V kontexte prírodného záhradníctva, ktoré sa riadi princípmi súladu s prírodou, je používanie umelých hnojív a pesticídov vylúčené. Dôležitou súčasťou záhradníckych substrátov je často rašelina, ktorá je však predmetom kritiky pre svoje environmentálne dôsledky.
Čo je rašelina a ako vzniká?
Rašelina je nahromadený, čiastočne rozložený rastlinný materiál. Vzniká pri rozklade machov, tráv alebo stromov vo vlhkom prostredí, tzv. rašelinisku. Tento proces prebiehal milióny rokov nedokonalým rozkladom rastlín pod vodou pri nedostatočnom prísune kyslíka. Rašelina je prírodný organogénny sediment, ktorý obsahuje minimálne 50% spáliteľných látok v sušine. Vznikajú rašelinením (ulmifikáciou), t. j. nedokonalým rozkladom odumretých rašelinotvorných rastlín vo vlhkom prostredí, obyčajne pod vodou za nedostatočného prístupu kyslíka. Obsahujú prímes minerálnych látok.
Vzhľadom na nadmorskú výšku sa rozoznávajú dva typy rašelinísk - vrchovisková a slatinná. Podľa štruktúry možno rozlíšiť niekoľko typov rašeliny: vláknité, hubovité a drevité. V miernom pásme vznikajú rašeliniská prevažne od konca pleistocénu po súčasnosť. Rašeliniská tvoria asi 60% svetových mokrín. Významné sú hlavne v krajinách s miernym a chladným podnebím ako je Írsko, Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Fínsko, Estónsko, Škótsko, Poľsko, severné Nemecko, Holandsko, krajiny Škandinávie alebo Kanada, štáty Michigan, Minnesota, Florida v USA. V Západných Karpatoch tvoria vrchoviská 30% a slatiny 70% rašelinísk. Vrchoviská sa vyskytujú na Orave, Liptove, Spiši, vo Vysokých a Nízkych Tatrách, menej na strednom Slovensku a v Slovenskom rudohorí. Slatiny sú rozšírené na Záhorí, Žitnom ostrove.
Rašelina je tmavohnedé až čierne rezíduum, ktoré vzniká pri rozklade a rozpade machov, trávnatých rastlín a stromov vo vlhkom a močiarnom prostredí, tzv. rašelinisku. V porovnaní s pôdou je výrazne ľahšia, a tak sa s ňou, predovšetkým vo veľkom, lepšie manipuluje. Ťaží sa v rašeliniskách, na ktoré sú dodnes viazané konkrétne voľne žijúce živočíchy aj rastliny. Aj samotná atmosféra profituje z existujúcich rašelinísk - je v nej „uložené“ nesmierne množstvo oxidu uhličitého CO2. Ak bude redukcia rašelinísk pokračovať takým tempom ako v druhej polovici 20. storočia, môže to mať vážne následky.
Environmentálne dôsledky ťažby a používania rašeliny
Ťažba rašeliny vedie k devastácii rašelinísk, ktoré sú vzácnymi ekosystémami s dôležitou úlohou v zadržiavaní vody a regulácii klímy. Navyše, rašelina sa tvorí veľmi pomaly - približne 1 mm za rok - čo z nej robí neobnoviteľný zdroj. Práve z tohto dôvodu záhradní odborníci dlhodobo kritizujú používanie rašeliny v predajných substrátoch a poukazujú na to, že je nielen škodlivá pre životné prostredie, ale navyše aj pre rastliny.
Substráty na báze rašeliny sú podľa odborníkov škodlivé nielen pre životné prostredie, ale aj pre rastliny. Sama o sebe je neúrodná a neposkytuje rastlinám potrebné živiny, preto nie je ideálnym substrátom na pestovanie. Výrobcovia do nej často pridávajú „zmáčadlá“ - chemické látky podobné čistiacim prostriedkom -, ktoré pomáhajú prekonať povrchové napätie vody, inak by rastliny v rašeline neprežili. Navyše, pri jej rozklade sa uvoľňuje oxid uhličitý, čo prispieva k zhoršovaniu klimatických zmien.
V Európe sa každoročne vyťaží až 20 miliónov ton rašeliny. Z tohto množstva až 38 %, teda takmer 8 miliónov ton, končí v rôznych zmesiach určených na pestovanie rastlín. V Spojenom kráľovstve je odhadom zničených už viac ako 90 percent nížinných rašelinných močiarov.
Rašelina má významný vplyv na podzemné vody, najmä v oblastiach, kde sa vyskytujú rozsiahle rašeliniská. Jej schopnosť udržiavať veľké množstvo vody spôsobuje, že rašelinné oblasti fungujú ako prirodzené zásobárne vody. Zároveň však môže rašelina ovplyvniť kvalitu podzemných vôd. Vysoký obsah organického materiálu v rašelinu znamená, že počas jej rozkladu sa uvoľňujú rôzne organické kyseliny, ktoré ovplyvňujú chemické zloženie podzemných vôd, najmä ak je rašelina v kontakte s podzemnými vodnými zdrojmi.
Alternatívy k rašelinovým substrátom
Nahradenie rašeliny v záhrade nie je bláznivým nápadom pár excentrických prírodných záhradníkov. Existuje niekoľko ekologickejších alternatív, ktoré možno použiť namiesto rašeliny:
1. Kompost
Kvalitný záhradný kompost, ktorý vzniká zo záhradného a domového odpadu, je vynikajúcou náhradou rašelinového substrátu. Kompost obohacuje pôdu o živiny, zlepšuje jej štruktúru a podporuje mikrobiálny život. Je ideálny na vylepšenie pôdy s nízkym obsahom živín a na výsadbu väčšiny rastlín, ktoré nie sú kyslomilné.
2. Zemina z krtincov
Hotové rašelinové substráty sa často používajú na presádzanie alebo sadenie rastlín. Namiesto toho môžeme použiť zem z krtincov. Je oddýchnutá, kyprá a bez semien burín.
3. Vhodný výber rastlín
Pokiaľ pestujeme v záhrade rastliny, ktoré vyžadujú kyslú pôdu ako napr. azalky, rododendrony, vresy a vresovce, čučoriedky či brusnice, je možné porozmýšľať, či je nutné pestovanie práve takýchto rastlín, ak chceme vyhnúť používaniu rašeliny.
4. Ihličie, kôra a piliny
Ak už ale máte v záhrade zasadené aj také rastliny, ktoré vyžadujú kyslú pôdu, nie je potrebné ich ničiť a vykopávať. Použitie rašeliny môžeme nahradiť ihličím alebo drvenou kôrou či pilinami namočenými v octe. Piliny (kôru) namočíme do octovej vody a po zmeraní lakmusovým papierikom zistíme pH (ideálne okolo 5).
Výrobcovia substrátov dnes už miešajú rašelinu s náhradami, ako je kokosové vlákno, kompostovaná kôra alebo drevné vlákno, aby vytvorili tzv. rašelinovo redukované substráty. Napriek tomu predaj substrátov bez rašeliny zostáva relatívne nízky, čo je často spôsobené vyššou cenou alternatív.
Rašelina v záhradníckych substrátoch
Rašelina je populárnym záhradníckym materiálom a tvorí základ mnohých komerčných substrátov. Väčšina vrecovaného kompostu obsahuje aspoň nejakú rašelinu a prevažná väčšina rastlín, ktoré si kúpite, sa v nej pestuje tiež. V Európskej únii sa existuje trend znižovania ťažby a využívania tejto zeminy v dôsledku jej vplyvu na životné prostredie. EÚ presadzuje udržateľné alternatívy rašeliny v záhradníctve, pričom niekoľko členských štátov uplatňuje vnútroštátne obmedzenia a stimuly pre výrobky bez rašeliny.
Napríklad, OBI Substrát pre paradajky a zeleninu je špeciálny substrát pripravený na priame použitie. Charakteristikou svetlej frézovanej rašeliny s upraveným pH (5,5-6,5) je, že ide o čistú vrchoviskovú rašelinu, ktorá bola ošetrená tak, aby mala neutrálnu alebo takmer neutrálnu kyslosť. Tento typ rašeliny je ideálny na prípravu univerzálnych pestovateľských substrátov, ktoré sú vhodné pre širokú škálu rastlín. Rašelina neobsahuje pridané živiny a výrazne zlepšuje fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy, zvyšuje jej nasiakavosť a zabezpečuje stály dostatok vzduchu pre korene. Je ideálna ako prísada do zeminy pre okrasné dreviny.
Univerzálne pH je vhodné pre širokú škálu rastlín, ktoré preferujú neutrálne prostredie, vrátane zeleniny a okrasných rastlín. Zlepšuje štruktúru pôdy, pomáha zlepšovať priepustnosť a vzdušnosť, čím podporuje zdravý rast koreňov. Má vysokú absorpčnú kapacitu a efektívne zadržiava vlhkosť v pôde. Je to prírodný materiál bez prísad.
Pri výsadbe rastlín, ktoré milujú kyslé prostredie, ako sú azalky, rododendrony, hortenzie, čučoriedky, vresy a brusnice, môžete do jamy pridať trochu rašeliny. Ak si pripravujete vlastný substrát pre kyslomilné rastliny, môže rašelina byť jednou zo základných zložiek.
Substrát znamená zmes anorganických aj organických látok, do ktorých vysievame alebo sadíme. Dôležitým rozdielom medzi pôdou a „klasickými“ substrátmi je sterilita. Kým v pôde sa prirodzene nachádzajú prospešné aj patogénne organizmy, substráty by mali byť bez nich (samozrejme, neplatí to pre najmodernejšie typy s cielenou prímesou živých húb či baktérií). Substráty zložené z rašeliny, v ktorej kúpite prakticky všetky izbové rastliny, nie je potrebné dezinfikovať.
Pri rozsádzaní odrezkov či priesad používame obyčajný univerzálny substrát, označovaný tiež ako viacúčelový alebo záhradnícky. Množiteľské substráty bývajú obohatené napríklad perlitom.
Rašelina vs. Kompost: Kompost je ideálny pre väčšinu rastlín na zlepšenie štruktúry pôdy a obohatenie o živiny. Nie je problém tieto dva materiály kombinovať. Ak máte pôdu, ktorá nie je dostatočne kyslá, môžete pridať rašelinu na zníženie pH a kompost na obohatenie pôdy o živiny.
Rady pri používaní a skladovaní substrátov
Keď sú v substráte vysiate semienka, rastliny vysadené či odrezky zapichnuté, udržiavajte ho neustále mierne vlhký a nenechajte ho vyschnúť. Keď sa rašelina aj s rastlinou v kvetináči vysuší, oddelí sa od jeho stien a ďalšia zálievka stečie po okrajoch do podmisky. Vtedy je potrebné nechať substrát napučať ponorením kvetináča do vody na niekoľko minút.
Na obale substrátu zistíte, ako dlho majú byť živiny v ňom pre rastliny prístupné. Pestovatelia vonkajších stromov a krov používajú substrát s pôdnou zložkou, pretože tak sú rastliny v nádobe stabilnejšie a majú dlhší prístup k živinám ako len niečo vyše mesiaca.
Ideálne je, ak si zakúpite len také množstvo substrátu, ktoré spotrebujete do dvoch mesiacov. Ak niečo vo vrecku ostane, rozsypte to na existujúce záhony a zapravte do vrchnej vrstvy pôdy alebo uzavrite a odložte do sucha do kôlne či záhradného domčeka. Nenechávajte vrecko na slnku alebo otvorené, aby ste zabránili jeho rozkladu vplyvom vysokých teplôt či UV žiarenia a tiež napadaniu semien burín či osídleniu larvami.