 štvorcových metrov.
• Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.

C. Mechanická príprava

Príprava pozemku pred vysádzaním spočíva v nakyprení a prevzdušnení pôdy do hĺbky aspoň 15 - 20 cm, najlepšie opakovane, čím výdatne ničíme klíčiace buriny a zároveň preteplíme pôdu. Celú plochu, kam chcete vysadiť zemiaky, najprv zbavte všetkých burín a následne veľmi dôkladne skyprite aspoň do hĺbky 15 až 20 centimetrov. Malé záhony sa najlepšie kypria ručným kypričom alebo elektrickou motyčkou.

2. Výber a príprava sadiva

Len zdravé sadivo zaručuje dobré úrody. Pre výsadbu si zabezpečíme zdravé, certifikované sadivo. Hľuzy na pohľad zdravé nemusia byť vždy zárukou dobrej úrody, pretože zemiaky trpia vírusovými chorobami, ktoré sa nemusia prejaviť na vzhľade.

A. Kvalita sadiva

• Záhradkár by sa mal pri nákupe sadiva zaujímať, či kupuje certifikované sadivo (A - C1 a B - C2), alebo iba „vzhľadné zemiaky“.
• Certifikovaná zemiaková sadba je pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje vírusy a plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu.
• Obyčajné konzumné zemiaky z obchodu sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu a preto nie sú určené k sadeniu.
• Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
• Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik), z ktorého bude vyrastať nový výhonok.

B. Predklíčenie a zakorenenie

Sadivo na výsadbu je potrebné prebudiť, lepšie predklíčiť, alebo zakoreniť. Tento proces trvá asi týždeň pri teplote 15 °C.

• Predklíčenie prebieha pri vyššej teplote 10 - 18 °C na svetle 3 - 4 týždne. Účelom je vytvoriť krátke, silné, zafarbené klíčky, ktoré môžu (ako mierne zasypané hľuzy) i zakoreňovať.
• Hľuzy naukladajte do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavte do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C. Klíčky musia dorásť na dĺžku 1 až 2 cm.
• Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
• Ak chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.

3. Termín výsadby zemiakov

Doba výsadby zemiakov na záhradke súvisí s možným poškodením rastlín nočnými mrazmi. Zemiaky sú teplomilné rastliny. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. Preto sa s výsadbou netreba ponáhľať.

• Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Tento termín platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré).
• Zvyčajne sa termín výsadby pohybuje od konca marca až po druhú polovicu mája.
• Podmienkou je, aby pôda mala v hĺbke okolo jedného centimetra teplotu aspoň šesť až osem stupňov Celzia a nebola príliš vlhká. Spoznáte to tak, že sa po stlačení v ruke a uvoľnení rozpadne a nebude sa lepiť na náradie.
• Doba vzchádzania je 3 - 5 týždňov po vysadení.
• Záhradkár si sám volí termín výsadby. Prevažne však sadí skoro (v marci) a riskuje, riziko sa zníži prekrytím netkanou textíliou.
• Najskoršie zbery dosiahneme so zakoreneným sadivom s použitím netkaných textílií. Textíliou predhrejeme pôdu minimálne na 8 °C. Po výsadbe porast zakryjeme.

4. Hĺbka a vzdialenosť výsadby zemiakov

Správna hĺbka a rozostupy sú kľúčové pre úspešné pestovanie zemiakov. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou, ak je dostatočne kyprá.

A. Hĺbka výsadby

• Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov.
• Platí, že čím plytšia je výsadba (cca 6-8 cm), tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia a skôr dozrievajú. Avšak, pri plytkom zasadení budete musieť okolo nich kopcovať zeminu častejšie, aby zemiaky neboli vystavené priamemu slnku.
• Hĺbka by mala byť maximálne o 1 až 2 centimetre väčšia, než je výška hľuzy.
• Chybou je hľuzy vysádzať hlboko, to spomaľuje rastový štart.
• Pri hlbšej výsadbe (napr. 20 cm) síce dochádza k neskoršiemu klíčeniu, no rastliny sú viac chránené pred mrazmi a menej náchylné na zozelenanie hľúz.

B. Rozostupy a vzdialenosti

Pri sadení zemiakov je dôležité dodržať optimálne vzdialenosti medzi jednotlivými hľuzami a riadkami, aby mali dostatok priestoru na rast a vývoj.

• Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi (hľuzami) by mali byť od 20 do 60 cm. Priemerné odporúčanie je 30 cm.
• Ideálna vzdialenosť hľúz v riadku je 30 cm.
• Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi.
• Vzdialenosť medzi riadkami (medziriadková vzdialenosť) by mala byť približne 60 cm až 75 cm.
• Vhodná medziriadková vzdialenosť je 62 cm, pre záhradku aj 50 cm.
• Väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny, ako aj pre pracovný priestor na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy.
• Hľuzy saďte do brázd v spone 25 až 30 cm medzi hľuzami a 60 až 75 cm medzi riadkami.

5. Spôsoby výsadby zemiakov

Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej, priepustnej pôde s dostatkom živín.

A. Tradičná výsadba do riadkov (hrobková kultúra)

Po nakyprení začnite s prípravou výsadby - orajte alebo motykou si vytvorte brázdu, do ktorej vkladajte zemiaky.

• Zemiaky pestujeme v hrobkovej kultúre, ktorú založíme vytvorením (naoraním) plytkých rýh (6 - 8 cm), do ktorých vysádzame naklíčené hľuzy a zahrnutím (zaoraním) vytvoríme hrobky.
• Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave.
• Hľuzy vysádzame jednotlivo do pripraveného jarku, klíčkami nahor. Snažíme sa dodržať optimálnu vzdialenosť.
• Pomocou motyky hľuzy v jarku opatrne zahrnieme, ideálne z jednej strany, dávajúc pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili.
• Nakoniec miesta výsadby nakopcujeme. Niektorí pestovatelia tento krok vynechávajú a nakopcujú až vyrastajúce rastliny.

B. Výsadba pod čiernu textíliu

V záhradkách môžeme pestovať zemiaky aj pod čiernou textíliou. Hľuzy vysádzame do otvorov v tvare „T“ s rozmermi 30 x 30 cm. Výhodou je, že kultivácia (okopávanie, hrobkovanie) odpadá.

C. Výsadba do kompostu alebo slamy

Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia.

• Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu.
• Ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost.
• Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
• Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život.
• Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno.
• Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.

6. Starostlivosť o zemiaky po výsadbe

Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa špeciálnej starostlivosti. Kľúčovými činnosťami sú závlaha, hrobkovanie a odburiňovanie.

A. Hrobkovanie (kopcovanie)

Vzídené rastliny prihŕňame postupne a vytvárame hrobok 20 - 30 cm vysoký. Hrobkovanie opakujeme 2 - 3-krát vždy po 7 - 10 dňoch (podľa zaburinenia). Posledný zásah robíme do doby nasadzovania hľúz, aby sme ich nepoškodili.

• Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín.
• Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek.
• Nízke nahrnutie hrobkov často spôsobuje, že rastom sa nové hľuzy vytláčajú na povrch pôdy, zozelenajú a nie sú vhodné na konzum a sú ľahšie napádané plesňou zemiakovou.
• Hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenajú a strácajú svoju hodnotu.
• Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné, ale je nutné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu, akonáhle dosiahnu výšku cca 30 cm.

B. Závlaha a hnojenie počas vegetácie

Plochu s vysadenými zemiakmi pravidelne zavlažujeme, sucho zemiakom neprospieva. Od závlahy závisí bohatá úroda. Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz.

• Množstvo vlahy vyžadujú zemiaky najmä v prvých týždňoch pestovania, v čase intenzívnej tvorby zelenej hmoty a počas tvorby hľúz (keď rastliny začnú kvitnúť).
• Ideálna doba na zavlažovanie je ráno. Pozor, čo najmenej zalievajte na listy, vodu skôr lejte ku koreňom.
• Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam.
• Vo vývojovom období, ideálne po vyrastení listov, zemiaky môžeme prihnojiť špeciálnym granulovaným hnojivom na zemiaky. Opäť to prispeje k vyššej úrode. Najlepšie je použiť hnojivo, ktoré má vyvážený obsah živín s dôrazom na draslík a fosfor.

C. Odburiňovanie

Ošetrovanie zemiakov v priebehu vegetácie spočíva v opakovanom navršovaní hrobkov, čím súčasne ničíme buriny. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri tradičnom pestovaní je však dôležité.

• Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu.
• Pravidelným kyprením sa vám podarí úspešne bojovať proti najrôznejším burinám. Tie ťažké, ako je pýr, musíte najprv vytrhať.
• Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.

7. Škodcovia a choroby zemiakov

Zemiakom sa nevyhýbajú vírusové či hubové choroby, ani škodce. Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby. Prevencia a včasný zásah sú kľúčové pre ochranu úrody.

A. Škodcovia

• Pásavka zemiaková (mandelinka) je najznámejší škodca, ktorý škodí požieraním listov. Už od mája kladie oranžovočervené vajíčka na spodnú stranu listov. V malých záhradách sa zvyknú zbierať ručne. Včasným zberom vajíčok, lariev či chrobákov môžete do väčšej miery zabrániť veľkým škodám aj bez použitia chémie. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.
• Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú a výrazne zhoršujú kvalitu zemiakov. Ich vývin priaznivo ovplyvňuje vysoká vlhkosť pôdy a dostatok organickej hmoty. Preto sa odporúča nehnojiť pôdu pred výsadbou čerstvým hnojom. Nepriaznivo na drôtovce pôsobí sucho.

B. Choroby

• Fytoftóra zemiaková je najobávanejšia choroba, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Prvotné príznaky sa objavujú na listoch v podobe zelenohnedých škvŕn, listy postupne vädnú a usychajú. Na skladovaných zemiakoch ju zbadáte ako sivasté až hnedé škvrny na šupke, ktorá je mierne scvrknutá. Efektívna ochrana je včasné použitie fungicídov (napr. Champion či Flowbrix).
• Mokrá hniloba sa vyskytuje vo vlhkých pôdach, počas daždivých rokov alebo pri nesprávnom skladovaní. Prvý príznak je nepríjemný zápach. Dôležité je používať zdravé sadivo, nepestovať zemiaky na rovnakom mieste minimálne štyri roky a zabezpečiť časté vetranie skladovacích priestorov.
• Stolbur zemiaka je menej známe, ale závažné ochorenie. Prejavuje sa kučeravením a antokyánovým sfarbením listov. Infikované hľuzy bývajú gumovité. Ochorenie prenášajú cikády, preto je dôležitá likvidácia burín (najmä pupenca roľného) a insekticídy.
• Rakovina zemiaka je karanténna choroba spôsobená hubou Synchytrium endobioticum. Na hľuzách sa prejavuje hrboľatými nádormi. Hoci napadnuté zemiaky môžete po očistení konzumovať, jej výskyt treba nahlásiť na ÚKSÚP-e.
• Chrastavosť zemiakov je skôr estetická choroba, prejavujúca sa suchými príškvarmi na zemiakoch, ktoré sú však bežne konzumovateľné.

8. Zber a skladovanie zemiakov

Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať.

A. Zber

• Rané zemiaky môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Zberáme ich v júni, keď vňať začne jemne poliehať.
• Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby. Znakom, že úroda je pripravená na zber, je celkom suchá vňať.
• Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm.
• Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka.
• Vyberáme ich opatrne a vždy radšej postupne pomocou vidiel, pretože sa ľahko poškodia.
• Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.
• Treba dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.

B. Skladovanie

• Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu.
• Pozberané hľuzy asi dva týždne nechajte vysušiť na tmavom mieste s teplotou 12 až 18 °C.
• Poškodené, zelené a nahnité zemiaky neskladujte.
• Zdravé uložte najlepšie do debničiek v tmavej, chladnej a suchej miestnosti. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 3 až 8 °C. Optimálna vlhkosť vzduchu je 85 až 90 percent.
• Počas celého obdobia skladovania hľuzy pravidelne kontrolujte a nahnité či plesnivé odstráňte.

9. Odrody zemiakov a ich vlastnosti

Zemiaky majú mnoho rozličných odrôd, ktoré sa delia podľa doby dozrievania a varného typu. Pri výbere je dôležité zvážiť účel pestovania (okamžitá spotreba, skladovanie) a podmienky danej oblasti.

A. Podľa doby dozrievania

• Veľmi skoré odrody: Zberajú sa už po 60 - 100 dňoch od sadby, niekedy aj skôr (už od polovice júna). Sú určené na okamžitú spotrebu.
• Skoré odrody: Vegetačná doba 100 až 110 dní. Môžu byť tiež v zemi až do augusta a za sezónu sa môžu sadiť dvakrát.
• Stredne skoré odrody: Vegetačná doba 110 až 130 dní. Vhodné na uskladnenie.
• Stredne neskoré odrody: Vegetačná doba 130 a viac dní. Zberajú sa jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Vhodné na uskladnenie.
• Neskoré odrody: Zrejú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie.

B. Podľa varného typu

Varné typy pomáhajú určiť najlepšie využitie zemiakov v kuchyni:

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Vhodné na šaláty a ako príloha.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Sú polopevné, pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Univerzálny typ, hodí sa ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení mäknú a krehnú. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu. Ideálne na zemiakovú kašu, zemiakové placky, cesto alebo hranolčeky.
• Varný typ D: S týmto typom sa v obchodoch nestretnete, používa sa ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
• Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC, ktoré majú vlastnosti z oboch typov.

tags: #ako #daleko #sadit #zemiaky