Pšenica je jednou z najdôležitejších obilnín celosvetovo a predstavuje kľúčovú surovinu pre potravinársky priemysel. Na Slovensku, rovnako ako aj inde, je jej pestovanie a trh predmetom neustáleho monitoringu, pričom významne ovplyvňuje ekonomiku poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. Zo zrna pšenice sa mletím vyrába krupica a biela múka, ktoré sú nevyhnutné na pečenie chleba, bieleho pečiva, rôznych cestovín a cukrárenských výrobkov.
Charakteristika pšenice siatej
Pšenica (na západe Slovenska neodborne aj žito) je obilnina z čeľade lipnicovitých. Klas pšenice je zložený z viackvetných kláskov, ktoré sú umiestnené v jednotlivých článkoch klasového vretena.
Celosvetová produkcia a obchod s pšenicou
Najväčšími producentmi pšenice na svete sú EÚ, Čína, India, USA a Rusko. Čína a India produkujú najmä pre vlastnú spotrebu. Preto sú najväčšími exportérmi pšenice USA, EÚ, Rusko, Kanada a Austrália, ktoré zásobujú medzinárodné trhy.
Trh s pšenicou na Slovensku
Subjekty na trhu
Na slovenskom trhu s pšenicou pôsobia štyri hlavné subjekty, ktoré sa podieľajú na jej obehu. Patria sem poľnohospodári ako primárni producenti, obchodníci zabezpečujúci distribúciu, mlyny a iní spotrebitelia spracovávajúci pšenicu na rôzne výrobky, a vláda prostredníctvom regulácií a podporných mechanizmov.
Regulácia a informácie o cenách
Trh s pšenicou sa organizuje na Komoditnej burze Bratislava. Trhové ceny pšenice sú pravidelne uvádzané na webovej stránke burzy. Pri burze zasadá každé dva týždne Cenový burzový výbor (CBV), ktorý určuje trhovú cenu pšenice spätne za dva týždne, aktuálnu cenu, predpokladanú cenu na dva týždne dopredu a predpokladanú trhovú cenu o tri mesiace dopredu. Okrem burzy vykonáva Poľnohospodárska platobná agentúra dotazníkový prieskum trhu a zverejňuje ho v správe ATIS, poskytujúc tak komplexné informácie o stave a vývoji trhu.
Aktuálne trhové ceny a prognózy na západnom Slovensku
Na zasadnutí Cenového burzového výboru sa prvýkrát otvorili ceny tohtoročnej úrody v mesiaci júl, pričom sa jednoznačne očakáva oneskorená žatva. Súčasne je v popredí otázka kvality obilnín, ktorá bude až do žatvy závisieť od klimatických podmienok.
Potravinárska pšenica triedy E
Potravinársku pšenicu triedy E speňažujú poľnohospodári za 229,43 eur za tonu. Do krátkodobej budúcnosti sa počíta s ďalším oslabením ceny tejto triedy pšenice.
Kŕmna pšenica
Cena kŕmnej pšenice by nemala v horizonte troch mesiacov klesnúť tak výrazne ako jej chlebového ekvivalentu. Speňažovať by sa mala v úvode žatvy za 185 eur za tonu. Rozdiel cien medzi potravinárskou a kŕmnou pšenicou sa preto znižuje.
Ostatné komodity (stručný prehľad)
Kŕmna kukurica sa momentálne predáva za 206,17 eur za tonu, čo predstavuje prepad o sedem eur oproti ostatnej správe. Cena kŕmnej kukurice sa dostala pod úroveň 210 eur za tonu naposledy v auguste minulého roka a prepad cien by mal pokračovať aj v dlhodobej budúcnosti. Významnejšie pohyby cien nezaznamenala repka, ktorá sa aktuálne speňažuje za 456,67 eur za tonu. Slnečnica sa obchoduje za 448,33 eur za tonu a predpoklady hovoria o poklese jej ceny.
Historický kontext pestovania chlebových obilnín na Slovensku
Pšenica, spolu s ražou, má dlhú históriu pestovania na Slovensku. Popis (raž) obilnina z čeľade lipnicovitých. Na území Slovenska bolo pestovanie raže známe už pred príchodom Slovanov. Raž je ozimná obilnina, ktorá nie je veľmi náročná na odpočinutú alebo hnojenú pôdu. Preto sa raž stala hlavným chlebovým obilím v rámci tradičného systému trojpoľného hospodárenia.
V 16. až 18. storočí jej pestovanie podporovali okrem pôdno-klimatických aj výhodné ekonomické podmienky - vysoké ceny raže a odbyt pre potreby armády. Tieto okolnosti vyvolali záujem o jej pestovanie aj na šľachtických veľkostatkoch. Na hospodárstvach poddaných sa v tom čase ako chlebové obilie siala tiež tzv. súraž alebo suržica - miešanina raže a pšenice. Nástup intenzívnejších foriem poľnohospodárstva v 19. storočí a konjunktúra uhorskej pšenice na trhu však znamenali pokles osevnej plochy raže, najmä na veľkostatkoch. V sezóne 1869 - 1870 sa jej na Slovensku obsialo 313 801 ha, kým v sezóne 1909 - 1910 už len 202 700 ha. Napriek tomu bola ražná múka dlho považovaná za najlepšiu na prípravu chlebového cesta.
