Určiť správny termín sejby pšenice ozimnej je kľúčovým rozhodnutím každého agronóma. V súčasnom období, ktoré je poznačené dopadmi klimatických zmien a tiež oklieštenými osevnými postupmi, sa však tradičné termíny sejby menia a ich určenie sa stáva zložitejším.
Vplyv klimatických zmien a osevných postupov na termín sejby
Na Slovensku tradične platí zásada zasiať pšenicu ozimnú v optimálnom agrotechnickom termíne, ktorý sa zvyčajne pohybuje medzi 15. septembrom a 15. októbrom. Konkrétny termín je však závislý od pestovateľskej výrobnej oblasti. Realita však ukazuje, že takmer tretinu výmery osievajú poľnohospodári až po tomto agrotechnickom termíne.
Podľa slov Ing. Romana Hašanu, vedúceho odboru Pestovateľských systémov z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, existuje viacero príčin tohto posunu. Hra s posunom termínu sejby začala po tom, čo klimatické zmeny priniesli dlhšiu a teplejšiu jeseň. Tieto podmienky umožnili, aby aj neskôr založené porasty stihli do zimy narásť do potrebnej fázy a kondície.
„Posun termínu sejby súvisí aj so štruktúrou našich osevných postupov. Tie sú, ako je známe, výrazne redukované. Naše pozorovania ukázali, že až v dvadsiatich percentách býva pšenica ozimná zaraďovaná do osevného postupu aj po slnečnici, sóji a dokonca aj po kukurici - či už na siláž, alebo na zrno, ktoré sa zberajú neskôr. Keďže do „normálneho“ agrotechnického termínu sejby pšenice by zostávalo málo času na kvalitnú a zodpovednú predsejbovú prípravu, termín sejby po kukurici býva posunutý na neskôr,“ vysvetľuje R. Hašana.
Výskum a skúsenosti z praxe
Na Slovensku zatiaľ neexistuje rozsiahly výskum detailne porovnávajúci úrody pšenice ozimnej dosiahnuté pri rôznych termínoch sejby. Skutočnosťou však je, že naši pestovatelia neskorý termín sejby pšenice ozimnej aktívne využívajú.
Poľsko má v tejto oblasti bohatšie skúsenosti s výsledkami trvajúcimi takmer tridsať rokov. Vplyv termínu sejby na výšku úrody tam sledujú od roku 1986. Pre pestovateľov je zaujímavé zistenie, že z dlhodobého hľadiska výsledky hovoria v prospech sejby na začiatku agrotechnického termínu, alebo dokonca ešte skôr, ako je odporúčaný agrotechnický termín. Jednoznačná odpoveď, či siať pred termínom, alebo po ňom, však neexistuje.
Tadeusz Oleksiak z Národného výskumného inštitútu v Poľsku uvádza: „Pokiaľ v jednom roku vyšli výsledky v prospech skorej sejby, nasledujúci ročník všetky tvrdenia vyvrátil a lepšie úrody boli u pšenice zasiatej po agrotechnickom termíne. Boli aj roky, kedy o mesiac oneskorená sejba dala vyššie úrody ako sejba v optimálnom termíne. Ale z dlhodobého hľadiska dosahujú najvyššie úrody pestovatelia, ktorí sejú ešte pred odporúčaným agrotechnickým termínom.“
Oleksiak tiež poukazuje na opačnú situáciu, kedy poľnohospodári dosahovali najnižšie úrody. „V rámci nášho pozorovania sa objavila ešte jedna zaujímavosť. Nie je jedno, o koľko dní sejbu posuniem. Pestovatelia, ktorí sejbu posunuli len do desať dní od agrotechnického termínu, mali nižšiu úrodu ako tí, čo siali oveľa neskôr (viac ako 10 dní po termíne).“
T. Oleksiak vysvetľuje dobré výsledky veľmi neskorej sejby rozšíreným používaním certifikovaných osív vhodných na neskorý výsev. Uvádza, že pri veľmi neskorej sejbe má použitie kvalitného certifikovaného osiva až 54-percentný podiel na výške úrody. V tejto komplexnosti faktorov zohráva dôležitú úlohu aj predplodina, ktorej podiel na úrode pri neskorej sejbe dosahuje až 43,2 percenta. Pšenicu odporúča pestovať po cukrovej repe alebo kukurici na zrno.
Medzinárodné skúsenosti s neskorou sejbou
Nielen na Slovensku a v Poľsku, ale aj v Kanade sejú poľnohospodári pšenicu po agrotechnickom termíne. Hlavným dôvodom je neskorý zber sóje, ktorú za účelom čo najvyššej úrody nechávajú dlho na poli.
Na otázku, dokedy sa dá tlačiť na posun termínu sejby, odpovedá Peter Johnson, uznávaný kanadský odborník na pestovanie obilnín: „Viac-menej potvrdzuje slová T. Oleksiaka. Rozpráva o rokoch, kedy pšenice zasiate v polovici decembra dali vysoké úrody, pretože matka príroda dožičila pestovateľom dlhú a teplú jeseň. Toto obdobie zas vystriedali ročníky, ktoré nahrávali skorej sejbe. Avšak z dlhodobého hľadiska vychádzajú v priemere najlepšie úrody pšeníc zasiatych v optimálnom agrotechnickom termíne. A to je dôvodom, prečo P. Johnson odporúča jeho dodržiavanie.“
Na druhej strane, Johnson dodáva, že posunu termínu sejby sa netreba báť, pretože ani striktné dodržiavanie agrotechnického termínu nemusí byť zárukou vysokej úrody. Podľa jeho slov sú ešte dôležitejšie ako dátum sejby vlahové podmienky pôdy. Ak je pôda príliš mokrá, nemali by sme na sejbu tlačiť len z titulu dodržania optimálneho termínu. Za týchto okolností odporúča počkať, kým pôda nepreschne a pšenicu zasiať neskôr, pokojne aj v prvej dekáde novembra. Úrody budú istejšie, ako keď zasejeme načas, ale do blata.
V období sucha odporúča Johnson skoršiu a hlbšiu sejbu. Tvrdí, že mať zrno v pôde a čakať na dážď je istejšie riešenie, ako vyčkávanie na dážď s následnou sejbou. Jesenné dažde totižto, keď raz začnú, nevedia prestať.
Odporúčania pre neskorú sejbu
Pri neskorej sejbe pšenice ozimnej sa odporúča dodržiavať niekoľko kľúčových zásad:
- Používanie certifikovaného osiva: Základným pilierom je používanie certifikovaného osiva odrôd vhodných na neskorý výsev. Pri veľmi neskorých sejbách je podiel certifikovaného osiva na úrode až 54 %.
- Zvýšenie výsevku: Neskôr založené porasty nestihnú do zimy vytvoriť taký počet odnoží ako rastliny zasiate v optimálnom termíne, čo môže viesť k strate časti úrody. Zvýšením výsevku možno tento nedostatok kompenzovať a zabezpečiť si nielen úrodu, ale aj vyššiu istotu prezimovania porastov. P. Johnson odporúča navýšiť výsevok o 50 - 60 %.
- Hlbšia sejba: S posunom termínu sejby sa mení aj jej optimálna hĺbka. Johnson odporúča siať hlbšie, než je bežné.
- Výživa: Roman Hašana apeluje na potrebu optimálnej výživy rastlín.
How Farmers Harvested and Threshed Wheat in the 1880s
Odrody pšenice ozimnej vhodné na neskorý výsev
Pri výbere odrôd na neskorý výsev je dôležité zohľadniť ich vlastnosti, ako je mrazuvzdornosť, schopnosť odnožovania a odolnosť voči chorobám.
Potravinárske odrody
- Mandarin: Veľmi skorá osinatá pšenica s potravinárskou akosťou E. Vyznačuje sa dobrou odolnosťou voči poliehaniu a vynikajúcim zdravotným stavom.
- Monaco: Skorá ozimná pšenica s potravinárskou kvalitou E, odolná voči stresu a tolerujúca sucho a horúčavy.
- IS Bellevue: Skorá osinatá pšenica s potravinárskou akosťou E, vyšľachtená pre vysokú odnožovaciu schopnosť a nižšie steblo.
- IS Carrier: Plastická odroda s E kvalitou, vhodná na produkciu pšenice s najvyššou pekárenskou kvalitou. Najlepšie výsledky dosahuje pri sejbe do 31. októbra.
- RGT Venezio: Stredne skorá ozimná pšenica s výbornou potravinárskou kvalitou A, vhodná aj na neskorý výsev.
- RGT Ritter: Poloneskorá ozimná pšenica s potravinárskou kvalitou A, charakteristická špičkovým zdravotným stavom.
- LG Absalon: Nová bezosinatá potravinárska pšenica s A kvalitou, skorá odroda s vynikajúcou úrodou a odolnosťou voči poliehaniu.
- LG Mondial: Stredne skorá pšenica s vynikajúcou odolnosťou voči poliehaniu a stabilnými úrodami. V priemere najúrodnejšia odroda ozimnej pšenice v registračných skúškach ÚKZUZ, ČR 2019 - 2021.
Kŕmne odrody
- RGT Specialist: Stredne skorá ozimná pšenica s akosťou kvality B/C, dobre sa vyrovnáva s neskorým termínom sejby a má výborný zdravotný stav.
- LG Mocca: Najúrodnejšia kŕmna odroda na trhu v priemere registračných skúšok ÚKZÚZ 2016-2018, s excelentným zdravotným stavom.
- Grizzly: Poloneskorá kŕmna odroda s rekordnými úrodami vo všetkých výrobných oblastiach.
Tvrdá pšenica
- Tennodur: Najúrodnejšia ozimná tvrdá pšenica v Rakúsku, momentálne najskoršia odroda v sortimente tvrdých pšeníc na Slovensku.
- Sambadur: Stredne skorá odroda tvrdej pšenice s dobrou odolnosťou voči poliehaniu a vyzimovaniu. Optimálny termín sejby je od 25.9. do 10.10.
Alternatívne riešenia pre neskoré výsevy
V situáciách, kedy je neskorý zber predplodiny alebo nepriaznivé počasie znemožňujú včasnú sejbu ozimnej pšenice, sa ako riešenie ponúka voľba presievkovej pšenice.
Presievková pšenica Mohican je v podstate jarná pšenica s dobrou zimuvzdornosťou. V prípade jarného výsevu nepodlieha potrebe jarovizácie. Presievkové odrody nachádzajú uplatnenie predovšetkým pri sejbe po veľmi neskoro pozberaných predplodinách, ako sú zrnová kukurica, cukrová repa alebo po neskoro siatych či neskoro likvidovaných medziplodinách.
Mohican vysiata na jeseň býva skoršia ako bežne používané ozimné odrody vhodné pre neskorú sejbu a zároveň dosahuje spravidla vyššie a skoršie úrody, približne o týždeň, ako jarný výsev jarnej pšenice. Výhodou je časová flexibilita a možnosť zaradiť ju do osevných sledov s vysokým rizikom veľmi neskorej jesennej sejby. Pestovateľ môže pružne reagovať na termín zberu predplodiny.
Mohican sa dá zasiať kedykoľvek to dovolia pôdne podmienky v období od októbra až do apríla, čo predstavuje viac ako polročné výsevné okno. Veľkou toleranciou k predplodine sa dásiať po obilnine, cukrovej repe aj kukurici.
Pre skoré jesenné výsevy (polovica októbra) zvyčajne postačí výsevok do 4 MKS. V polovici novembra a v decembri sa odporúča výsevok navýšiť na 4,5-5 MKS. V prípade zlých pôdnych podmienok (sucho, príliš mokro, horšia príprava) je vhodné výsevok navýšiť o ďalších približne 0,5 MKS, vždy s ohľadom na danú výrobnú oblasť a pôdne podmienky.
Pestovanie pšenice s pomocnou plodinou
Inovatívnym prístupom k pestovaniu pšenice, ktorý môže čiastočne riešiť aj otázku neskorých výsevov a zároveň prispieť k udržateľnosti, je pestovanie s pomocnou plodinou.
Václav Brant z ČZU v Prahe vyvinul pestovateľský systém, kde pomocná plodina, napríklad hrach alebo peluška, zlepšuje pestovateľské prostredie hlavnej plodiny počas celého jej rastu. Obe plodiny sa vysievajú súčasne.
Tento systém prináša celý rad pôdoochranných opatrení: zlepšuje pôdnu štruktúru, zvyšuje úrodnosť, šetrí náklady na hnojivá, lepšie hospodári s vlahou, zamedzuje šíreniu burín a nezaťažuje životné prostredie.
V pokusoch s hrachom ako pomocnou plodinou pre pšenicu ozimnú sa ukázalo, že hrach prispieva k fixácii vzdušného dusíka, ktorý následne pšenica využíva. Taktiež chráni povrch pôdy pred degradáciou a zvyšuje infiltráciu zrážok. Vďaka tomuto systému je možné znížiť potrebu minerálneho hnojenia dusíkom až o 2/3.
Experimentálne porasty pšenice pestovanej s peluškou dosiahli vyššie úrody v rozmedzí 7,4 až 8,25 t/ha v porovnaní s konvenčne pestovanou pšenicou. Pestovanie s hrachom siatym prinieslo mierne nižšie úrody, od 6,92 do 7,01 t/ha.