Rašelinisko Belianske lúky predstavuje jediné nevyťažené belianske rašelinisko a v súčasnosti plošne najrozsiahlejší a najcennejší komplex slatinných spoločenstiev na Slovensku. Tieto unikátne ekosystémy sú často prístupné len vďaka gumákom, kde návštevníci zabárajú do mäkkej, vodou nasiaknutej pôdy. Napriek tomu, že turistické chodníky k nim často nevedú, ich hodnota je nespochybniteľná.
1961 Beh karloveskými vinohradmi
Belianske lúky boli vyhlásené za prírodnú rezerváciu a od roku 1983 sú zaradené do zoznamu navrhovaných území európskeho významu. Vďaka krátkemu filmu od Macutek production má každý príležitosť obzrieť si tieto tajomné ekosystémy z pohodlia domova. Film prináša pohľad na ne v detaile, ale aj z výšky, čo by nebolo možné zažiť ani pri osobnej návšteve. Okrem vizuálneho zážitku film prináša aj informácie o tom, čo mesto Spišská Belá spolu s partnermi urobilo pre záchranu ohrozených rašelinísk v okolí.
Archeologické objavy v rašelinisku
Rašeliniská sú pre Spišskú Belú významné i z hľadiska archeologických nálezov. Svedectvom toho sú unikátne objavy, ktoré boli učinené počas ich prieskumu a ťažby.
Objav bronzových mečov na Trstinných lúkach
K unikátnemu objavu došlo v roku 1964 počas ťažby rašeliny na Trstinných lúkach (tiež známych ako Rohrwiesen). Hromadný nález bol zapadnutý v rašelinisku približne v hĺbke 3 metrov. Obsahoval tri bronzové meče s plnou liatou rukoväťou.
Išlo o dva typy mečov: dva s plnoliatou rukoväťou s trojicou rebier a jeden s čiaškovite ukončenou rukoväťou. Oba typy patria k zriedkavým nálezom na území Slovenska. Pri datovaní meča s čiaškovou rukoväťou sa vychádza z uzavretých nálezových celkov z iných oblastí, ako aj z datovania dvoch sprievodných mečov. Tieto údaje umožňujú nález časovo zaradiť do 10. stor. pr. Kr., resp. na prelom 11. a 10. stor. pr. Kr. Už samotné prostredie, v ktorom sa meče našli, naznačuje, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o obetu vodnému božstvu. Podobné ojedinelé nálezy mečov v korytách riečnych tokov majú rovnaký zmysel.
Prvý známy poklad bronzových predmetov
Prvý známy poklad bronzových predmetov zo Spišskej Belej zachránil M. Greisiger v roku 1891 pri stavbe železnice v polohe Krivá medza. Stalo sa to na mieste, kde istý Britz pri orbe vyoral bronzovú šálku a dýku. Tento nález, uvádzaný ako kniežací alebo obetný, pozostával z 21 (resp. 22) predmetov:
- Hroty oštepov
- Sekierky s tuľajkou
- Náramky
- Dve neúplné šálky
- Zlomok celokovovej helmy
- Nezvyčajný guľovitý predmet (známy len z vyobrazenia)
Neúplný nález je v súčasnosti nainštalovaný v expozícii Podtatranského múzea v Poprade.
Druhý nález pri ťažbe rašeliny
Druhý spomínaný objav sa udial pri ťažbe rašeliny v polohe Trstinné lúky. Podľa správ sa pri ťažbe v hĺbke 3 metrov našiel zdobený, špirálovite stočený trojhranný bronzový drôt. Neďaleko od neho sa nachádzali opálené a zahrotené koly a zvláštny oválny areál ohradený 2 metre vysokými brvnami.
