V bežnom (konvenčnom) poľnohospodárstve sa vo veľkom používajú pesticídy, pričom osobitné miesto medzi nimi má glyfosát. Tento herbicíd je svetovo najpredávanejším a najúčinnejším prostriedkom na ničenie buriny a iných nežiaducich rastlín, používaným v poľnohospodárstve i záhradníctve.
História a vývoj glyfosátu
Glyfosát bol patentovaný spoločnosťou Monsanto (dnes súčasť skupiny Bayer) v roku 1974 pod názvom Roundup. V súčasnosti sa predáva pod rôznymi obchodnými značkami. Zlomovým momentom bol rok 1996, kedy vedci v spoločnosti Monsanto upravili genetiku pšenice tak, aby bola voči glyfosátu odolná. Tento krok umožnil tzv. chemické dozrievanie obilia, teda jeho dosúšanie tesne pred žatvou.
Chemické dozrievanie a jeho dôsledky
Chemické dozrievanie sa využíva najmä v krajinách s menej ideálnymi klimatickými podmienkami pre pestovanie určitých plodín. Napríklad tvrdá pšenica, typická pre stredomorské oblasti, vyžaduje sucho a teplo. Ak ju pestujeme v iných klimatických zónach, je potrebné plodiny pred žatvou postrekovať herbicídmi, aby sa vysušili a chemicky „dozreli“. Postriekanie plodiny herbicídom tesne pred zberom znamená, že v zozbieranej úrode sa nachádzajú maximálne dávky týchto látok.
Nárast intolerancií a autoimunitných ochorení
Od roku 2000 bolo zaznamenané extrémne zvýšenie používania herbicídov, a zároveň aj nárast intolerancie na lepok a všetkých autoimunitných ochorení. Podľa niektorých názorov za to nie sú primárne zodpovedné potraviny samotné, ale rozsiahle používanie glyfosátov veľkými farmami, ktoré ho využívajú na chemické dozrievanie obilia, strukovín, semien či zemiakov.
Rezíduá glyfosátu boli nájdené dokonca aj v pive, moči či materskom mlieku. Zaujímavé je, že detekcia rezíduí glyfosátu sa objavuje predovšetkým vtedy, keď výskum realizujú nezávislé združenia. Naopak, ak sú výskumy financované firmami alebo lobbingovými skupinami, rezíduá sa často nenájdu alebo sa ich škodlivosť nepreukáže.
Environmentálne a zdravotné dopady glyfosátu
V posledných rokoch sa objavilo množstvo nezávislých výskumov, ktoré poukazujú na prepojenie medzi glyfosátom a rôznymi zdravotnými problémami, vrátane rakoviny, porúch endokrinného systému alebo poškodenia vodných ekosystémov. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) v roku 2015 zaradila glyfosát medzi pravdepodobné karcinogény pre človeka.
BIO poľnohospodárstvo striktne zakazuje používanie pesticídov. Problémom však ostáva aj domáce pestovanie, kde mnohí záhradkári siahajú po lacných chemických prostriedkoch. Rastúca cena a menšia dostupnosť certifikovaných BIO postrekov spôsobuje, že bežné chemické prípravky nájdeme aj v produktoch predávaných ako lacné ovocie a zelenina.
Štatistiky používania pesticídov v EÚ
Do životného prostredia krajín EÚ sa každý rok dostane približne 220 000 ton pesticídov. Z toho je 108 000 ton fungicídov, 84 000 ton herbicídov a 21 000 ton insekticídov. Medzi herbicídmi jasne dominuje glyfosát, často predávaný pod značkou „Roundup“. Zloženie týchto produktov okrem účinnej látky glyfosátovej soli (v obsahu od 14,5 % do 75 %) zahŕňa aj ďalšie prídavné látky, ktoré zabezpečujú jeho prienik do rastliny.
Oba typy pesticídov, glyfosát i insekticídy ako napr. Bt, sú úzko spojené s pestovaním geneticky modifikovaných plodín (GMP). Časť GMP bola vytvorená tak, aby bola tolerantná na glyfosát (napr. kukurica alebo sója RR - Roundup Ready), zatiaľ čo iné majú schopnosť samé produkovať insekticíd Bt.
Regulácie a maximálne limity rezíduí (MLR)
Pesticídy podliehajú povoľovaciemu režimu (homologizácia). Napriek tomu, že sa uznáva toxicita rezíduí pesticídov v potravinách, namiesto nulovej tolerancie sa pri ich stanovení extrapoluje z laboratórnych zvierat na človeka tzv. denná akceptovateľná dávka (DAD).
Ďalšou kontroverznou referenciou sú Maximálne limity rezíduí (MLR) v potravinách. Hoci sa MLR dajú objektívne kontrolovať, ich stanovenie často postráda exaktnosť. V minulosti existovali v EÚ veľmi rozdielne MLR pre jednotlivé pesticídy a produkty, čo viedlo k takmer 170 000 rôznym LMR. Od roku 2008 sú stanovené jednotne Európskou komisiou, avšak často boli zvolené najvyššie existujúce hodnoty namiesto najnižších.
Súčasná situácia v Európskej únii
V Európskej únii prebehol návrh na predĺženie používania glyfosátu do roku 2033, ktorý však na poslednom rokovaní Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá nezískal dostatočnú podporu. Používanie bolo pôvodne predĺžené v roku 2018 na 5 rokov, s cieľom získať viac dôkazov o ekotoxikologických vplyvoch tejto látky. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) uviedol, že pri hodnotení vplyvov nepovažuje používanie glyfosátu za kritické pre zdravie ľudí, zvierat či životné prostredie, avšak názory na túto látku nie sú jednotné.
Glyfosát a jeho pôsobenie na rastliny a organizmy
Herbicídy obsahujúce glyfosát sa používajú na kontrolu buriny pred zakladaním nových plodín. Ich plná účinnosť sa prejaví až po niekoľkých dňoch (zvyčajne 10-14 dní). Pre poľnohospodárov to znamená dôkladné naplánovanie sejby tak, aby bola zabezpečená nielen eliminácia buriny, ale aj bezpečnosť pôdy a zachovanie klíčivosti následne vysiatych plodín. Čakacia doba po postreku závisí od typu prípravku, poveternostných podmienok a typu plodín.
Glyfosát sa aplikuje na zelené, najlepšie silne rastúce rastliny, aby sa rýchlo rozšíril do všetkých pletív. Optimálna účinnosť sa dosahuje pri teplotách 15 - 25 °C. Pri teplotách pod 8 °C sa odporúča aplikáciu odložiť alebo zvýšiť dávku v rámci odporúčaní výrobcu. Dôležitú úlohu hrá aj kvalita vody použitej na prípravu postreku; tvrdá voda môže molekuly glyfosátu deaktivovať.
Vplyv na ľudské zdravie a ekosystémy
Štúdie publikované v časopise „Chemical Research in Toxicology“ naznačujú, že Roundup a jeho metabolity v nízkych koncentráciách môžu poškodzovať ľudské embryonálne, pupočníkové a placentárne bunky. Výskum tiež poukázal na prítomnosť neodbúrateľných zvyškov glyfosátu v spodných vodách, napriek tvrdeniam výrobcu o jeho rýchlej biologickej odbúrateľnosti. Nové štúdie odhaľujú netušenú toxicitu týchto zvyškov na ľudské zdravie, čo môže čiastočne vysvetľovať nárast niektorých zdravotných problémov vo vyspelých krajinách.
Glyfosát je spojený aj s úhynom včiel a iných opeľovačov prostredníctvom nepriameho vplyvu na ich črevnú mikrobiotu. Hoci čistý glyfosát vykazuje nižšiu priamu toxicitu pre cicavce, vtáky či včely, predstavuje veľké nebezpečenstvo pre ryby, vodné bezstavovce a obojživelníky. Vo vodnom prostredí je menej perzistentný ako v pôde, kde sa silno viaže na pôdne častice a je inaktivovaný.
Štúdia pod vedením Anthonyho Samsela a Stephanie Seneffovej z MIT skúma vplyv glyfosátu na enzým cytochrómu P450 (CYP). Podľa Dr. Seneffovej, vysušovanie pšenice glyfosátom pred žatvou, ktoré sa stalo bežnou praxou koncom 90. rokov, má vážne dôsledky. Používanie Roundupu na vyrovnanie nerovnomerného dozrievania polí, často nazývané „vysušovanie“, znamená, že ľudia konzumujúci výrobky z pšeničnej múky nepochybne konzumujú aj malé dávky Roundupu. Zaujímavé je, že jačmenný slad či strukoviny, pri ktorých sa zistí postrek pred žatvou, sú stiahnuté z trhu, zatiaľ čo pri pšenici to neplatí. Avšak niektoré európske krajiny si už začínajú uvedomovať toto riziko.
Ako poľnohospodári chránia pôdu a našu potravinovú bezpečnosť | Dokument DW
Legislatíva a monitorovanie v Slovenskej republike
Požiadavky na pesticídy a ich kontrolu v pitnej vode na Slovensku upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. a vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z. Glyfosát je považovaný za významnú látku pre monitoring v pitnej vode a jej zdrojoch (najmä z povrchových zdrojov). Pre každý jednotlivo stanovený pesticíd alebo jeho metabolit platí limitná hodnota 0,1 µg/l, s výnimkou aldrínu, heptachlóru a heptachlórepoxidu, pre ktoré platí limit 0,03 µg/l.
Spoločnosti ako Laboratória ALS ponúkajú analýzy vôd a zemín na rôzne typy pesticídov v súlade s legislatívou a odporúčaním Úradu verejného zdravotníctva.
Vzhľadom na súčasné diskusie o glyfosáte, niektoré výrobné spoločnosti, napríklad tie, ktoré sa zaoberajú výrobou múky, zaradili glyfosát do svojho monitoringu. To zahŕňa prísnu kontrolu dodávateľov pšenice a vlastné kontroly prítomnosti rezíduí prípravkov na ochranu rastlín v ich výrobkoch, s cieľom zabezpečiť bezpečnosť produktov pre spotrebiteľa.