Pšenica: Všeobecný Prehľad a Pestovateľské Formy

Pšenica, často nazývaná kráľovnou obilnín, patrí nielen na Slovensku medzi najpestovanejšie plodiny. Jej celosvetové pestovanie zaberá viac ako 220 miliónov hektárov. Pestuje sa v rôznych prostrediach a klimatických zónach, pričom sa rozlišujú tri základné formy: jarná, fakultatívna (presievková) a ozimná. Ozimné a presievkové pšenice sa pestujú na približne 1/3 tejto plochy (75 mil. ha), čo znamená, že vo svete ešte stále prevažujú jarné formy pšenice.

Pestovateľské formy pšenice a ich charakteristika

Zaradenie do jarnej alebo ozimnej pšenice sa tradične vzťahuje na obdobie, v ktorom sa plodina pestuje. V súčasnom globálnom svete sú však niekedy označenia mätúce, keďže napríklad jarná pšenica sa seje v mnohých krajinách na jeseň (napr. Austrália, India, Nový Zéland). Definícia jarnej pšenice podľa Crofta (1989) sa opiera o prítomnosť či absenciu génov kontrolujúcich jarovizáciu (Vrn).

Pšenica jarná

Jarná pšenica, ako už názov napovedá, je zvyčajne vysievaná na jar a zreje v neskorom lete. Na Slovensku bola dlho vnímaná ako náhradná plodina k pšenici ozimnej a jej výmera netvorí ani 10 % celkovej výmery pšenice. Avšak vďaka šľachteniu nových odrôd s vyššími úrodami jej význam rastie.

Výhody a zaradenie v osevnom postupe

Pšenicu jarnú možno zaradiť do osevného postupu tam, kde nepriaznivé klimatické podmienky na jeseň neumožnili pripraviť pôdu pre oziminy alebo kde sa oneskoril zber predplodín. Je tiež vhodným prostriedkom na zníženie výskytu ozimných burín, ako je metlička obyčajná. Medzi ďalšie výhody jarnej pšenice v porovnaní s ozimnou patrí nižšia spotreba priemyselných hnojív, menšia náchylnosť na choroby a lepšia odolnosť proti suchu počas vegetácie.

Nevýhodou jarnej pšenice oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť, čo môže viesť ku kolísaniu úrod vplyvom nepriaznivých podmienok. V priaznivých rokoch však môže dosiahnuť porovnateľné úrody s ozimnou pšenicou, alebo ju dokonca prekonať. V priemere rokov však úrody jarnej pšenice vykazujú 10 - 20 % pokles oproti ozimnej.

Pšenica jarná s vyšším obsahom lepku a bielkovín je vhodná na prípravu chleba, pečiva a cukroviniek. Nie je vhodná pre živočíšne krmivá, no v potravinárskom priemysle je žiadaná a čoraz častejšie sa využíva aj v rámci racionálnej stravy pre celozrnné výrobky.

Pestovateľské podmienky a sejba

Pre úspešné pestovanie jarnej pšenice je nevyhnutné splniť jej špecifické nároky: kvalitná predsejbová príprava pôdy, čo najskorší výsev pre zachytenie jarnej vlahy a zber v správnej zrelosti. Nápomocná je aj genetická výbava kvalitných osív jarných pšeníc dostupných na Slovensku.

Pšenicu jarnú zasejte ihneď, ako je možné bez problémov vojsť do poľa (u nás od konca februára do konca marca). Osivové lôžko šetrne pripravte na jar do hĺbky 60 až 70 mm tak, že prevzdušníte povrchovú vrstvičku a na dne zachováte utlačenejšiu pôdu s dobrou kapilaritou. Ak sa obávate poškodenia či vytiahnutia rastlín mrazmi, môžete zasiať hlbšie, do hĺbky 30 až 50 mm, najmä na ľahších pôdach a v suchších podmienkach.

Odporúčaný výsevok je 5,5 až 6,0 miliónov klíčivých zŕn na hektár (550 až 600 zŕn na 1 m²), podľa výrobnej oblasti. Pri použití moreného osiva je dôležité skontrolovať nastavenie výsevného mechanizmu, pretože ošetrené zrno je obvykle väčšie. Po sejbe sa odporúča prejsť pole hladkým valcom, aby sa obmedzilo vyparovanie.

Výživa a ochrana

V rastovej fáze je dôležité porast jarnej pšenice prihnojiť, najmä ak nastane suché a teplé počasie. Na konci odnožovania použite zvyšok plánovanej dávky dusíka. Draslík a horčík podporujú tvorbu chlorofylu. Odporúča sa aplikovať aj zvyšok dávky fosforu a draslíka (napr. formou NPK 15:15:15), plus malú dávku horčíka (napr. liadok vápenatý - LAD alebo DAM). Tieto živiny zabezpečujú fotosyntézu a plnenie zŕn v kláskoch.

Na jar je potrebné zistiť počet vzídených zŕn na 1 m², vzídené buriny, ich druhové zloženie a rozšírenie. Podľa toho sa spresnia druhy a dávky ošetrujúcich prípravkov. Herbicídy proti neskôr vzchádzajúcim dvojklíčnolistovým burinám sa používajú vo fáze odnožovania, a insekticídy proti voškám. Použitie certifikovaného osiva eliminuje hubové choroby prenosné osivom, ako sú snete, septórie a Fusarium.

Zber a ekonomika

Termín zberu jarnej pšenice je približne rovnaký ako u ozimnej pšenice, zvyčajne koncom júna alebo začiatkom júla, zberá sa o 7 až 14 dní po ozimnej pšenici. Po úspešnej žatve je dôležitá pozberová úprava obilia, najmä pri tvrdej pšenici, kde sa odporúča priame dosúšanie v teplovzdušných sušiarňach.

Pšenica jarná môže dosahovať úrodu bežne 4,5 až 6,5 t.ha^-1. Cena vydarenej jarnej pšenice môže byť vyššia ako pri ozimnej, a to o 10 až 20 eur za tonu. Popularita tvrdej pšenice - „durumky“ (z latinského Triticum durum) narastá; jej trhová cena je tradične vyššia v porovnaní s mäkkou pšenicou, a to aj o 50 až 60 eur na tonu. Používa sa najmä na výrobu chutných cestovín, čo zvyšuje šancu na výhodný export.

Pšenica ozimná

Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny.

Charakteristika a výhody

Hlavnou prednosťou ozimných obilnín je využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby, čo vedie k vyššej produkčnej schopnosti v porovnaní s jarnými formami hustosiatych obilnín. Pšenica ozimná tiež zabezpečuje primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čím obmedzuje pôdnu eróziu. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, keďže vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad 5 °C. Výhodou pestovania ozimných obilnín je aj ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvalo dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.

Zaradenie v osevnom postupe a predplodiny

Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny, viacročné krmoviny). Vhodné sú aj plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom a výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny).

Nevhodnými predplodinami sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. Ak je nutné zaradiť pšenicu po obilnine, je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu porastu, ako je výber odolnej odrody, morenie osiva a zvýšenie dávky dusíka.

Sejba a príprava pôdy

Ozimnú pšenicu vysievame najčastejšie koncom septembra a v októbri (podľa nadmorskej výšky, čím vyššie, tým skôr). Dôležité je dodržať agrotechnický termín sejby, prípadne zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %) pri oneskorenej sejbe. Výsevok ozimnej pšenice je 400 - 450 klíčivých zŕn/m², t.j. 180 - 220 kg.ha^-1. Pšenicu sejeme do hĺbky 30 - 40 mm, s bežnou vzdialenosťou riadkov 100 - 125 mm.

Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musí byť zosúladený tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. V humídnych oblastiach je dôležitý aj obsah organickej hmoty, ktorá podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Pri nízkom obsahu organickej hmoty sa odporúča hlbšia kultivácia pôdy pred založením porastov ozimín.

Súčasné definície a globálne rozšírenie

Pšenica jarná, hoci názov napovedá sejbu na jar, sa seje v mnohých krajinách na jeseň (Austrália, India, Nový Zéland) vďaka miernym zimám. To vytvára zmätenie v terminológii. Definícia jarnej pšenice podľa Crofta (1989) je v prítomnosti či absencii génov kontrolujúcich jarovizáciu (Vrn).

Presievkové pšenice sú najkomplikovanejšie definovateľné, majú silnú fotosenzitivitu a čiastočnú citlivosť na jarovizáciu. Všeobecne majú nižšiu mrazuvzdornosť než pšenice ozimné, rýchly rast na jar a skoršie klasenie. Napríklad vo Veľkej Británii testujú jarnú pšenicu v oboch termínoch sejby. V Európe sa šľachtiteľské firmy venujú vo veľkej miere tvorbe presievkových pšeníc.

Už v prvorepublikových učebniciach sa pšenice rozdeľovali podľa termínu sejby na ozimné, presievkové a jarné, pričom sa zdôrazňovalo, že „je treba dbať, aby sa ozimka s jarkou nezamenila, lebo ozimka vysiata na jar sa plazí po zemi a nevytvára žiadne steblá, alebo len zriedkavo a neskoro a jarka vysiata na jeseň ľahko vyzimuje“ (Pěstování rostlin, 1940).

Odrody jarnej pšenice na Slovensku

Na Slovensku sú historicky dominantné české (hlavne Selgen a.s.) a nemecké (hlavne KWS Lochow, Strube) odrody. Prvou slovenskou odrodou jarnej pšenice registrovanou od roku 1955 bola až v roku 2010 odroda IS Jarissa od firmy Istropol Solary. V roku 2016 boli registrované štyri slovenské odrody jarnej pšenice z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby, Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša.

Slovenka

Odroda Slovenka bola skúšaná v rokoch 2013 - 2015. Je to skorá odroda, stredne vysokého vzrastu s paralelným, riedkym a stredne dlhým klasom s ostinami. Má bielu farbu klasu a priemernú hmotnosť tisíc zŕn 42,6 g. Dosahuje dobrú objemovú hmotnosť a vyšší obsah mokrého lepku. Hodnotenie potravinárskej kvality je 6-5. Odroda je vhodná pre všetky výrobné oblasti, s odporúčaným výsevkom 5,0 mil. klíčivých zŕn.

Voskovka

Odroda Voskovka, skúšaná v rokoch 2013 - 2015, je skorá odroda krátkeho vzrastu. Má paralelný, stredne hustý a stredne dlhý klas s ostinkami, bielej farby. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn je 39,3 g, s dobrou objemovou hmotnosťou. Obsah dusíkatých látok a kvalitného lepku je nižší. Hodnotenie potravinárskej kvality je 5-6. Odporúčaný výsevok je 5,0 mil. klíčivých zŕn, vhodná pre všetky výrobné oblasti.

Zelenka

Odroda Zelenka, skúšaná v rokoch 2013 - 2015, je stredne skorá, stredne vysokého vzrastu. Klas má paralelný, riedky a stredne dlhý tvar s dlhými ostinkami, bielej farby. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn je 40,7 g. Má vysokú objemovú hmotnosť, avšak obsah dusíkatých látok a stredne kvalitného lepku môže byť rizikový na niektorých lokalitách. Hodnotenie potravinárskej kvality je 6. Odporúčaný výsevok je 5,0 mil. klíčivých zŕn, vhodná pre všetky výrobné oblasti.

Viera

Odroda Viera bola skúšaná v rokoch 2013 - 2014. Je skorá, stredne vysokého vzrastu s paralelným, riedkym a stredne dlhým klasom s dlhými ostinkami, bielej farby. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn je 41,6 g. Dosahuje dobrú objemovú hmotnosť. Obsah dusíkatých látok a lepku môže byť na niektorých lokalitách rizikový. Hodnotenie potravinárskej kvality je 5. Odporúčaný výsevok je 5,0 mil. klíčivých zŕn, vhodná pre všetky výrobné oblasti.

Pšenica ako zelené hnojenie (siderát)

Úspešné používanie pšenice ako zeleného hnoja (siderátu) sa v praxi už dlho potvrdilo. Siderát je rastlina, ktorá sa pestuje na dočasne prázdnom pozemku s cieľom obohatiť pôdu. Pšenica ako siderát nasýti pôdu makro- a mikroelementmi v ľahko prístupnej forme, zlepšuje jej štruktúru a potláča rast burín.

Použitie pšenice ako jesenného zeleného hnoja je dôležité na zvýšenie fyzikálneho a biologického zloženia pôdy a zníženie erózie. Zrno pšenice rastie zelená hmota v čo najkratšom čase; od klíčenia semien po kosenie prejde maximálne 1,5 mesiaca. Pšenica sa môže vysiať začiatkom jari na plochy, ktoré budú obsadené teplomilnými plodinami s neskorým dátumom výsadby. Po 12 až 14 dňoch sa stonky režú, kompostujú alebo mulčujú.

Nevýhodou pšenice ako siderátu je, že po nej nemožno zasiať ďalšiu plodinu z rodiny obilnín, pretože majú rovnakú výživu a choroby. Po pšenici sú však vhodné akékoľvek zeleninové plodiny a koreňová zelenina. Skúsení poľnohospodári sa domnievajú, že správne používanie plodín zeleného hnoja je rovnocenné so zavedením hnoja. Kombinácia pšenice s iným zeleným hnojom, napríklad horčicou, môže poskytnúť vynikajúcu dezinfekciu pôdy. V takom prípade však nie je vhodné zapustiť veľké množstvo mokrej hmoty do zeme, aby nedošlo k jej skysnutiu.

Agrotechnické opatrenia a výživa pšenice

Efektívne a racionálne hnojenie porastov poľných plodín predstavuje komplikovaný proces, ktorého výsledky sa uplatňujú v technologickom procese výživy rastlín. Na Slovensku sa výživa podieľa na realizácii genetického potenciálu pestovanej plodiny približne 35 %.

Výživa pšenice

Pre dostatočné množstvo a kvalitu zrna ozimnej pšenice je rozhodujúce zabezpečiť optimálny prísun všetkých biogénnych prvkov, pričom osobitný význam má dusík. Dusíkaté hnojivá je najvhodnejšie aplikovať v období najintenzívnejšieho rastu, t. j. vo fázach odnožovanie až steblovanie, keď sa utilizuje až 70 % celkového prijatého dusíka. Najdôležitejšie je regeneračné a produkčné prihnojenie.

Celková potreba živín na 1 tonu základnej produkcie pšenice ozimnej vrátane slamy predstavuje podľa odrody 25-30 kg N, 13 kg P₂O₅ (5,7 kg P) a 25 kg K₂O (21 kg K). V jesennom období rastliny ozimnej pšenice prijímajú relatívne málo živín. Aplikácia nižších dávok dusíka na základné, jesenné hnojenie ozimnej pšenice je nevyhnutná najmä pri neskorej sejbe odrôd s dobrou odnoživosťou a na pôdach s nízkym obsahom anorganického dusíka.

Pre rastliny je príjem fosforu nenahraditeľný už od začiatku vývoja, hoci jeho odber na jeseň je malý. Aplikácia fosforečných hnojív sa zvyčajne realizuje s draselnými hnojivami prostredníctvom zmesí alebo kombinovaných hnojív, ideálne pred sejbou ozimnej pšenice ich zapracovaním do pôdy. Je dôležité rešpektovať pôdne vlastnosti, najmä pH pôdy.

Množstvo horčíka potrebné pre vytvorenie 1 t produkcie je 2,4 kg. Aplikáciu horečnatých hnojív možno uskutočniť samostatne, v rámci vápnenia (dolomitický vápenec), alebo s draselnými a dusíkatými hnojivami obsahujúcimi horčík. Pre jarnú pšenicu sa optimálne dávky dusíka pohybujú medzi 80 - 120 kg.ha^-1, pričom sa treba vyvarovať jednorazových dávok N vyšších ako 50 kg.ha^-1. Dávky fosforu by mali byť 20 - 60 kg.ha^-1 a draslíka 30 - 80 kg.ha^-1, aplikované pri jesennej orbe alebo predsejbovej príprave.

Ochrana a stimulácia

Pre zabezpečenie optimálneho rastu a odnožovania je vhodné od štádia 3. listu aplikovať stimulačné látky na báze morských rias alebo humínových kyselín v kombinácii s komplexom mikroprvkov. Pre oneskorené porasty je vhodné pridať malú dávku dusíka, optimálne 5 % roztok močoviny.

Dôležitým náradím na reguláciu burín v obilninách sú prútové brány, ktoré sú vhodné od zasiatia do začiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu. Okrem bránenia burín dochádza k prevzdušneniu povrchovej vrstvy pôdy, podpore mineralizácie a uvoľňovaniu živín.

Manažment vody

Popri výžive a kontrole škodcov je pre pšenicu jarnú dôležitá aj dostatočná vlaha. Za celú sezónu spotrebuje pšenica jarná asi 4600 až 5400 mm vody. Tam, kde je to možné, je vhodné využiť závlahy vo vodnom manažmente.

tags: #psenica #botanicke #zatriedenie