Paradajky, známe aj ako rajčiny, sú jednou z najobľúbenejších plodín na svete, no ich časti môžu byť pre človeka toxické. Kým zrelé plody sú plné vitamínov a prospešných látok, listy, stonky a zelené nedozreté plody obsahujú alkaloidy, ktoré môžu spôsobiť zdravotné problémy.
Toxicita listov, stoniek a zelených plodov rajčiaka
V rastlinách z čeľade ľuľkovitých, medzi ktoré patria aj rajčiaky, sa nachádza látka nazývaná tomatín. Ide o steroidný glykozidový alkaloid, ktorý je toxický. Vyskytuje sa najmä v stonkách, listoch a nezrelých (zelených) plodoch rajčiaka.
Zatiaľ čo v zrelých paradajkách je obsah tomatínu nízky (približne 0,03 až 0,08 mg na 100 gramov), v nezrelých plodoch sa jeho koncentrácia môže vyšplhať až na 55 mg na 100 gramov. Požitie 25 mg tejto látky už bolo preukázané ako príčina zdravotných problémov, pričom smrteľná dávka sa odhaduje na 400 mg.
Podobne sa v zelených paradajkách a ich častiach vyskytuje aj solanín, ďalší prírodný ochranný alkaloid, ktorý má horkú chuť. V zelených paradajkách môže jeho obsah dosahovať až 32 mg na 100 gramov, čo je pre malé deti vysoká dávka.
Príznaky otravy glykoalkaloidmi ako tomatín a solanín môžu zahŕňať:
- žalúdočné problémy
- bolesť v krku
- poruchy trávenia
- ospalosť
- nervozitu
- zhoršené dýchanie
- kŕče
Je dôležité poznamenať, že hoci tieto látky môžu byť v nadmernom množstve toxické, reálne riziko otravy z bežnej konzumácie zelených paradajok je nízke. Na prejavenie vážnych symptómov by bolo potrebné zjesť extrémne veľké množstvo (napríklad približne 29 kg nezrelých paradajok naraz pre dosiahnutie 200 mg solanínu).
Využitie tomatínu a listov rajčiaka
Tomatín však nie je škodlivý len pre ľudí, ale pôsobí aj ako účinná ochrana rastliny pred škodcami. Vďaka tejto látke obsiahnutej v listoch, stonkách a nezrelých plodoch sú rajčiaky chránené proti hmyzu, vrátane lariev pásavky zemiakovej.
Okrem ochrany pred škodcami pôsobí tomatín aj ako prírodný fungicíd, čím zvyšuje odolnosť rajčiakov voči plesňovým ochoreniam. Táto vlastnosť umožňuje aj záhradkárom pripraviť si vlastný prírodný postrek:
- Rozmixujte listy rajčiakov.
- Pripravte z nich nálev.
- Po vylúhovaní ho pomocou rozprašovača aplikujte na rastliny napadnuté plesňami alebo inými škodcami.
Týmto spôsobom môžete ekologicky bojovať proti škodcom a chorobám vo vašej záhrade.
Zrelé paradajky - výživová bomba
Na rozdiel od zelených častí rastliny, zrelé paradajky sú mimoriadne prospešné pre ľudské zdravie. Sú bohaté na:
- Vitamíny: A, B, C, D, E
- Minerály: draslík, železo, fosfor, sodík, selén, horčík, zinok
- Antioxidanty: najmä lykopén, ktorý dodáva paradajkám červenú farbu a chráni pokožku pred UV žiarením a bunkovými zmenami.
Paradajky majú nízky glykemický index a prispievajú k:
- znižovaniu cholesterolu
- detoxikácii organizmu
- zdraviu tráviaceho systému
- zdraviu srdca a ciev (pomáhajú znižovať vysoký krvný tlak vďaka obsahu draslíka)
- zdraviu pokožky, vlasov a kostí
Obsahujú tiež významné množstvo vlákniny a organických kyselín (citrónovej, jablčnej, malónovej), ktoré podporujú chuť do jedla a brzdia rast nežiaducich baktérií v tráviacom trakte. Surové paradajky majú antibiotický, imunostimulačný a protizápalový účinok.
Botanický pôvod a história paradajok
Paradajky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z oblastí dnešného Peru a Mexika, kde ich pôvodní obyvatelia pestovali a konzumovali už tisíce rokov. Po objavení Ameriky v 15. storočí sa dostali do Európy. Spočiatočne boli v Európe považované za jedovaté a používali sa skôr ako okrasné rastliny, pričom ich nazývali aj „jablká lásky“.
Postupne sa však ich konzumácia rozšírila, najmä v stredomorskej kuchyni (Taliansko, Španielsko) v 18. storočí. V súčasnosti sú paradajky považované za superpotravinu a sú dôležitou súčasťou kuchyne po celom svete.
Z botanického hľadiska je paradajka ovocie (bobuľa), no v kulinárstve sa zvyčajne zaraďuje medzi zeleninu kvôli nižšiemu obsahu cukru a spôsobu použitia v jedlách.
Rady pri skladovaní a spracovaní
Pre optimálne skladovanie sa odporúča uchovávať paradajky v spodnej poličke chladničky. Ak ich plánujete skonzumovať v priebehu dvoch dní, môžu byť pri izbovej teplote, ale mimo priameho slnečného žiarenia.
Pri tepelnej úprave alebo skladovaní paradajkových produktov je dôležité nepoužívať hliníkový riad, pretože hliník sa v kyslej šťave rozpúšťa. Konzervované či sterilizované paradajkové výrobky by sa mali skladovať pri teplotách nižších ako 15 °C, aby sa predišlo nežiaducim zmenám chuti, farby a výživovej hodnoty.
Paradajky, ako jedna z mála zelenín s dostatočným obsahom kyselín, si pri zaváraní vyžadujú len jednorazovú sterilizáciu.