Pestovanie a vlastnosti čiernej ríbezle 'Selečenskaja' a ďalších východoeurópskych odrôd

Ríbezle patria medzi najobľúbenejšie ovocné kry v našich záhradách. Okrem výbornej chuti sa vyznačujú vysokým obsahom vitamínu C, antioxidantov a ďalších zdraviu prospešných látok. Ich pestovanie je nenáročné, no pri správnej starostlivosti sa vám odvďačia bohatou a kvalitnou úrodou na dlhé roky.

ilustračné foto kríka ríbezlí plného zrelých plodov

Úvod do pestovania ríbezlí

Podnebné podmienky na ich úspešné pestovanie máme, takže ríbezle by nemali chýbať v žiadnej záhrade. Sú mrazuvzdorné a dobre sa im darí vo väčšine pestovateľských oblastí Slovenska, vrátane vyšších nadmorských výšok. Ideálnym stanovišťom je slnečné miesto s mierne vlhkou a výživnou pôdou, chránené pred silným vetrom.

Výber tvaru rastliny

Prvým krokom pri rozhodovaní o pestovaní ríbezlí je výber vhodného tvaru rastliny. Môžete si zvoliť medzi klasickým kríkovým tvarom, ktorý je prirodzene stabilnejší a dlhodobo plodný, alebo stromčekovým tvarom, ktorý je praktický najmä v menších záhradách. Vybrať si môžeme z pestrej palety pestovateľských tvarov od guľovitého až po rozložitý ker, či dokonca stromček. Pri správnej starostlivosti vám kríky ríbezlí budú robiť radosť až 20 rokov, stromčeky 8-10 rokov.

Rozdiely medzi druhmi ríbezlí

Medzi jednotlivými druhmi ríbezlí existujú pestovateľské rozdiely:

  • Červené a biele ríbezle: Majú miernejší rast základných výhonkov a úrodu prinášajú na krátkych rodiacich konárikoch rastúcich na staršom dreve. Obdobie rodivosti je dlhšie, asi 7 až 8 rokov, a úrodnosť je vyššia ako pri čiernych ríbezliach. Plody bývajú skôr kyslejšie.
  • Čierne ríbezle: Vyznačujú sa silnejším rastom výhonkov. Úrodu prinášajú na jednoročnom dreve a na ročných prírastkoch konárikov, ktoré však nedosahujú dlhý vek. Najlepšie úrody s kvalitnými plodmi sa získavajú na jedno- až trojročných konárikoch. Staršie, 4- a viacročné, už neprinášajú dostatočnú úrodu.

Čas dozrievania

Čas dozrievania ríbezlí závisí od ich druhu a konkrétnej odrody:

  • Červené ríbezle: Dozrievajú už začiatkom júna, podľa odrody, až do konca augusta/začiatku septembra.
  • Biele ríbezle: Dozrievajú neskôr, v období od polovice júla.
  • Čierne ríbezle: Sú najneskoršie, dozrievajú zhruba od druhého júlového týždňa do polovice augusta.

Prehľad odrôd čiernych ríbezlí

Výber odrody závisí od vašich preferencií aj od klimatických podmienok v záhrade. Čierne ríbezle sú výborné najmä na výrobu štiav a džemov, vďaka svojmu intenzívnemu aromatickému profilu. Medzi osvedčené odrody čiernych ríbezlí patria napríklad ‘Otelo’, ‘Eva’, ‘Viola’, ‘Katka’, ‘Titania’, prípadne odrody z radu Benov - ‘Ben Lomond’, ‘Ben Conan’, ‘Ben Giarn’ a podobne.

Východoeurópske odrody čiernych ríbezlí

Ruské a ukrajinské šľachtenie čiernych ríbezlí patrí medzi svetovú elitu, najmä čo sa týka chuti, veľkosti plodov a mrazuvzdornosti. Tieto "východné odrody" vyvracajú mýty o trpkosti čiernych ríbezlí.

infografika s porovnaním vlastností čiernych ríbezlí z východnej Európy

Ukrajinská odroda s komplexnou odolnosťou

Jedna z odrôd z Inštitútu záhradníctva UAAN na Ukrajine si získala meno nielen vďaka svojej farbe, ale aj kvalite. Jej hlavnou devízou je komplexná odolnosť. Je rezistentná voči múčnatke, antraknóze, septorióze listov a obávanému vlnovníkovi ríbezľovému. Bobule majú suchý odber, neopadávajú a dozrievajú súčasne (približne od 10. júla).

Ruská odroda 'Selečenskaja'

Ruská odroda 'Selečenskaja' je meradlom pre chuť. Dozrieva skoro (začiatkom júla). Jej chuť je výrazne sladká, bez typickej ríbezľovej kyslosti, za čo v testoch získala takmer absolútne hodnotenia. Plody sú veľké s lesklou šupkou a sladká chuť prevažuje nad kyselinkou. Začína plodiť v prvých dňoch júla. 'Selečenskaja' je tiež dobre mrazuvzdorná a plodnosť je bohatá a pravidelná. Avšak, pre svoju chuť vyžaduje starostlivosť - žiada si úrodnú pôdu a pravidelné hnojenie. Čierne ríbezle sú všeobecne trochu náročnejšie na pôdu, dobre sa im darí skôr v ľahších pôdach a znesú viac vápenatú pôdu.

Odroda 'Veloj' (Leningrad Sweet)

Odroda 'Veloj' (známa tiež ako Leningrad Sweet) je výsledkom kríženia, kde jedným z rodičov bola švédska odroda 'Öjebyn'. Je to odroda s piatimi hviezdičkami za chuť (5/5). Plody sú veľké, tenkoplodé a dozrievajú stredne neskoro. 'Veloj' je vysoko odolná voči suchu, mrazu, múčnatke a vlnovníkovi ríbezľovému.

Či už hľadáte odrodu na džem a mrazenie (napr. 'Chereshnevaya'), chcete najsladšiu ríbezľu pre deti ('Selečenskaja'), alebo potrebujete nezničiteľný ker pre chladnejšiu záhradu ('Veloj'), tieto východoeurópske novinky sú stávka na istotu.

Výsadba a starostlivosť o ríbezle

Príprava pôdy a výsadba

Na výsadbu ríbezlí je najvhodnejšie obdobie jeseň alebo skorá jar, kedy majú rastliny dostatok času na zakorenenie. Rastliny predávané v kontajneroch sa môžu sadiť celé vegetačné obdobie.

Pôda na výsev by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, humózna a s pH neutrálnym (5,5-6,8). Pre červené a biele ríbezle sa darí najlepšie v humóznych, živných, vlhších pôdach, s mierne kyslou reakciou.

Kríčky alebo stromčeky ríbezlí vysádzame do dobre pripravenej pôdy zbavenej burín, do ktorej sme aspoň tri týždne pred sadením zapracovali dobre vyzretý kompost alebo maštaľný hnoj. V horších pôdach je vhodné pridať priamo ku kríku pri vysádzaní kvalitný vyzretý kompost.

Na vysádzanie používame len kvalitný, najlepšie jednoročný alebo dvojročný výsadbový materiál s overeným zdravotným stavom. Pred samotnou výsadbou korene prostokorenného stromčeka či kríka namočíme aspoň na pár hodín do vedra s vodou. Ríbezle korenie plytko; pri výsadbe ho zasadíme cca o 10cm nižšie, než rástol predtým. Prostokorenné rastliny vysádzame o 8 až 10 cm hlbšie, než rástli v škôlke, čo podporí tvorbu nových výhonkov a silný koreňový systém. Zeminu mierne udupte a stromček výdatne zalejte.

Kry vysádzame do jamiek 30 x 30 cm na vzdialenosť 1,5 až 2 m. Ak vysádzame stromčekové tvary ríbezlí, postačuje vzdialenosť 0,80 až 1 m. Kríky vysádzame na vzdialenosť 2,5-3m x 1-2m, podľa odrody. Pri stromčekoch je nevyhnutný oporný kolík, ktorý musí byť taký vysoký, aby zasahoval až nad miesto vrúbľovania ušľachtilej časti v korunke. Týmto úväzkom zabránime prípadnému vylomeniu korunky pri silnejšom vetre v mieste zrastu s podpníkom. Vhodné je okolie kríkov i stromčekov zamulčovať, aby sa tak predišlo tvorbe buriny a prípadnému poškodeniu koreňov pri jeho odstraňovaní.

schematická ilustrácia správnej výsadby ríbezlí s oporným kolíkom a mulčom

Rez ríbezlí

Rez je nemenej dôležitý, zabezpečuje rovnováhu medzi rastom a rodivosťou.

Rez po výsadbe

Ríbezle vysadené na jeseň - v predjarnom období pred začiatkom pučania zrežeme tak, že výhonky skrátime na 2 - 3 púčiky, čím podporíme tvorbu nových výhonkov z púčikov koreňového krčka, ktoré budú formovať budúci ker. Ak sadíme na jeseň, rez vykonáme až predjarí, kedy skrátime jednoročné výhony kríka na dva až tri púčiky (zhruba 10-20cm).

Rez v ďalších rokoch - krovité tvary

V prvom roku ponechávame päť až šesť silných výhonov, v druhom ďalších šesť. Prvý rok po výsadbe ponecháme na kre podľa intenzity rastu 4 - 5 silnejších, pravidelne rozložených výhonkov. V druhom roku z nových jednoročných výhonkov ríbezlí ponecháme 4 - 5 vhodne rastúcich, aby tvorili pravidelný nezahustený ker a vzájomne si neprekážali. Takto pokračujeme aj ďalší rok, aby sme na trojročnom kre, keď nastupuje do plnej rodivosti, dosiahli asi 5 - 6 jednoročných, 4 - 5 dvojročných a 3 - 4 trojročné výhonky. Približne takýto pomer konárov je potrebné udržiavať rezom aj v ďalšom období, pričom odstraňujeme najstaršie výhonky a nahrádzame ich novými. Dobre zapestovaný ker možno rozpoznať tak, že v treťom roku od výsadby má 5-6 jednoročných výhonov, rovnaký počet dvojročných a tri až päť trojročných vetiev. Odumreté vetvy a vetvy, ktoré príliš zhusťujú ker, pravidelne odstraňujeme (v predjarí).

V prípade, že rast nových výhonkov je oslabený, možno ho povzbudiť silnejším rezom, keď odstránime väčší počet najmä starších konárov - troj-, ale aj dvojročných. Riešením môže byť aj takzvaný rez „na hlavu“, keď zrežeme všetky výhonky, čím ker úplne zmladíme a tvarujeme od začiatku. Ker môže v závislosti od odrody dosiahnuť výšku 1 až 1,8 m.

Rez v ďalších rokoch - stromčekové tvary

Stromkové ríbezle skracujeme po výsadbe na dva až tri púčiky tak, aby posledné smerovali von z korunky. Prvý rok po výsadbe ponecháme 3 - 4 vhodne rastúce výhonky, v druhom roku 4 - 6 vhodne rozložených výhonkov. Tie skrátime rezom asi o jednu tretinu, aby sme podporili ich rozkonárenie. V ďalšom roku opäť skrátime vyrastené výhonky a skrátime aj bočný obrast na konárikoch. Rodiaci stromček by mal mať asi 5 - 7 konárikov rôzneho veku - staré kostrové postupne nahrádzame mladšími výhonkami vyrastajúcimi z bázy korunky. V prípade, že sa na kmeni alebo pri jeho báze objavia výhonky vyrastajúce z podpníka - meruzalky, ihneď ich odstraňujeme.

Výživa a zavlažovanie

Starostlivosť o výživu ríbezlí zahŕňa pravidelné hnojenie, ktoré zabezpečuje dostatočný prísun živín počas vegetácie. Ríbezle sú náročnejšie na zásobu humusu v pôde (obzvlášť čierne odrody). Ideálne je aplikovať organické hnojivá, napríklad kompost v množstve 3 až 5 kg na jeden ker každé dva roky (cca 2kg k jednému urastenému kríku - je nutné ho vopred premiešať s pôdou). Na jar sa odporúča doplniť minerálne hnojivá s vyváženým obsahom dusíka, fosforu a draslíka. V jesennom období sa zasa sústreďujeme na dodanie draslíka a fosforu, ktoré podporujú vyzrievanie pletív a lepšie prezimovanie. Ak pestujeme ríbezle v ťažšej pôde, hnojíme skôr na jeseň, pri pestovaní v ľahších pôdach hnojíme naopak na jar.

Ríbezle majú plytký koreňový systém, preto sú citlivé na nedostatok vody najmä počas suchých letných dní a v období zakoreňovania. Zvýšenú pozornosť zálievke venujeme v čase zakoreňovania a pri príliš vysokých teplotách. Zalievať by sme mali výdatne, ale nie príliš často - ideálne raz týždenne v dávke približne 15 až 20 litrov vody na ker.

Automatické zavlažování SAMOSPÁDEM (z IBC kontejneru)

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ríbezle nepotrebujú žiadnu zvláštnu zimnú ochranu (okrem obnovenia mulča). Zimná ochrana ríbezlí nie je vo väčšine prípadov potrebná, no v chladnejších, podhorských oblastiach sa odporúča obaliť kmienky stromčekových foriem jutovinou alebo netkanou textíliou.

Pokiaľ ide o choroby a škodcov, medzi najčastejšie patrí:

  • Antraknóza ríbezlí: Spôsobuje žltnutie a opad listov, prejavuje sa drobnými škvrnami na liste, ktoré potom žltnú, odumierajú a opadávajú. Vhodným ošetrením pred kvetom a po odkvitnutí je fungicíd Dithane DG Neotec. Preventívne postreky bio prípravkami či fungicídom pred kvitnutím a po zbere môžu účinne ochrániť rastliny.
  • Hrdza vejmutková: Ďalším rizikom je hrdza vejmutková, najmä ak sú ríbezle vysadené v blízkosti borovíc. Vytvára na spodnej strane listu žlté až hnedé stĺpiky. Tieto napadnuté rastliny je možné ošetriť po zbere fungicídom Baycor 25 WP.
  • Vlnovník ríbezľový: Ak vám pri ríbezliach na jar hnednú a opadávajú púčiky, je pravdepodobné napadnutie vlnovníkom ríbezľovým. Odporúčame napadnuté vetvy skrátiť tesne pod napadnutým púčikom.
  • Vošky, pilatka alebo roztočce: Časté býva aj napadnutie rastlín voškami, pilatkou alebo roztočcami. V prípade vošiek odporúčame ošetrenie.

Ochrana pred vtákmi

Miestna vtáčia populácia veľmi rýchlo objaví nové kríčky a môže obrať celý ker, či ozobať púčiky. Existujú rôzne plašiče, ako napríklad vibrujúca páska či odraz svetla zo zavesených cédečiek, sú však účinné len niekoľko dní, lebo vtáky si na ne onedlho zvyknú. Ak sa rozhodnete pestovať viacero kríčkov, stojí za to vyrobiť si rám so sieťou, ktorá vtákom znemožní prístup.

tags: #ribezla #krikova #cierna #selecanskaja