Kukuričina poľná (Cuscuta campestris) je jednoročná parazitická burina, ktorá sa najčastejšie vyskytuje v ďatelinotrávnych miešankách alebo v trávnikoch, kde sa vyskytujú dvojklíčnolisté alebo širokolisté druhy rastlín. Jej krmovinárska hodnota je veľmi nízka, čo výrazne znižuje krmovinársku hodnotu porastu. Ak ide o odstránenie kukuričiny z trávnika, je možné použiť selektívny herbicíd, avšak tento postup odstráni aj všetky ostatné dvojklíčnolisté druhy rastlín.
Výskyt a charakteristika kukuričiny
Kukuričina (rod Cuscuta) je burina, ktorú americké ministerstvo poľnohospodárstva zaraďuje medzi desať najnebezpečnejších rastlinných škodcov pre poľnohospodárske plodiny. Na Slovensku sa vyskytujú dva hospodársky zaujímavé druhy: invázny kukuričinovec poľný (Cuscuta campestris), pochádzajúci zo Severnej Ameriky, a pôvodný druh kukučina dúšková (Cuscuta epithymum). Ostatné tri druhy - kukučina európska (Cuscuta europaea), kukučina chmeľová (Cuscuta/Monogynella lupuliformis) a kukučina ľanová (Cuscuta epilinum) - sú v poľných podmienkach Slovenska bezvýznamné.
Cuscuta je jediný parazitický rod z čeľade Convolvulaceae (pupencovité). Korene kukuričiny nerastú smerom dole, ale plazia sa po povrchu. Patrí medzi rastliny, ktoré si nedokážu získať živiny fotosyntézou. Namiesto toho do svojich hostiteľov vráža dlhé ihlovité korene, ktorými z nich saje vodu a živiny. Pre tento životný štýl kukuričina nevydrží dlho bez hostiteľa a má len obmedzený čas na nájdenie obete, inak zahynie.
Kukuričina dúšková sa šíri v porastoch v nápadných kruhoch, zatiaľ čo kukuričina poľná skôr napáda väčšie plochy a šíri sa hlavne v hornej časti porastu. Celkovo kukuričina dobre klíči na narušenej pôde, preto sa C. campestris často vyskytuje pozdĺž ciest. Klíčiace rastliny reagujú na vlhko hostiteľa, prípadne na niektoré prchavé organické látky v malých koncentráciách, napríklad eugenol vylučovaný hostiteľom. Mladé rastliny C. campestris z veľkých semien bohatých na energiu môžu žiť 3 až 7 týždňov. Semená môžu prechádzať opakovanou dormanciou.
Napadnutie kukuričinou začína nepozorovane, pod listami, pri pôde. Následne kukuričina zapustí do hostiteľa haustoriá (špeciálne premenené orgány, korene, schopné čerpať vodu a živiny) a pevne ho obtočí. Tým napadne celú rastlinu a rastline už niet pomoci. Kukuričina ovplyvňuje kvantitu aj kvalitu pestovanej plodiny.
Komunikácia rastlín: Vôňa ako sprievodca
Vedci majú dôkazy, že rastliny dokážu komunikovať aj cez pachové stopy vo vzduchu. Týmto spôsobom si svoje obete hľadá aj burina kukuričina. Na Pensylvánskej štátnej univerzite sa uskutočnili pokusy s "ňuchajúcou burinou". V nádobe s vodou, do ktorej boli umiestnené rajčiny (obľúbený hostiteľ kukuričiny), sa v 80 % prípadov korene kukuričiny začali plaziť smerom k nim. Nedali sa oklamať ani umelými rastlinami, čo naznačuje, že burina nereaguje primárne na vizuálne vnemy.
Keď rastliny nahradili vzorky vlhkej pôdy rozmiestnené v okolí buriny, jej smerovanie už nebolo také jednoznačné. V hlavnej časti pokusu sa overila hypotéza, či sa burina skutočne orientuje podľa pachových stôp v ovzduší. Skutočnú aj umelú rastlinu nahradili vône: vzorky zo vzduchu v okolí rajčiaka a neutrálna chemikália. Ukázalo sa, že kukuričina je vyberavá - preferuje rajčiny pred pšenicou.
Regulácia a prevencia
Kukuričinu je možné regulovať kombináciou kultúrnych, mechanických a chemických metód. Zabránenie jej šíreniu a minimalizovanie jej vplyvu zahŕňa postupy, ako je používanie čistého osiva, striedanie plodín s plodinami, ktoré nie sú hostiteľmi kukučín, a používanie herbicídov.
Ďalšie rastliny s potenciálnym využitím
Nie všetky buriny sú škodlivé. Mnohé z nich majú aj liečivé účinky, na ktoré sa dnes už pomaly zabúda. Medzi takéto rastliny patria:
- Alchemilka obyčajná (Alchemilla xanthochlora): Drobná bylina s miernymi močopudnými účinkami, ktorá zmierňuje kŕče, pôsobí sťahujúco a priaznivo vplýva na metabolizmus. V minulosti sa používala na posilnenie maternice a pri ženských ťažkostiach.
- Nevädza poľná (Centaurea cyanus): Bylina s modrými kvetmi, ktoré pomáhajú pri bolestiach hlavy a znižovaní horúčky.
- Čakanka obyčajná (Cichorium intybus): Statná bylinka s charakteristickým žlto-bielym koreňom, ktorá podporuje tvorbu žlče, povzbudzuje chuť do jedla a priaznivo pôsobí na vylučovanie moču a "prečistenie" krvi.
- Balota čierna (Ballota nigra): Bylinka známa svojimi priaznivými účinkami v stresových obdobiach a ako podporná liečba duševných porúch.
- Lopúch (Arctium spp.): Korene lopúcha sa používajú v vlasovej kozmetike a podporujú vylučovanie moču, žlče a potu.
- Ďatelina lúčna (Trifolium pratense): Čaj z ďateliny lúčnej pomáha pri tráviacich ťažkostiach a hnačkách vďaka sťahujúcemu účinku.
Ďalšie buriny a ich charakteristiky
Mrlík biely (Chenopodium album)
Mrlík biely je rastlina, ktorú mnohí záhradkári považujú za nepríjemný plevel, no pritom je zdrojom vitamínov. Dorastá do výšky 1,5 - 2 metre, je odolný voči suchu a chudobnej pôde. Listy a mladé výhonky obsahujú vitamíny A, C, K, železo, vápnik a antioxidanty. Semená sú bohaté na rastlinné bielkoviny.
Durman obyčajný (Datura stramonium)
Durman obyčajný je jednoročná, dvojklíčnolistová burina z čeľade ľuľkovité. Tvorí obrovské množstvo semien (500 až 5 000), ktoré si zachovávajú klíčivosť. Je to teplomilná rastlina, ktorá sa vyskytuje na pôdach s vysokým obsahom dusíka. Durman je jedovatou rastlinou s nepríjemným zápachom a môže spôsobovať zdravotné problémy zvieratám. Obsahuje tropánové alkaloidy, ktoré môžu spôsobiť vážne psychické problémy človeku.
Ľuľok čierny (Solanum nigrum)
Ľuľok čierny je jednoročná bylina s priamou alebo šikmou byľou. Bobule ľuľka čierneho sú mierne jedovaté. Pre poľnohospodárov je škodlivosť ľuľka čierneho v tom, že je hostiteľom mnohých škodcov a patogénov poľných plodín.
Podslnečník Theofrastov (Abutilon Theophrasti)
Táto burina patrí do čeľade slezovité. Je jednoročná, no jej rozmnožovacia schopnosť je veľmi silná, tvorí tisíce semien, ktoré si udržujú klíčivosť aj po prechode tráviacim traktom zvierat. Rastlina dorastá do výšky 1,5 - 2 m a má srdcovité listy podobné listom lipy. Semená si udržujú klíčivosť v pôde desiatky rokov.
Prstovka krvavá (Digitaria sanguinalis)
Prstovka krvavá je jednoročná C4 tráva, ktorá sa darí v zhutnených, suchších a teplých miestach. Jej výskyt signalizuje potrebu prevzdušnenia trávnika, doplnenia organiky a zvýšenia výšky kosenia. Stabilizuje zvetranú pôdu, brzdí eróziu a jej semená sú potravou pre vtáky. V tradičnej bylinnej praxi sa používali jej listy na obklady a semená ako potrava pre vtáky.
Kúkoľ poľný (Agrostemma githago)
Kúkoľ poľný patrí do čeľade silenkovité a je 1- až 2-ročná rastlina. V súčasnosti je na Slovensku kriticky ohrozeným druhom. Jeho vyhynutie spôsobilo používanie chemikálií, nadmerné hnojenie a dokonalé čistenie osív. V ľudovom liečiteľstve sa používal na prípravu náplastí na boľavé miesta. Rastlina je dekoratívna a ľahko sa množí.