Ochrana pšenice proti hrdziam a iným hubovým chorobám: Princípy a fungicídne postreky

Správne vykonaná ochrana obilnín proti hubovým patogénom a škodcom je kľúčovým prvkom v ich pestovaní s priamym dosahom na rentabilitu výroby. Choroby dokážu v priaznivých podmienkach svojou škodlivosťou výrazne znížiť úrody a kvalitu produkcie. Obilniny počas rastu napáda široké spektrum patogénov, ktoré ohrozujú rastliny od klíčenia až po dozrievanie zŕn v klase.

Medzi najvýznamnejšie choroby obilnín patria pleseň snežná, múčnatka, steblolam, hrdza trávová, pšeničná a plevová, septoriózy, helmintospóriová škvrnitosť. Dôležité je uvedomiť si, že choroby sa v porastoch len ojedinele vyskytujú jednotlivo, čo znamená, že rastliny sú počas sezóny napádané viacerými chorobami naraz. To kladie zvýšené nároky na správnu realizáciu ochrany.

Každej chorobe vyhovujú pre jej šírenie rôzne klimatické podmienky. Kým múčnatka obľubuje vlhšie podmienky, prehustené a prehnojené porasty, hrdziam vyhovuje suché a teplé počasie. Väčší výskyt septorióz možno očakávať napríklad po miernej, ale vlhkej zime. Samostatnú kapitolu predstavujú vírusové choroby, ako vírusová zakrpatenosť pšenice, prenášané škodcami.

Hrdze obilnín

Hrdze patria k tzv. primárnym chorobám a ich pôvodcovia sú stopkovýtrusné huby rodu Puccinia. Napádajú všetky rastliny čeľade Lipnicovité (Poaceae) a vyskytujú sa plošne, vo všetkých oblastiach pestovania obilnín a tráv. Intenzita napadnutia a rozvoj choroby sú ovplyvnené odrodovou odolnosťou a priebehom počasia, predovšetkým teploty. Primárne príznaky sa objavujú v závislosti na počasí najčastejšie v prvej dekáde júna, v prípade teplého počasia sa môžu objaviť aj na jeseň. Prejavujú sa ako malé oranžové kôpky - ložiská letných výtrusov. Pokiaľ by sa zanedbala ochrana, približne od začiatku júla sa začnú tvoriť aj zimné spóry. Hrdze napádajú listy aj klasy. Patogén prežíva na živých hostiteľských rastlinách - výdrol, oziminy či trávy, a to vo forme mycélia alebo spór.

Hrdze sa na trávach objavujú zvyčajne až v druhej polovici vegetácie. Prejavujú sa vo forme oranžových alebo hnedých prášivých kôpok väčšinou na vrchnej strane listov.

Hrdza plevová (Puccinia striiformis)

Hrdza plevová je najnebezpečnejšia choroba pšenice vo vlhkých a chladných oblastiach severozápadnej Európy. Ide o jednobytnú hrdzu, ktorá prezimuje vo forme mycélia alebo uredospór na listoch ozimných obilnín alebo burinných hostiteľov. Šíri sa v ohniskách, už aj na jeseň.

Už na jeseň bolo možné pozorovať na listoch náchylných odrôd pšenice ozimnej a tritikale malé nenápadné žltooranžové kôpky s uredospórami. Podľa odbornej literatúry dlhotrvajúce nízke priemerné denné teploty pod -5 °C môžu spôsobiť uhynutie mycélií a uredospór a tým zabrániť ďalšiemu šíreniu infekcie. Avšak, pokiaľ takéto nízke teploty neboli typické pre všetky oblasti, rastliny napadnuté na jeseň budú v prípade priaznivého priebehu počasia zdrojom ďalšieho šírenia tejto choroby v jarnom období.

Vzhľadom na to, že pravdepodobnosť napadnutia porastov hrdzou plevovou je vysoká, je potrebné už skoro na jar prekontrolovať stav napadnutia rastlín. Najväčšiu pozornosť treba venovať odrodám, ktoré majú nižšiu genetickú rezistenciu proti tejto chorobe. Z registrovaných odrôd ISTROPOL SOLARY a.s. majú vysokú alebo stredne vysokú odolnosť proti novým rasám hrdzi plevovej nasledovné odrody pšenice ozimnej a pšenice tvrdej: IS Laudis, IS Mandala, IS Gordius, IS Conditor, IS Corvinus, resp. IS Pentadur, IS Karmadur a IS Spiradur. U ostatných odrôd môže dôjsť k napadnutiu.

Typickým príznakom hrdze plevovej je tvorba malých, žltých, predlžujúcich sa uredií na listoch, ktoré postupne tvoria pozdĺžne pásiky. Na veľmi silno napadnutých rastlinách dochádza k hnednutiu a zasychaniu listov a takéto rastliny budia dojem poškodenia suchom. V prípade silnej infekcie sa v porastoch objavujú ohniská napadnutých rastlín, infekcia sa potom postupne môže rozšíriť na celý porast. K najrýchlejšiemu rozvoju choroby dochádza v rozmedzí teplôt 10 - 15 °C spolu s daždivým počasím. Počas vegetácie sa v poraste vyskytuje viacero generácií patogéna. Pri teplotách nad 20 °C už uredospóry odumierajú a vysoké teploty brzdia a zastavia šírenie choroby. V tomto prípade sa môžu vyskytnúť menej typické príznaky napadnutia vo forme chloróz či nekróz.

Hrdza plevová napáda najmä pšenicu, jačmeň, ovos a raž a druhy z čeľade Poaceae. Prvé prejavy sú na špičkách listov v podobe kôpok urédií, neskôr splývajú do prúžkov na oboch stranách listov. Prechádza na celé rastliny, steblá, pošvy aj zrná.

Hrdza pšeničná (Puccinia recondita)

Hrdza pšeničná je dvojbytná hrdza, čo znamená, že potrebuje medzihostiteľov, na ktorých prezimuje a na jar infikuje porasty pšenice. V lete sa šíri letnými spórami a v polovici júla tvorí znovu zimné výtrusy. Malé oranžové kôpky uredospór sa objavujú v období steblovania na listoch a steblách. Postupne sa zväčšuje ich počet a veľkosť, až môžu pokryť celé listy z oboch strán. Listy odumierajú a rastlina usychá.

Najnebezpečnejšie je napadnutie stebla, pri ktorom je obmedzená výživa klasu. Napáda aj klasy. Šíri sa, ak je veľmi teplo. Životnosť uredospór je 2 - 12 mesiacov, prenášané sú na veľké vzdialenosti, aj cez oceány. Sú tak prispôsobivé, že často nepotrebujú na prezimovanie ani medzihostiteľa a napadnú oziminy už na jeseň z výdrvu. Hrdza pšeničná napáda len pšenicu a pýr.

Hrdza trávová (Puccinia graminis)

Rovnako dvojbytná je aj hrdza trávová. Tiež tvorí podlhovasté kôpky urédií roztrúsené alebo čiarkovito v radoch na oboch stranách listov, listových pošvách a na steble, pri silnom infekčnom tlaku aj na klasoch.

Hrdza jačmenná (Puccinia hordei)

Hrdza jačmenná prezimuje na výdrve alebo na listoch ozimného jačmeňa. Má schopnosť šíriť sa aj v zimnom období a vytvárať kôpky uredospór. Malé oranžové kôpky uredospór sa objavujú v období steblovania na listoch a steblách. Postupne sa zväčšuje ich počet a veľkosť, môžu pokryť až celé listy. Listy odumierajú a rastlina usychá. Tam, kde sa pestuje iba jarný jačmeň, neprezimuje. Napáda jarný aj ozimný jačmeň. Hrdza jačmenná je nenáročná na teplotu, stačí jej 5 °C.

Hrdza ovsená (Puccinia coronata syn. Puccinia coronifera)

Hrdza ovsená napáda ovos siaty. Hlavný zdroj infekcie sú aecídiospóry, ktoré sa tvoria na jar na medzihostiteľských rastlinách rešetliaka. Hrdza ovsená je dvojbytná hrdza. Vyhovujúce pre jej rozvoj a šírenie sú vlhké oblasti, slabo kyslé pôdy. Klíčenie spór je v rozmedzí 0 - 30 °C. Výskyt je zriedkavejší, ale škodlivosť môže byť veľmi silná. Rozšírenie podporuje silné zastúpenie ovsa v osevnom postupe. Príznaky sú podobné ako pri hrdzi trávovej, rozlíšenie možno len pod mikroskopom. Malé oranžové kôpky uredospór sa objavujú v období steblovania na listoch a steblách. Postupne sa zväčšuje ich počet a veľkosť, až môžu pokryť celé listy.

Hrdza ražná (Puccinia recondita syn. Puccinia dispersa)

Hrdza ražná je tiež dvojbytná hrdza, potrebuje medzihostiteľov (smohla, kamienka, prhlica, hadince a iné). Prezimuje ako mycélium a uredospórami. Je schopná rozširovať sa aj v zime. Ideálne teploty pre šírenie sú 9 - 22 °C, 100 % relatívna vlhkosť vzduchu. Objavuje sa na listoch už na jeseň ako nepravidelne roztrúsené kôpky oranžových uredospór na vrchnej strane listu. Napadnuté rastliny horšie prezimujú.

Ďalšie významné choroby pšenice

Septoriózy

Septorióza pšenice (Mycosphaerella graminicola anamorfa Septoria tritici) napáda iba listy, zatiaľ čo septorióza plevová (Phaeosphaeria nodorum syn. Leptosphaeria nodorum) napáda všetky nadzemné časti rastlín. Hostiteľskými rastlinami sú pšenica, raž a niektoré trávy. Huba, ktorá spôsobuje uvedené ochorenia, patrí k fakultatívnym patogénom a prežíva na odumretých rastlinných zvyškoch na pozemku. Infikuje aj zrno, takže zdrojom primárnej infekcie môže byť pozemok, ale aj osivo.

Počas vegetácie sa šíri zo spodných listov na vrchné a na ďalšie rastliny spórami, ktoré sa tvoria v plodničkách na napadnutom pletive. Pre vznik infekcie a šírenie ochorenia je potrebné aspoň 6 hodín ovlhčenia rastlín. Najintenzívnejšie sa škvrny na listoch objavujú pri teplote 15 - 25 °C (pre septoriózu pšenice) a pri vyššej teplote 20 - 27 °C a aspoň 15 hodinách zvlhčenia (pre septoriózu plevovú).

Príznaky septoriózy pšenice aj plevovej sa na rastlinách môžu objavovať vo všetkých vývojových fázach a na všetkých nadzemných častiach rastliny. Na klíčnych rastlinkách sú viditeľné hnedé nekrotické škvrny a deformácie klíčkov. Typické príznaky sa objavujú na najstarších listoch, v niektorých rokoch už na jeseň, ale hlavne pred začiatkom jari a na jar.

Primárnym príznakom sú široko oválne, sýto zelené, „olejové“ škvrny, ktoré sa šíria, stávajú sa nepravidelnými, rýchlo zasychajú a na napadnutom pletive sa tvorí množstvo plodničiek huby, viditeľných ako drobné čierno-hnedé bodky. Napadnuté listy obyčajne odumierajú. Pri prejave ochorenia v neskorších fenofázach sa na listoch objavujú pretiahnuté žlté, rýchlo zasychajúce škvrny, ktoré často splývajú. Aj v tomto prípade sa na nich tvorí množstvo plodničiek huby. Počiatočné príznaky by bolo možné zameniť za príznaky napadnutia Septoriózou pšenice.

Septorióza pliev patrí k najrozšírenejším ochoreniam pšenice, pričom početnosť a intenzita napadnutia porastu sa líši podľa priebehu počasia a konkrétneho pozemku. V prípade včasného napadnutia klasov môže byť úroda znížená o 20 - 30 %.

Múčnatka trávová

Múčnatka trávová rastliny napáda od vzchádzania do skorej zrelosti. Optimálna teplota pre šírenie infekcie je 16 - 20 °C, pričom vysoká vlhkosť vzduchu postačí v spodných poschodiach porastu. Chorobu podporuje striedanie daždivého a hmlistého počasia so suchým, prehustený porast, jednostranné hnojenie dusíkom, veľmi skorý výsev, uzavreté stanovište a citlivosť odrody. Na steble, listových pošvách a oboch stranách listu, ojedinele na klasoch sa vytvárajú biele, neskôr sivé až hnedé kôpky mycélia a konídií. Silne napadnuté listy žltnú a predčasne odumierajú. Múčnatka sa prejavuje belavými povlakmi na listoch tráv.

Fungicídna ochrana

Princípy fungicídnej ochrany

Na trhu s pesticídmi je dnes široká škála prípravkov na ochranu obilnín pred hubovými chorobami. Konvenčný pestovateľ si môže vybrať od lacnejších, jednozložkových fungicídov až po drahšie, viaczložkové systémové prípravky. Kľúčovým aspektom je však ich správne použitie, čo sa týka najmä správne zvolenej dávky prípravku a termínu aplikácie.

Ochrana pred chorobami je v prvom rade založená na preventívnom ošetrení v čase, kedy ešte nedošlo k napadnutiu patogénom, alebo je rozvoj choroby len v začiatkoch. V podstate by sa dalo povedať, že správne ošetrenie je aplikované vtedy, keď chorobu ešte voľným okom na rastlinách nevidieť. Čerstvo klíčiace spóry húb na listoch, resp. mycélium, ktoré len začína prerastať list, je fungicídmi najzraniteľnejšie. Pokiaľ sa choroba v rastline „udomácni“, vyhnať ju je oveľa ťažšie. Preto sa odporúča ošetrovať preventívne.

Dôležité je tiež správne načasovanie postreku v rámci dňa. Striekať drahý, systémový fungicíd na obed, počas horúceho a slnečného dňa, nie je ideálne. Jemné kvapôčky postrekovej kvapaliny na listoch rýchlo usychajú, čo znižuje účinnosť. Ak chceme dosiahnuť maximálnu účinnosť prípravku, je potrebné poskytnúť čas na účinkovanie, napr. prienik do listu.

V konvenčnej výrobe je v praxi zaužívané a najviac rozšírené ošetrenie v dvoch termínoch. Buď sa ošetruje skorý výskyt chorôb na konci odnožovania, typický najmä počas teplej a vlhkej jari a neskôr vlajkový list. V prípade nízkeho tlaku chorôb v skorej jari sa ochránia posledné dva listy a neskôr klasy, najmä v oblastiach a pri osevných postupoch s výskytom fuzarióz.

Podľa priebehu sezóny, citlivosti odrôd a očakávaného tlaku chorôb je tak možné použiť jedno až štyri ošetrenia. Moderné chemické prípravky umožňujú ochrániť porasty s veľmi vysokou mierou návratnosti, ale taktiež dokážu pestovateľovi narušiť veľmi citlivú rentabilitu ich pestovania. Vyslovene nevhodná aplikácia môže dokonca spôsobiť straty na úrode.

Dobrým príkladom je používanie fungicídov na báze účinných látok zo skupiny strobilurínov. Tie sa hojne využívajú najmä na ošetrenie porastov v neskorších štádiách. Okrem ich veľmi dobrej účinnosti, napr. na fuzariózy klasu, spôsobujú po aplikácii aj zrýchlenie vodného režimu rastliny. V prípade, že je vlahy v danom čase dostatok, je to efekt pozitívny. Naopak, keď je sucho, použitie týchto látok môže spôsobiť problémy. Preto treba dobre zvažovať a poradiť sa, aký prípravok použiť.

Skúsení agronómovia vedia, že efekt niektorých fungicídov je možné zlepšiť tank-mixom s menším množstvom živín, alebo humínovými kyselinami, ktoré napomáhajú „prenikaniu“ účinnej látky do rastlín. Neodporúča sa však robiť veľmi komplikované zmesi, kde synergia látok nemusí poskytovať požadovaný efekt.

Termíny aplikácie fungicídov

Registrácia umožňuje aplikáciu od rastovej fázy vlajkového listu (BBCH 39) do konca kvitnutia (BBCH 69). Ideálna je aplikácia v období metania až kvitnutia. V tomto termíne perfektne ochráni nielen horné listové poschodia proti septorióze pšenicovej, hrdze pšeničnej aj hrdze plevovej, ale spoločne s azolovým partnerom poskytne tiež vynikajúcu ochranu klasov proti fuzariózam i čierniam, čo zaistí krásne zlaté klasy a zdravú slamu aj pre prípad daždivého priebehu zberu.

Štandardné termíny fungicídnej ochrany:

• T0 - pred objavením sa 3. listu (BBCH 30-31).
• T1 - prvý termín aplikácie je v čase odnožovania až steblovania (BBCH 32), ak bolo splnené kritické číslo. Môže sa zhodovať aj s preventívnym ošetrením, keď nie sú príznaky viditeľné, ale sú splnené teplotné a vlhkostné pomery v poraste, porast je prehustený a odroda citlivá.
• T2 - objavenie sa vlajkového listu (BBCH 39). Je to hlavný termín fungicídnej ochrany obilnín, ktorý je pre obilniny najdôležitejší, lebo ochraňuje posledné dva listy, rozhodujúce pre tvorbu úrody, a zároveň je aj najefektívnejší.
• T3 - aplikácia do kvitnúceho klasu (BBCH 59-65). Je to ošetrenie do klasu.

Dané termíny treba brať len ako orientačné.

Odporúčania pre konkrétne choroby a fázy:

• Pri výskyte septórie plevovej, septórie pšeničnej, múčnatky trávovej, hrdze plevovej, hrdze pšeničnej a hrdze trávnej ošetrujte pri prvých príznakoch chorôb. Najčastejšie to býva koncom stĺpkovania až začiatkom metania, najneskôr začiatkom kvitnutia.
• Pre múčnatku trávovú, hnedú škvrnitosť na jačmeni, hrdzu jačmennú, rynchosporiovú škvrnitosť ošetrujte v priebehu odnožovania, pri prvých výskytoch choroby. Pokiaľ nie je výskyt choroby, aplikujte až v priebehu stĺpkovania.
• Pri výskyte múčnatky trávovej, hnedej škvrnitosti na jačmeni, hrdze jačmennej, rynchosporiovej škvrnitosti na jeseň, ošetrujte už v jeseni. Ak nie je výskyt chorôb na jeseň, prípravok aplikujte až v priebehu stĺpkovania.
• Pri výskyte rynchospóriovej škvrnitosti, múčnatky trávovej, hrdze ražnej.

Prah škodlivosti pre múčnatku je 70 % odnoží s výskytom múčnatky na niektorom z horných troch listov počas odnožovania do začiatku klasenia (BBCH 21 - 51).

Fungicídna ochrana proti hrdzi plevovej: Najlepšie výsledky dosahujú fungicídy zo skupiny triazolov. Skorá aplikácia fungicídu je potrebná, keď sa vo fáze steblovania choroba vyskytuje na min. 5 % odnoží. Keď sa vyskytnú ohniská hrdze plevovej v porastoch, je potrebné použiť fungicíd bez ohľadu na priemerný počet napadnutých rastlín.

Ochranným opatrením proti septoriózam je výsev uznaného, moreného osiva, kvalitné zapravenie infikovaných pozberových zvyškov, včasná likvidácia výdrvu a voľba odolnejších odrôd. Zatiaľ hlavným ochranným opatrením je fungicídny postrek, ktorý sa aplikuje podľa potreby, obvykle približne v dobe klasenia. Proti septoriózam na pšenici aplikujte počas klasenia (BBCH 51-59). V prípade novej infekcie ošetrenie zopakujte.

Prevencia proti múčnatke trávovej zahŕňa šľachtenie na rezistenciu, dodržiavanie osevného postupu, hnojenie fosforom, draslíkom a bórom a dodržiavanie priestorovej izolácie jarných a ozimných obilnín, výber vzdušného stanovišťa.

Účinné látky a prípravky

Difenoconazole (napr. Greteg)

Prípravok Greteg je svojim spôsobom pre použitie v obilninách jedinečný, a to preto, že sa jedná o čistý difenoconazole. Táto účinná látka je rovnako ako všetky azolové účinné látky rastlinami veľmi rýchlo prijímaná, ale v porovnaní s ostatnými disponuje vyššou rozpustnosťou v tukoch.

Ďalším, nemenej dôležitým benefitom účinnej látky difenoconazole je jej stabilita aj pri vysokých teplotách. To je pri aplikácii v neskorších fázach vegetácie veľmi dôležité, pretože nedochádza k rýchlej a nežiaducej degradácii účinnej látky v pletivách rastlín a účinok fungicídu Greteg nie je negatívne ovplyvnený. Ideálny je pre ošetrenie obilnín v druhej polovici vegetácie.

Metconazole (napr. Caramba)

Účinná látka metconazole patrí do chemickej skupiny triazolov, pôsobí hĺbkovo a systémovo, vykazuje preventívny a kuratívny účinok, t.j. chráni listy pred napadnutím, ale tiež po vzniku infekcie. Po aplikácii metconazolu má jeho molekulová štruktúra výrazne vyššiu afinitu k 14-demethyláze buniek huby, ktorej funkciu blokuje, čoho následkom je, že rast patogéna je ihneď a dlhodobo pozastavený. Metconazole pôsobí na klíčiace spóry, na rast infekčného mycélia a na jeho nadmerné vetvenie. Tento proces prebieha veľmi rýchlo a progresívne.

Ošetrenie pšenice ozimnej vykonávajte od začiatku napadnutia resp. pri zistení prvých príznakov ochorenia, najneskôr však na začiatku kvitnutia (BBCH 61). Na ošetrenie pšenice ozimnej od štádia viditeľného vlajkového listu (BBCH 37) do štádia stredu klasenia (BBCH 55) možno fungicíd CARAMBA® miešať s registrovanými strobilurínmi.

Boscalid (napr. Boscaguard, Shepherd Solo, Entargo)

Účinná látka boscalid (v prípravkoch Boscaguard, Shepherd Solo a Entargo) preniká do rastliny cez listový povrch a je potom rozvádzaná akropetálne pletivami rastlín. Zabraňuje klíčeniu spór, predlžovaniu a rastu mycélia a sporulácii. Účinok aktívnej látky boscalid spočíva v tom, že na molekulárnej úrovni inhibuje enzým SDH, ktorý je súčasťou Krebsovho aj citrátového cyklu a taktiež patrí do skupiny flavoproteínov, ktoré vnášajú elektróny do mitochondrií v dýchacom reťazci. Takže inhibíciou SDH ovplyvňuje tok uhlíka v rozhodujúcich metabolitoch i množstvo ATP. Zníženie množstva stavebných látok pre aminokyseliny a cukry s redukciou množstva energie významne zasahuje do rastových a životných pochodov bunky.

Široké spektrum fungicídov

Na potlačenie hrdzí sú vhodné autorizované fungicídy s účinnými látkami ako:

• Azoxystrobin: Makler 250 SE, Azoshy, Azbany, Azir 250 SC, Chamane, Sinstar, Globaztar 250 SC, Globaztar AZT 250 SC, Azaka, Tazer 250 EC, Zoxis, Affix, Norios, Priori, Afrodyta 250 SC, Amistar, Simplia, Mirador, Sumistrobin.
• Azoxystrobin + Difenoconazole: Amistar Gold.
• Pyraclostrobin: Retengo.
• Tebuconazole: Tebkin, Albukol, Orius 25 EW, Acalux 250 EW, Erasmus, Erasmus Plus, Zizan 500 SC, Bukat 500 SC, Bounty 430 SC, Spekfree 430 SC, Starpro 430 SC, Tebucur 250 EW, Tebuguard Plus, Tebuscha 25% SC, Fezan, MV-Tebucol, Agrozol, Tebucosh 25% EW, Tubosan, Plus 250 EW, Sparta 200 EC, Abilis Ultra, Ornament 250 EW, Lynx, Horizon 250 EW, Mystic, Darcos.
• Cyproconazole + Metconazole: Caramba a Metso.
• Prothioconazole: Protikon 250 EC, Prometheus, Probus, Powerdrive, Proline 250 EC, Phabia 300 EC, Pecari 300 EC, Pabi 300 EC, Patel 300 EC, Praktis, Protendo 300 EC, Virid 250EC, a nový fungicíd Akela.
• Prochloraz: (do spotreby 30. 6. 2023) v prípravkoch Sportak HF, Sportak EW, Antero 500 EC, Enobe EW, Faxer, Fujara, Mirage 45 EC, Parys 450 EC, Pyros EW, Virta 500 EC, Vuvuzela, na dopredaj.
• Azoxystrobin + Difenoconazole + Tebuconazole: Mollis 450 SC, Fundand 450 SC.
• Tetraconazole: Rivior.
• Prothioconazole + Benzovindiflupyr: Elatus Era.
• Benzovindiflupyr: Elatus Plus.
• Prothioconazole + Spiroxamin: Input, Rombus Power, Thesorus, Impulse Gold.
• Prothioconazole + Trifloxystrobin: Delaro.
• Prothioconazole + Spiroxamine + Trifloxystrobin: Hutton Forte (nová kombinácia).
• Prothioconazole + Tebuconazole: Patel Extra, Oraso Pro, Protendo Extra, Prosaro 250 EC, Protebo, Proton, Baghira, Jade, Traper, LS Prothio-Tebuc.
• Difenoconazole + Tebuconazole: Dirigent, Magnello.
• Prochloraz + Tebuconazole: Zamir 40 EW (do spotreby 30. 6. 2023).
• Bixafen + Tebuconazole: Propel, Mandarin, Zantara.
• Bixafen + Prothioconazole: Mandarin Gold, Siltra X Pro, Aviator Xpro.
• Fluxapyroxad + Metconazole: Librax.
• Fluxapyroxad + Pyraclostrobin: Priaxor, Mizona, Imperis.
• Fluoxastrobin + Prothioconazole: Fandango 200 EC.
• Prothioconazole + Spiroxamine + Tebuconazole: Slape Trio, Soligor 450 EC, Soligor, Hutton (trojkombinácia).
• Bixafen + Prothioconazole + Spiroxamine: Boogie Xpro.
• Bixafen + Fluoxastrobin + Prothioconazole: Variano Xpro.
• Bixafen + Fluopyram + Prothioconazole: Ascra Xpro.
• Bixafen + Prothioconazole + Tebuconazole: Skyway Xpro.
• Bixafen + Spiroxamine + Trifloxystrobin: Cayunis (nová kombinácia).
• Fenpropidin: Leander, Tern.
• Fenpropidin + Prochloraz + Tebuconazole: Artemis (do spotreby 30. 6. 2023).
• Penthiopyrad: Avella.
• Proquinazid + Prothioconazole: Verben a Doctor.
• Mefentrifluconazole: Revystar.
• Mefentrifluconazole + Fluxapyroxad: Revystar XL a Revytrex.
• Mefentrifluconazole + Pyraclostrobin: Revycare.

Ekologická ochrana obilnín

Ochranu porastov obilnín je možné s úspechom vykonávať aj v ekologickom systéme pestovania. Oproti konvencii, kde nám „tvrdá“ chémia poskytuje určitý manévrovací priestor a istotu účinku, je v ekológii potrebné riešiť ochranu detailnejšie. Oproti minulosti, kedy pre tento spôsob hospodárenia nebolo registrovaných mnoho použiteľných prípravkov, je dnes situácia lepšia.

Hlavným pilierom ochrany akejkoľvek plodiny v ekológii by mal byť vyvážený osevný postup, zdravá pôda a odolné odrody. Pokiaľ sú tieto podmienky splnené, je možné zamerať sa na samotnú ochranu. Ďalej je potrebné zabezpečiť čo najoptimálnejšiu výživu rastlín. Vitálne porasty oveľa lepšie odolávajú chorobám ako tie podvyživené. Vhodné je použiť niektoré z množstva používaných stimulátorov rastu. Niektoré štúdie potvrdzujú, že postrekové kvapaliny so zásaditou reakciou pH obmedzujú rozvoj patogénov na listoch.

Samotná fungicídna ochrana je však v ekologickom systéme stále založená na používaní síry, ktorá účinkuje najmä na múčnatku, no potláča aj rozvoj ostatných chorôb tým, že na listoch vytvára pre ich život nevhodné podmienky. Ošetrovať sírou však treba preventívne, keďže na rozdiel od syntetických fungicídov poskytuje len obmedzenú kuratívnu účinnosť.

Trendom, ktorý postupne preniká aj do praxe, je využívanie biologickej ochrany, kedy sú rastliny ošetrované prípravkami na báze húb. Najviac využívanou je v tomto smere huba Bacillus subtilis. Autorizovaný je aj biologický prípravok s Bacillus subtilis Serenade Aso. Prípravky takého typu treba aplikovať za optimálnych vlhkostných podmienok a oveľa skôr, ako očakávame rozvoj chorôb. Aplikované živé organizmy potrebujú určitý čas, aby kolonizovali ošetrovanú rastlinu a neskôr svojou činnosťou zamedzili uchyteniu choroby. Nejde však o novinku, Bacillus subtilis sa v poľnohospodárstve v USA začal používať už v 60. rokoch 20. storočia. Jeho širšie využívanie však obmedzil rýchly rozvoj chemického priemyslu a následný dostatok syntetických fungicídov.

tags: #psenica #hrdza #postrek