Zalesňovanie a obnova lesných porastov v Tatrách je kľúčovou aktivitou, ktorá reaguje na dôsledky klimatickej zmeny, kalamít a zároveň posilňuje ekologickú stabilitu tohto unikátneho pohoria. Vďaka spoločnému úsiliu dobrovoľníkov, firiem a štátnych inštitúcií sa v slovenských veľhorách každoročne vysádzajú desaťtisíce nových stromčekov.
Rekordné výsadby a kľúčové iniciatívy
Dobrovoľníci z celého Slovenska povysádzali v utorok v Nízkych Tatrách neďaleko obce Malužiná 10 500 kusov nových stromčekov. Ide o nový slovenský rekord v počte stromčekov zasadených za jeden deň. Táto akcia sa uskutočnila v rámci iniciatívy Voda pre stromy. „Dnes sa nám spoločne podarilo vysadiť 10 500 stromčekov. Prekonali sme tak slovenský rekord, ktorý sme dosiahli minulý rok. Projekt Voda pre stromy je dôkazom toho, že keď spojíme sily, môžeme dosiahnuť skutočnú zmenu,“ povedal Ivan Udiljak, generálny riaditeľ Lidl Slovenská republika.
Projekt „Voda pre stromy“ od Lidl Slovensko
Hlavným cieľom projektu „Voda pre stromy“ je tak ako každý rok pomôcť tatranskej prírode vysadiť čo najviac stromčekov. Do projektu sa môžu zapojiť všetci zákazníci diskontu. Lidl z každej predanej 1,5-litrovej fľaše minerálnej vody svojej privátnej značky Saguaro venuje jeden cent na zalesňovanie Tatier. Každoročne vďaka tomu pribudnú v našich veľhorách desiatky tisícok smrekov, smrekovcov, jedlí aj bukov. Projekt je realizovaný v spolupráci s Lesmi SR, ktoré spravujú lesný majetok vo vlastníctve našej krajiny. Práve ochrana a obnova lesov je cieľom projektu Lidla - Voda pre stromy, keďže približne 40 % územia Slovenska tvoria lesy, čo z krajiny robí jednu z najlesnatejších v Európe.
Zapojenie partnerov a dobrovoľníkov
O stromčeky prejavilo záujem množstvo ľudí - jednotlivci, menšie i väčšie firmy. Medzi nových držiteľov certifikátu ECO FIRMA sa zaradila spoločnosť STADA Slovakia príspevkom na 1 234 stromčekov, ktoré boli vďaka pracovníkom TANAPu zasadené. Spoločnosť Brother Slovakia s nami sadila už po jedenásty raz, čím pribudlo ďalších 501 stromčekov. Nevadili im ani náročný presun či strmý terén.
Dlhoročné partnerstvá a zapojenie lesníkov z TANAPu, ktorí sprevádzajú výsadbu a delia sa o svoje bohaté vedomosti a príbehy z lesa, sú neoceniteľné. Generálny riaditeľ TANAP-u Ing. Peter Olexa sa zúčastnil výsadby s vlastným krompáčom a jeho námestník Ing. Ivan Šoltýs aktívne pomáhal aj pri organizovaní náročného presunu účastníkov. Do jarnej výsadby sa spájajú sily aj s novým partnerom v rámci iniciatívy "ZASAĎ STROM MAKE A HOME", aby spoločne vrátili Tatrám a prírode nový dych. K jesennej výsadbe prispela aj firma Zentiva a.s., s počtom 101 stromčekov. Tento rok pripravila spoločnosť HELWITAX s.r.o. pre svojich klientov vianočné darčeky, ktoré sú spojené s pomocou prírode.
Výsadba v Tatrách: Rozsah a špecifiká
Nízke Tatry: Obnova po kalamitách
Dobrovoľníci vysádzali stromy na organizačnej zložke Lesov SR, ktorá 95 percent dreva spracováva z kalamity. Pri výsadbe boli použité rôzne druhy drevín: buk, borovica, smrekovec a breza. „Začiatok jari bol pomerne suchý, dlhodobé predpovede počasia však avizovali dostatok zrážok, takže práve teraz je vhodný čas na to, aby sme sa ešte intenzívnejšie pustili do zalesňovania,“ uviedli Lesy SR.
Vysoké Tatry a plány TANAP-u
Vo Vysokých Tatrách rastie už takmer 2 300 000 nových stromov. Štátne lesy TANAP-u tento rok plánujú obnoviť 211,15 hektára územia, ktoré v uplynulých rokoch zasiahli kalamity. Vysadiť chcú 420 910 kusov sadeníc. „Odzrkadľuje to skutočnosť, že väčšina územia Tatranského národného parku, ktoré sa snažíme manažovať citlivým, prírode blízkym spôsobom, aby sme dosiahli plnohodnotné obnovenie jednotlivých funkcií lesa, sa rozkladá vo vegetačných stupňoch, pre ktoré sú typické ihličnaté dreviny, predovšetkým smrek a jedľa. A práve preto budú mať aj najväčšie zastúpenie,“ vysvetľuje Šoltys. Od vetrovej kalamity, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala 19. novembra 2004, Štátne lesy TANAP-u vysadili cez 8 miliónov sadeníc a obnoviť sa im podarilo takmer 4 000 hektárov kalamitného územia.
Vplyv klimatickej zmeny a výber drevín
Na les momentálne vplýva klimatická zmena. „Tým, ako sa klíma otepľuje, tak sa jednotlivé dreviny posúvajú stále vyššie a vyššie. Čiže chladnomilný smrek nemá už optimum v týchto nadmorských výškach, ako mal v minulosti. Posúva sa do vyšších nadmorských výšok. A tým pádom musíme pomôcť drevinami, ktoré ho budú chrániť,“ podotkli zástupcovia Lesov SR. Lesy SR v priemere vysadia 14 miliónov stromčekov ročne.
Je umelá výsadba stromov vždy potrebná?
Sadenie stromov vyzerá na prvý pohľad ako dobrá vec, a v mnohých prípadoch je. Vysádzanie zelene v mestách, či alejí stromov popri poľných cestách, sú pre prírodu obyčajne prospešné činnosti. Otázkou však zostáva, či našu pomoc potrebuje aj samotný les. Lesy existujú na Zemi už viac ako 350 miliónov rokov, zatiaľ čo na Slovensku im „pomáhame“ sadením len posledných asi 200 rokov.
„V pralesoch, no aj v dobre obhospodarovaných lesoch, sa mladé stromy zmladzujú pod korunami svojich rodičov. Príroda vyberá na každé miesto tie správne druhy a jedince. Testuje ich tisíce a len tie najlepšie adaptované na konkrétne podmienky prežijú. Tento proces sa volá prírodný výber. Práve týmto spôsobom vznikajú najdokonalejšie lesy,“ uvádza sa v správe.
Znovuzrodenie lesa
Žiadna umelá výsadba nedokáže nahradiť prírodný výber a v normálnom lese ani nie je potrebná. Les sa vysádza najmä vtedy, keď človek odstráni staré stromy na veľkej ploche a prirodzená schopnosť obnovy sa oslabí. Vtedy sú lesníci povinní plochu zalesniť. „Pravda je taká, že lesu aktívne pomôcť nedokážeme. Môžeme ho ale poškodzovať menej. Môžeme niektoré lesy ponechať úplne bez zásahov človeka a môžeme tiež hospodáriť citlivejšie,“ dodávajú odborníci.
tags: #vysadzanie #stromov #v #tatrach