Úvod do sveta obilnín
Obilniny (iné názvy: obilie, zbožie, cereálie, zriedkavo: zbožiny, zastarano: obiliny, nesprávne: obiloviny) sú kultúrne rastliny z čeľade lipnicovitých pestované predovšetkým pre zrno v miernom pásme (ale aj v teplom pásme
Medzi hlavné typy obilnín patria pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, raž, ovos a cirok, menej rozšírené sú napríklad pohánka a mohár. Tieto plodiny sa spracúvajú na múku, krúpy, vločky, slad, škrob a krmivá. Pestovaním obilnín sa komplexne zaoberá obilninárstvo.
V historickom vývoji ľudstva majú obilniny najdôležitejšie postavenie spomedzi poľných plodín. Pestujú sa v prvom rade pre zrno na konzum, na výživu zvierat, na priemyselné spracovanie a na osivo. V ľudskej výžive zabezpečujú rozhodujúcu časť energetického príjmu z potravín a nemalý podiel i z celkového príjmu bielkovín. Obilniny majú výhodný pomer základných výživných látok - glycidov a bielkovín, a sú zdrojom minerálnych látok a vitamínov skupiny B.
Slovenské právne predpisy pracujú popri termíne obilniny aj s termínom jedlé obilie. Ten je v príslušnej vyhláške definovaný ako „vyzreté zrná obilnín, ktoré sú po vymlátení a ďalších úpravách vhodné na priamu ľudskú spotrebu“.
Využitie vybraných obilnín
Na potravinárske a priemyselné účely využívame jačmeň, najmä pri výrobe sladu a piva. V liehovarníckom priemysle sa na výrobu alkoholu, ako je napríklad whisky, používa jačmeň aj raž. Ďalšie obilniny ako tritikale, kukurica a pohánka nachádzajú uplatnenie vo farmaceutickom priemysle. Priemyselne sa z obilnín získava aj škrob, ktorý sa využíva v potravinárskom priemysle (napríklad v pudingoch, škrobových sirupoch, marmeládach, umelom mede) a v elektrotechnickom priemysle. Zo škrobu sa vyrábajú aj škrobové plasty (fólie), ktoré môžu slúžiť na nastielanie pôdy (potlačenie burín a obmedzenie vyparovania vody), pričom po zbere sa rozpadnú a zaorú.
Zber obilnín: Organizácia a technika
Obilná žatva kladie zvýšené nároky na organizačné zabezpečenie zberu, ako aj na prípravu techniky, keď dochádza k zvýšenému pracovnému pulzu na každom hospodárskom dvore. Žatva vždy patrila a bude patriť k vrcholu snaženia roľníka, keď sa zberom završuje celý súbor poľných prác spojených s pestovaním. Ide o technicky najzložitejší úsek, ktorý je potrebné zvládnuť tak, aby dochádzalo k čo najmenším stratám na úrode a jej kvalite. Všetky mechanizmy počínajúc kombajnom, dopravnými prostriedkami, pozberovými linkami a skladovacími priestormi by mali byť v bezchybnom stave a pripravené na plynulé zvládnutie priebehu žatevných prác. Zvláštna pozornosť perfektnej príprave strojov musí žatve zákonite predchádzať aj v prípade, ak na kvalite zberu záleží z dôvodu horšieho ročníka a slabších úrod.
Jačmeň siaty: Špecifiká pestovania a zberu
Ozimný jačmeň
Ozimný jačmeň je obilným druhom, ktorý v našich podmienkach dosahuje zberovú zrelosť ako prvý. Začiatok žatvy, zvýšené nároky na čistenie a prípravu zberovej techniky a pozberovej linky sa preto spájajú práve s jačmeňom ozimným. Ozimný jačmeň zberáme až v plnej zrelosti, pretože jeho zrno, na rozdiel od iných obilnín, drží v klase pevnejšie.
Zber je však potrebné urobiť v krátkom časovom intervale, pretože pri preschnutí slamy sa horné internódia stebla lámu a dochádza k vyšším zberovým stratám. Ozimný jačmeň je vhodný na kombajnový zber vtedy, keď kolienko horného internódia stebla je suché a zahnednuté. Obilka má byť pri zbere tvrdá a vlhkosť zrna nemá presiahnuť 16 - 18 %. U ozimného jačmeňa nie sú výraznejšie odrodové rozdiely vo vhodnosti termínu zberu. Pozberaný ozimný jačmeň skladujeme vo vlastných priestoroch podľa možností, v nutnom prípade nie príliš dlho a čím skôr ho odpredáme.
Jarný jačmeň
Jačmeň jarný nastupuje do žatvy v poradí ako druhá či tretia plodina - zvyčajne po ozimnom jačmeni, ozimnej repke a čiastočne aj po ozimnej pšenici. Aj pri dostatočnej kapacite zberovej techniky sa môže stať, že žatvu jarného jačmeňa skomplikuje hromadný nástup porastov pšeníc do plnej zrelosti. Ak pri pšenici chceme uchovať požadovanú kvalitu a vysoký obsah lepku, nie je možné ponechať porast pšenice dlho na koreni.
Suché a teplé počasie dozrievanie urýchľuje, naopak, chladné a daždivé počasie žatevné práce posúva, pričom oba prípady sa zvyčajne odrazia na kvalite aj množstve úrody. Ak jačmeň jarný rýchlo dozrieva, prezreté porasty sa znehodnocujú a strácajú na sladovníckej kvalite. Urýchlené dozrievanie spôsobuje, že zrná sú tenšie ako zvyčajne - sú zasušené a scvrknuté s nízkou hmotnosťou a dá sa očakávať aj vyšší obsah bielkovín. Dažde v tomto období spôsobia, že špičky zrna nahnednú a poklesne hodnota aj pri ďalších mechanických znakoch kvality. Klasy sa lámu a padajú, čím tiež dochádza k zmenám aj na kvalite úrody.
Určitým východiskom je prerušenie žatvy pšenice a mlátenie porastov jačmeňa, teda žatvu pšenice ukončiť až po výmlate sladovníckeho jačmeňa. Ak sa zber jačmeňa jarného posúva, zvyčajne dôsledkom neskorého termínu sejby a následne oneskorenia vegetácie, nie je dobré zberať nedozreté porasty, aj za cenu toho, ak po zbere pšenice ostane 2- až 3-dňová pauza. V dôsledku neukončenia dozrievacích procesov v zrne jačmeňa ostáva vysoký obsah dusíka, čo sladovnícku kvalitu znižuje. Porast jačmeňa na sladovnícke účely je potrebné zberať podobne ako osivársky porast, akonáhle dosiahne plnú zrelosť, prípadne tesne po tom.
Škody spôsobené zlou kvalitou zberu sú dvojnásobné - jednak ide o priame zberové straty a jednak vysokými, zle nastavenými otáčkami bubna poštiepime zrná, čím znížime klíčivosť a viacero ďalších kvalitatívnych ukazovateľov. Zber sladovníckeho jačmeňa zabezpečujeme svedomitým kombajnistom na perfektne zoradenom kombajne, a to obzvlášť, ak vzhľadom na sucho sú porasty jačmeňa „superkrátke“, čo kladie zvýšené nároky na prácu kombajnistu. Takéto nízke porasty by sa nemali nechať prezrieť, keď klasy spadajú a kombaj ich nezoberie.
Uskorený zber má za následok problémy s kvalitou zrna, je sprevádzaný najmä zvýšeným obsahom bielkovín a nižším obsahom škrobu, klesá tiež HTZ a podiel predného zrna - vplyv na sladovnícku kvalitu je zjavne negatívny. Ukladanie sušiny do zrna prebieha do určitej miery ešte aj potom, keď príjem vody zrnami z vegetatívnych orgánov jačmeňa je už ukončený a jačmeň prechádza z poloplnej do plnej zrelosti - preto sa uskorený/predčasný zber vyznačuje aj stratou na sušine/úrode. Zrno jačmeňa z predčasne zberaných porastov sa vyznačuje typicky slabšou energiou klíčivosti, i keď v samotnej klíčivosti sa rozdiely časom vyrovnajú.
Sladovnícky jačmeň sa zberá, akonáhle porast dosiahne plnú zrelosť, resp. tesne po tom. Nadobudnutie plnej zrelosti sa v poraste sladovníckeho jačmeňa prejavuje tým, že 80 % klasov je trvalo vyháčkovaných aj počas skorých ranných hodín a za suchého dňa v týchto vyháčkovaných klasoch v predvečerných hodinách zrno neobsahuje viac ako 16 % vlhkosti. Slama a plevy sú svetložlté a posledné kolienko je tiež hnedé a zaschnuté, v žiadnom prípade už nie je zelené.