Pestovanie paradajok je obľúbenou činnosťou záhradkárov aj veľkopestovateľov. Tieto plody si postupne získali obľubu vo všetkých kútoch sveta. Americké ministerstvo poľnohospodárstva dnes odhaduje celosvetový počet odrôd na 25 000, iné zdroje tvrdia, že ich je na svete asi 10 000. V každom prípade popularita paradajok stále stúpa. Globálna produkcia presahuje 130 miliónov ton ročne, z toho dve tretiny zjeme ako čerstvú stolovú zeleninu a zvyšná tretina sa priemyselne spracuje. Poďme sa pozrieť na to, ako sa pestujú paradajky na Slovensku a aké zaujímavé produkty z nich vznikajú.
Základy úspešného pestovania paradajok
Výsev a predpestovanie
S predpestovaním semien môžete začať už od februára do apríla. Ideálna hĺbka výsevu je 0,5 cm. Doba klíčenia je obvykle 1 - 2 týždne, táto doba ale môže byť aj dlhšia.
Príprava pôdy a výsadba
Paradajky sú pomerné náročné na výživu, pred výsadbou sa musí pôda dobre vyhnojiť. Najmenej do hĺbky tridsiatich centimetrov zapravíme dávku kompostu alebo zotletého hnoja. Paradajky sú schopné koreniť pomerné hlboko. Pre pestovanie je vhodný substrát pre plodové zeleniny, ak nie je k dispozícii, tak klasická záhradná zemina. Nesmie chýbať ani chlévsky hnoj, ktorý sa predáva aj v malom balení upravený do granúl. Ten dáme do spodnej časti pestebnej nádoby, zvyšok doplníme pripravenou zeminou. Substrát odporúčame používať špeciálny pre paradajky a papriky, a to vždy sparený. Zeminu možno prepariť napr. v mikrovlnnej rúre.
Sadenice sú základom úspechu - musia byť zdravé, nízkeho vzrastu, ideálne s násadou prvého kvetenstva. Pri nákupe prezrite aj listy z rubu, či nie sú napadnuté voškami alebo inými škodcami. Pri výsadbe vyhĺbime jamu o niečo hlbšiu, než je dĺžka koreňov sadenice (koreňový bal by nemal byť hlbšie než 10 cm). Rastlinu sadíme šikmo tak, že ešte asi 10 až 15 cm lodyhy zahrnieme zeminou. Rastlina si tak vytvorí bohatý koreňový systém, ktorý neskôr umožní lepší príjem živín a vlahy.
Približne od polovice mája je možné premiestniť rastliny von (v dobe, kedy už nehrozia ranné mrazíky). Vzdialenosť medzi rastlinami záleží na type: tyčkové paradajky vysádzame k opore vo spone 1 x 0,40 m. Kríčkové a kompaktné balkónové paradajky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nic však nepokazíte ani širším sponom, výsadba potom bude vzdušnejšia. Ideálny spon je 80 x 50 cm. Pre úspešné pestovanie paradajok na balkónoch je najdôležitejším kritériom voľba miesta. Paradajky neznášajú prílišnú vlhkosť, milujú slnečnú polohu. Ideálny je balkón orientovaný na juh alebo západ, navyše zakrytý strechou. Ak strecha chýba, rastliny umiestnite tak, aby im pri daždi nestekala voda na listy, napríklad k stene.
Starostlivosť počas vegetácie
Počas rastu plodov je dôležitá pravidelná závlaha a dostatočný prísun živín. Paradajky sádzame do priepustnej pôdy bohatej na humus a živiny s neutrálnym pH. Zaistíme im tiež primeranú pôdnu vlhkosť, je to dôležité kvôli tvorbe plodov (nepravidelná závlaha znižuje akosť a ich množstvo). Vlhkosť v pôde udržíme mulčovaním (nastýlaním slamou) alebo čiernou fóliou, odpar vody bude nižší a na udržanie pôdnej vlhkosti postačí zavlažovať dvakrát týždenne. Zalievame tak, aby sa čo najmenej vody dostalo na listy.
Teplota pre rast paradajok by mala byť optimálne okolo 22 °C. Pri teplotách klesajúcich pod 12 °C sa rast zastaví. Rovnako nevhodné sú aj horúčavy nad 35 °C.
Okrem základných prvkov, ako sú dusík, fosfor a draslík, je pre paradajky dôležitý aj bór. Ak majú paradajky jeho nedostatok, reagujú tak, že sa listy stáčajú a sú svetlé.
Ako pestovať paradajky od semena až po zber | KOMPLETNÝ SPRIEVODCA
Výber odrôd pre rôzne typy pestovania
Na type paradajky a jej odrode závisí spôsob pestovania. Obľúbenou odrodou zostáva klasické Stupické polné rané a široký výber hybridov F1, napríklad Toro, Tipo, Start, Tornádo, Mercedes, Legenda, Hamlet, Sonet, Diplom alebo paradajka s mäsitými veľkými plodmi - Beefmaster.
Pre pestovanie tyčkových paradajok na balkóne vyberte niektorú z hybridných odrôd (zvlášť odolnou a dobre rastúcou je 'Start F1', ktorá dobre plodí a znáša aj niektoré pestovateľské prehrešky, ´Bejbino F1´, ´Perun F1´, ´Toro F1´), z kríčkových paradajok sa pre pestovanie v nádobách najlepšie hodí napr.
Či už máte záhradu, alebo iba menší priestor na balkóne, paradajky môžete pestovať kdekoľvek.
História paradajok: Od "jedovatého jablka" k celosvetovej obľube
Možno ani netušíte, že predkovia paradajok sa na planéte Zem vyskytovali pred mnohými miliónmi rokov. V minulom roku zverejnili americkí vedci (Pennsylvania State University) v prestížnom časopise Science fosílny nález rastlín z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), do ktorej patria aj paradajky. Tieto fosílie sa našli v Patagónii (Argentína) a pomocou molekulárnych metód sa podarilo určiť ich vek na 52 miliónov rokov.
Praveký pôvod predkov druhu paradajka jedlá (Solanum lycopersicum) je zaujímavou informáciou, ale oveľa dôležitejšie sú jej dejiny v súvislosti s konzumáciou človekom. Určité otázniky panujú ohľadom jej geografického pôvodu. Vedci stále nemajú presne jasno v tom, či k domestikácii došlo v oblasti Peru, alebo to bolo v Mexiku. Avšak nie je ani vylúčené, že udomácnenie došlo v oboch oblastiach nezávisle na sebe. Pôvodní botanickí predkovia moderných odrôd paradajok majú plody veľkosti súčasných „cherry“ odrôd a sú skôr žltej farby. Môžeme ich stále nájsť rastúce na svahoch juhoamerického pohoria Andy.
Avšak vie sa, že už 500 rokov pred Kristom pestovali pre konzum paradajky Aztékovia. Pôvodní obyvatelia Južnej a strednej Ameriky dokonca považovali semienka paradajok za účinné afrodiziakum. Niektoré juhoamerické kultúry používali túto rastlinu ako halucinogén. Španielsky dobyvateľ Hernando Cortés bol pravdepodobne prvý, kto v roku 1521 priviezol malé žlté paradajky do Európy po dobytí aztéckeho mesta Tenochtitlan. Prvú zmienku o paradajke pod názvom „zlaté jablko“ publikoval v herbári taliansky botanik Pietro Andrea Mattioli a zaradil ju tiež medzi afrodiziaka. Možno preto ju vo Francúzsku nazvali „pomme d’amour“, teda jablko lásky.
Práve v Taliansku a ďalších južných európskych štátoch sa paradajky rýchlo v kuchyni udomácnili. Avšak ešte dlhú dobu trvalo, kým si paradajka našla svoju obľubu v celej Európe. Dokonca ešte koncom 18. storočia bola nazývaná jedovaté jablko. Verilo sa totiž, že mnoho aristokratov a bohatých ľudí sa po konzumácii paradajok otrávilo a zomrelo. Toto neblahé označenie dostala paradajka neprávom. Pravda bola taká, že v období renesancie sa veľa používal cínový riad, ktorý obsahoval vysoký podiel jedovatého olova. Plody paradajky majú kyslé pH a po kontakte s týmto riadom dochádzalo k uvoľňovaniu olova, ktoré následne spôsobovalo otravy aj úmrtia účastníkov aristokratických hostín.
Podobný osud ako v Európe mala paradajka aj v severnej Amerike. V koloniálnych dobách sa paradajka používala len na dekoračné účely. Do úst ju nikto nevložil, pretože folklórne zvyklosti hovorili, že po jej zjedení premení jed v nej obsiahnutý krv stravníka na kyselinu. Pošramotenú reputáciu paradajok v Anglicku a následne v Severnej Amerike pomohli čiastočne napraviť v druhej polovici 18. storočia novo vyšľachtené odrody zo Španielska a Talianska. Navyše v súvislosti s imigráciou Európanov prispeli v Severnej Amerike k obľube tejto zeleniny v priebehu 19. storočia prisťahovalci z Talianska, ktorí mali už paradajky vo veľkej obľube. Ďalší fenomén, ktorý napomohol k masovej obľube paradajok v Európe i Amerike, bola pizza. Tá bola vynájdená v druhej polovici 80. rokov 19. storočia v talianskom Neapole.
Moderné pestovanie paradajok na Slovensku
V súčasnosti aj na Slovensku nájdeme farmy, ktoré sa venujú modernému pestovaniu paradajok s dôrazom na kvalitu a ekológiu.
Farma Kameničany: Inovácie a kvalita
Radek Fojtík pracuje na farme Kameničany ako agronóm a vedúci farmy od roku 2014, keď sa hydroponický systém pestovania u nás len začínal. V Kameničanoch pracujú na stavbe najmodernejších skleníkov na celoročné pestovanie paradajok na Slovensku i v Česku. V areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva si prácu nájdu ľudia z obce aj okolia.
Zbyněk Vondruška, zástupca českej spoločnosti NWT, ktorá skleníky stavia a bude ich aj prevádzkovať, hovorí o špecifikách ich skleníkového pestovania paradajok: „Ide o najmodernejšie skleníky na území Česka a Slovenska na celoročné pestovanie paradajok. Špecifickým je strešný plášť zasklený difúznymi sklami. Svetlo sa vďaka tomu dostane ku všetkým častiam rastliny. Budeme pestovať paradajky s dôrazom na najvyššiu kvalitu a chuť, teda na vysoký obsah cukru.“ Na zavlažovanie využívajú najmä dažďovú vodu, ktorú zbierajú v blízkej vodnej lagúne s kapacitou až 6 000 m3. „O naše rajčinky sa v každom kroku s láskou a ručne staráme.“
Vo dvoch skleníkoch na 2,8 ha s pomocou opeľovacích čmeliakov, prirodzených predátorov škodcov, celoročného vykurovania bioplynom a osvetlenia v menšom skleníku zberajú úrodu z takmer 34-tisíc vysadených rastlín. „V zakorenených matracoch z kokosovej vlákniny počas vegetácie vyrastú 40 cm týždenne. Preto rastliny treba priebežne spúšťať tak, aby oberačky zberali zrelé plody v dosiahnuteľnej úrovni,“ dozvedáme sa od agronóma. „Optimálnu teplotu pre kvalitnú úrodu v skleníku spolu s vlhkosťou regulujeme cez počítač,“ dodáva. Po jedenástich mesiacoch skleník vyčistia a nasadia nové planty. Začínali s deviatimi odrodami, no už tretí rok pestujú chuťovo osvedčené oválne Sweetelle, ktoré pre slovenský trh nazvali Hranáčik a mini cherry Axiana, teda Medulienky. Každá má špecifické vlastnosti, no takisto perfektne sa hodia ako šťavnatá a chrumkavá desiata.
„Počas posledných dvoch dní sme úspešne vysadili vyše 35 000 sadeníc prémiových odrôd cherry paradajok. V tomto úsilí nám pomohlo 35 zamestnancov, predovšetkým miestnych žien, ktoré pracujú v jednozmennom režime od pondelka do piatku. Po vyčistení a dezinfekcii skleníkov sme nainštalovali nové kokosové matrace a pripravili hydroponický systém pre optimálny rast. Sadenice sú teraz starostlivo vysadené a podopreté, pričom nás čaká približne 12 týždňov, kým dozrejú prvé šťavnaté a chutné plody. Naše rajčiny sú pestované s láskou a starostlivosťou a tešíme sa, keď ich budeme môcť ponúknuť našim zákazníkom. Ďakujeme všetkým našim zamestnancom za ich neúnavnú prácu a oddanosť.“
Družstvo OVOZELA: Spolupráca a čerstvosť
OVOZELA je družstvo združujúce nezávislých farmárov zo Slovenska. V rámci neho sa rozhodli zlepšiť kvalitu ponúkaného ovocia a zeleniny na pultoch našich obchodov. V súčasnej dobe sa na spolupráci podieľa päť fariem: Kameničany, Veľké Zlievce, Bruty, Nováky a Handlová. „Vďaka spolupráci sme schopní obstáť v konkurencii s veľkými zahraničnými dodávateľmi, ako sú Maroko a Španielsko. Zdieľame lásku k našej práci a jej plodom, odovzdávame si skúsenosti s pestovaním, spolupracujeme v rámci dodávateľskej siete a prezentujeme sa ako jeden celok.“
Na farmách v Brutoch, Kameničanoch, Veľkých Zlievcoch, Handlovej a Novákoch oberajú paradajky skoro ráno ručne až keď sú úplne dozreté. Poobede si ich už môžete kúpiť v obchode. Ovozela garantuje čerstvosť prakticky okamžitou donáškou na pulty reťazcov. „Otázka čerstvosti je pri paradajkách kľúčová.“
Peter Kelemen z družstva Ovozela vysvetľuje: „Skleníky nám zabezpečujú celoročnú produkciu. Celý skleník je riadený softvérom, ktorý riadi teplotu, vlhkosť vzduchu, cirkuláciu vzduchu. Na základe predpovede počasia otvára a zatvára okná. Členovia družstva skleníky vykurujú trvalo obnoviteľnými zdrojmi, rovnako ako skleníky na Islande. Skleník v Brutoch je umiestnený na juhu Slovenska, kde je najviac slnečných lúčov za rok. Vykurovanie skleníka pracuje na rovnakom princípe ako skleníky na Islande, tie sú vykurované iba z obnoviteľných zdrojov. Dažďová voda sa mieša s vodou zo studne, aby vzniklo dokonalé pH pre sadenice.“
„Pestovatelia na našich farmách používajú na ochranu proti škodcom bioochranu. Ide o chrobáčiky, pavúčiky a ich larvy. Chrobáčiky sa priamo živia škodcami. Opelenie v skleníkoch majú na starosti čmeliaky. V jednom skleníku pracuje až 15 000 čmeliakov,“ pokračuje A.
Iní pestovatelia a spracovatelia paradajok na Slovensku
Okrem farmy Kameničany existujú aj ďalší pestovatelia a spracovatelia paradajok na Slovensku, ktorí sa snažia o kvalitnú produkciu a inovatívne výrobky.
Slnečné záhrady Sľažany: Inovácie a vlastná výroba
Eduard Huňady a Ladislav Kerti zo Slnečných záhrad Sľažany sa venujú pestovaniu paradajok v skleníku a výrobe paradajkového džúsu. Eduard Huňady už niekoľko rokov pôsobí v spoločnosti zameranej na rastlinnú i živočíšnu výrobu. „Keďže odpad z nej sa dá využiť v bioplynke, ktorá vyrobí elektrinu aj teplo, napadlo mi vybudovať skleník,“ vysvetlí, ako sa s manželkou dostali k pestovaniu paradajok. S manželmi Kertiovcami, špecialistami na stavanie skleníkov, postavili na 6 hektároch za rok technologicky unikátny skleník s riadenou klimatizáciou. Vlani v septembri nasadili prvé planty do vyživovaných kokosových matracov a o šesť týždňov zberali úrodu.
Pestujú šalátové a malé snackové uhorky, ktorým stačia na dozretie štyri týždne. „Aj vďaka osvetleniu majú naše licenciované strapcové odrody vynikajúce chuťové vlastnosti po celý rok. Šľachtitelia si chránia licenciou iba najlepšie odrody. Pestujeme ich bez chemických postrekov,“ zdôrazní. Najsladšie sú malé cherry Adorion. Prenikavou arómou a chuťou vás dostanú aj o niečo väčšie Sunstream. Budete ich jesť ako cukríky. Väčšie kokteilové Dreamvine vám na masle s chlebom pripomenú staré časy. Onedlho budete môcť vyskúšať aj ich paradajkový džús či chuťovo vycibrený kečup. A pre paradajkových fajnšmekrov ešte tento rok pribudne hnedo-zelená odroda Cacao.
Biocentrum Želiezovce: Zlaté medaily za kvalitu
Klára a Ladislav Palíkovci z Biocentra Želiezovce sa venujú spracovaniu sušených bioparadajok, omáčok a paradajkového vína. Popri chove hovädzieho dobytka sa pred tridsiatimi rokmi dali na biopestovanie a spracovanie obilnín, ovocia a zeleniny. Vo Veľkom Peseku sa pod rodinným vinohradom červená paradajkový záhon, ktorý ručne okopávajú z vlastnoručne vysadených plánt. Tie starostlivo vyberá pán Ladislav podľa dužinatých či šťavnatejších odrôd vhodných na sušenie alebo na prípravu omáčky ochutenej cesnakom a bazalkou.
Aj keď v čase našej návštevy to vo výrobni u Palíkovcov rozvoniavalo čiernymi ríbezľami, z ktorých varia džem bez cukru a konzervantov, onedlho začnú variť paradajkovú omáčku a v sušičke sušiť kolieska paradajok. Na sušenú zeleninu, ovocie a džemy podľa receptúry dcéry Dóry sú manželia hrdí, veď dostali za ne zlaté medaily - jednu až v Maďarsku! „Správne vysušené paradajky majú peknú červenú farbu a použiť ich môžete do šalátov, na chlebíčky, do polievky, na pizzu či do perkeltu,“ vraví pani Klára, ktorá bio produkty začala vyrábať medzi prvými na Slovensku! Syn Gábor zasa popri iných vínach dorába biele suché paradajkové víno. Táto rarita má rajčinovú chuť aj arómu a chutí tiež Srbom, Maďarom či Francúzom.
Rodkva, Bratislava: Inovácie v spracovaní
Daniel Karas z Rodkvy v Bratislave sa venuje výrobe fermentovaného kimči kečupu. Bývalému šéfkuchárovi talianskej reštaurácie brnkla do nosa vôňa kórejskej kuchyne s koncentrovanou chuťou umami. Keď prvý raz ochutnal rôzne druhy fermentovanej zeleniny, začal sa o tento spôsob jej spracovania viac zaujímať. Novoobjavené sa pre Daniela Karasa stalo silnou gastronomickou inšpiráciou. Svoje prvé kimči pokusy nenápadne testoval v paradajkových polievkach, omáčkach či šalátoch. Verte-neverte, hutný kórejský twist sa dopĺňal s talianskou klasikou!
S paradajkovou sezónou rozbieha výrobu kimči kečupu zo slovenských paradajok. „Do prepasírovaného zredukovaného pretlaku pridávam rozmixované kimči aj šťavu z fermentovanej kapusty. Chuť zintenzívnim cesnakom, sójovou omáčkou a javorovým sirupom. Kimči kečup je zaujímavý hrudkovitou konzistenciou a je mega zdravý!“ zdôrazní jeho autor. Neobsahuje stabilizátory a tento večne živý produkt aj vo fľašiach pracuje.
Ako rozpoznať kvalitu paradajok a dôležitosť lokálnej produkcie
Anna Kováčová zo združenia výrobcov Ovozela, ktoré sa rozhodlo zmeniť slovenský paradajkový trh, prezrádza: „Nie je jedno, akú paradajku si kladiete na tanier. Mnohé vám okrem pesticídov a chémie nič extra nedajú. Zelené kusy s nevýraznou chuťou dozrievajú v uzavretých dodávkach a skladoch. Prejde najmenej týždeň, kým sa dovezú. Za ten čas k nim neprenikne jediný slnečný lúč. Preto majú menej antioxidantov. Aby prežili cestu, sú aj v zimných mesiacoch trhané často nezrelé. Všímajte si krajinu pôvodu. Inou možnosťou je vyšľachtiť odrody, ktoré sa po ceste neskazia.“
Všímajte si krajinu pôvodu a preferujte lokálnych pestovateľov, ktorí dbajú na kvalitu a ekologické postupy. Ochutnajte #praveslovenske výrobky od slovenských výrobcov!
Certifikácia "Bez pesticídov"
Značka Bez pesticídov sa na slovenskom trhu objavila po prvýkrát na začiatku roku 2020, kedy Farma Kameničany získala túto prestížnu certifikáciu. Paradajky pestované na tejto farme zaručene neobsahujú zdravie ohrozujúce zvyšky pesticídov rovnako ako napríklad BIO potraviny či detská výživa. Paradajky na farme rastú a zrejú v skleníkoch, kde biologickú ochranu namiesto nebezpečnej chémie zaisťujú prirodzení a predovšetkým prírodní nepriatelia škodcov.
„Našim zákazníkom chceme ponúknuť lokálne pestovanú prémiovú zeleninu, ktorá okrem chuti ponúka ďalší mimoriadne dôležitý benefit: nulový obsah zvyškov pesticídov, teda nebezpečných látok, ktorých škodlivý vplyv na ľudské zdravie preukázala celá rada vedeckých štúdií.“ Farma Kameničany prešla kontrolným auditom a získala prestížny certifikát, ktorý deklaruje, že paradajky rozhodne neobsahujú žiadne zvyšky pesticídov. Táto technológia sa riadi štandardmi španielskej firmy Zerya, ktorá stojí za rozvojom bezreziduálnych technológií v rámci Európy.
tags: #rajce #zlata #medaile #pestovanie