Význam pšenice v kŕmení zvierat
Pšenica je cenným zdrojom sacharidov, ktorý zároveň obsahuje bielkoviny a aminokyseliny. V kŕmnych dávkach dokáže pokryť značnú časť potrieb zvierat z hľadiska dusíkatých látok a energie. V porovnaní s inými obilninami sa pšenica vyznačuje najvyšším obsahom dusíkatých látok, v priemere 12,5 %. Medzi ďalšie výhody patrí jej dobrá skladovateľnosť a dlhá trvanlivosť.
Pšenica je vhodná pre všetky druhy zvierat, a to aj vo vyšších podieloch v kŕmnej dávke, prípadne ako jediné krmivo zrniečkového typu.
Spôsoby použitia a kombinácie pšenice v krmive
Pšenicu je možné podávať v prirodzenom stave, tepelne upravovať, lisovať alebo mlieť. Je tiež vhodná na miešanie do kŕmnych zmesí.
- Pre prasatá sa odporúča kombinovať pšenicu s jačmeňom.
- Pre hydinu je vhodná kombinácia s kukuricou.
Pšenica ako súčasť kŕmnych balíčkov pre lesnú zver
Pšenica je obsiahnutá aj v špeciálnych kŕmnych balíčkoch určených pre lesnú zver, vrátane diviakov. Tieto balíčky sú navrhnuté tak, aby poskytovali zvieratám energiu a potrebné živiny, najmä počas zimného obdobia. Jedným z príkladov je kŕmny balíček pre diviaky a miniprasiatka, ktorý obsahuje okrem iných zložiek aj pšenicu.
Zloženie balíčka krmiva pre diviaky a miniprasiatka:
- Ľanové vlákna
- Jačmeň
- Ovos
- Kukuričné vločky
- Sójové bôby
- Sušená lucernová múčka
- Ľubovníkový chlieb
- Jablková melasa lúpaná extrahovaná
- Kukurica
- Lecitín
- Slnečnica pruhovaná malá
- Mrkvové vločky
- Hráškové vločky
- Zemiakový proteín
- Organické kyseliny
- Škrupina
- Pšenica
- Ľanové výlisky
Analytické zložky/kg krmiva pre divoké ošípané a miniprasiatka:
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Hrubý proteín | 12,8 % |
| Hrubý tuk | 6,1 % |
| Hrubá vláknina | 10,5 % |
| Hrubý popol | 8,3 % |
| Vápnik | 10,91 g |
| Fosfor | 6,15 g |
| Sodík | 3,59 g |
| Lyzín | 6,15 g |
| Metionín | 2,09 g |
Pšenica v poľnohospodárskej krajine a vzťah s diviakmi
V súčasnosti sa na Slovensku pestujú rôzne poľné plodiny, ktoré poskytujú potravu a úkryt pre diviaky. Patrí sem najmä kukurica, slnečnica, repka a cirok. Diviaky sa v týchto porastoch radi zdržiavajú počas vegetačného obdobia, kde si vytvárajú denné stanovištia a cítia sa bezpečnejšie ako v lese. Obdobie, kedy sa diviaky najčastejšie vyskytujú v poľnohospodárskej krajine, siaha od kvitnutia repky v apríli až po zber kukurice v novembri.
V jesennom období, keď ponuka potravy nie je taká bohatá, môžu diviaky konzumovať všetko, čo na poliach nájdu. To zahŕňa aj mladé rastliny ozimnej pšenice, ktorá je jednou z najpestovanejších obilnín. Konzumáciou a rozrytím porastov pšenice môžu diviaky spôsobiť škody na úrode v rozsahu 20 až 30 %.
Rizikový život diviakov | Prefíkané a neúprosné svorkové zvieratá
Inovatívne pestovateľské techniky a využitie horčice
Moderné agronomické prístupy umožňujú využiť technologické riešenia pre súčasnú sejbu hlavnej a pomocnej plodiny. V prípade pšenice sa ako vhodná pomocná plodina ukazuje horčica.
Výhody spoločnej sejby pšenice a horčice:
- Odpudzovanie diviakov: Horčica obsahuje špecifické horčiny, ktoré diviaky odpudzujú.
- Fytosanitárny účinok na pôdu: Horčica má ozdravujúci účinok na pôdu a reguluje škodlivé činitele ohrozujúce pestovanie pšenice.
- Potlačenie burín: Vytvára veľké množstvo nadzemnej fytomasy, ktorá brzdí rast burín.
- Priaznivá mikroklíma porastu: Pôda sa menej prehrieva a udržuje si viac vlahy, čo je dôležité v období globálneho otepľovania.
- Regulácia rastu pšenice: V teplom a vlhkom jesennom období pôsobí na pšenicu utlmujúco, čím podporuje tvorbu kratších, pevnejších a vyzretejších stebiel, čo je predpokladom úspešného prezimovania.
- Ochrana pred holomrazmi: V zime slúži ako kryt na ochranu mladých rastlín pšenice pred mrazom.
- Udržanie vlahy na jar: Mulč z vymrznutých rastlín horčice zabraňuje nadmernému výparu vlahy.
Odporúčaný spôsob založenia zmiešaného porastu je sejba jedným prejazdom špecializovanej sejačky v štandardnom termíne sejby ozimnej pšenice (september - október). Odporúčaná medziriadková vzdialenosť pšenice je 25 cm, pričom riadok horčice sa strieda s dvoma riadkami pšenice. Výsevok pšenice by mal byť 80 - 90 kg/ha a horčice 5 - 6 kg/ha.
Pšenica má vynikajúcu autoregulačnú a kompenzačnú schopnosť. Väčšia medziriadková vzdialenosť podporuje tvorbu odnoží, čo je možné podporiť prihnojením hnojivom s mikroprvkami v čase výsevu. Horčicu je možné využiť aj na zelené hnojenie na jeseň, alebo ako hlavnú plodinu na semeno s jarným výsevom.
