Jar je obdobím, keď sa príroda prebúdza a ovocné stromy začínajú kvitnúť. Bohužiaľ, práve v tomto čase môžu nečakané mrazy spôsobiť veľké škody na úrode. Stačí jedna chladná noc a citlivé kvety či mladé výhonky môžu premrznúť, čo znamená, že sa strom už nedočká plodov. V posledných rokoch sa neskoré jarné mrazy stávajú pravidlom. Myslíme si, že zima skončila, príde apríl, máj a udrie jarný mráz. V čase vegetačného pokoja nie sú mrazy také nebezpečné ako práve neskoré jarné. Tie predstavujú nebezpečenstvo najmä pre rozkvitnuté ovocné stromy. Život v stromoch a v rastlinách sa začína prebúdzať, šťava v pletivách už prúdi, prípadne sú v plnom rozkvete. Jarné mrazy nevieme nikdy predvídať, preto môžu nenapraviteľne poškodiť našu úrodu. Aj keď neexistuje zaručený spôsob, ako predísť zamrznutiu rastlín, existuje niekoľko možností, ako sa pokúsiť o záchranu.
Citlivosť ovocných stromov na mrazy
Ovocné stromy kvitnú rôzne v závislosti od druhu:
- Marhule, broskyne, čerešne - kvitnú veľmi skoro, preto sú na mrazy najcitlivejšie. Nebezpečný je najmä mráz v období tesne pred kvitnutím a počas kvitnutia. Ak teplota klesne pod -2 °C, kvety a púčiky môžu premrznúť.
Najnáročnejšie na teplo sú marhuľa a broskyňa, potom je to dula, čerešňa a orech. Menej náročné sú lieska, hruška, slivka, višňa, jabloň a z drobného ovocia ríbezle červené a biele, egreš a malina.
Na zimné mrazy sú najcitlivejšie stromy na pôdach zamokrených, ale aj na pôdach prehnojených dusíkom. Naliate kvetné púčiky namrznú už pri teplote -4 °C, rozkvitnuté kvety marhúľ a broskýň pri -3 °C a v prípade ostatných druhov je to pri -2 °C.
Pasívne (preventívne) metódy ochrany
Citlivosť na mrazy je ovplyvnená druhmi, biotopmi, teplotným priebehom, počasím a výživou. Riziko poškodenia mrazom znížime výberom menej rizikových lokalít.
Výber vhodného stanovišťa
- Vyhýbajte sa mrazovým dolinám - nízko položeným miestam, kde sa drží studený vzduch, tie sú najviac ohrozené.
- Ideálne sú mierne svahovité polohy alebo vyvýšené miesta, kde sa studený vzduch nemá tendenciu hromadiť.
- Nevhodné sú mrazové kotliny, preliačiny, vyvýšené údolia a rovina. Znamená to výsadbu na vyvýšené stanovištia a polohy, kde nehrozí také prúdenie a usadanie ťažšieho mrazivého vzduchu.
- Dva až tri metre široké krovie môže takisto prispieť k zamedzeniu prúdenia ľadového vzduchu.
Správna voľba odrôd
Skoré odrody väčšinou aj skôr kvitnú. Preto je ideálne do kotlín vyberať neskoro kvitnúce odrody. Vhodnejšie sú odrody s neskorším pučaním a kvitnutím, respektíve predĺženým (postupným) kvitnutím. Vhodné podpníky ovplyvňujú nástup odrody do kvitnutia, prípadne odolnosť proti namrznutiu.
Výživa a kondícia rastlín
Zdravé rastliny s priaznivým fyziologickým stavom majú vyššiu mrazuvzdornosť. Treba preto urobiť všetko, čo zamedzí ich výraznejšiemu vyčerpaniu a oslabeniu. Ide o zdôvodnený rez, výživu, závlahu, ochranu a reguláciu rodivosti a rastu.
- Hnojenie - predovšetkým fosfor a draslík majú pozitívny vplyv na fyziologický stav rastlín. Z radu produktov sa odporúča biostimulant na podporu rastu, kvitnutia a oplodnenia.
- Dusík však vo vyšších dávkach negatívne pôsobí na odolnosť rastlín.
- Nedostatok draslíka, najmä u broskýň a marhúľ, ktoré sú na to veľmi citlivé, sa prejaví riedkymi pletivami, nevyzretým drevom, zoslabnutými výhonkami a letorastami.
- Zlepšenie kondície rastlín sa dá urobiť prípravkami zlepšujúcimi odolnosť proti mrazom a so schopnosťou regenerovať poškodené pletivá (Atonik, Racine s prídavkom rastových látok, ako je Stimulátor RS, tekuté hnojivá). Použiť ich treba pred kvitnutím.
Náter vápenným mliekom
V predjarí vznikajú veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou - cez deň sa kôra zohreje, v noci sa prudko ochladí, preto môže praskať a odlupovať sa. Vznikajú mrazové trhliny, glejotok. Náter vápenným mliekom odráža slnečné lúče, spomaľuje zohrievanie kôry a prúdenie štiav na južne orientovanej strane kmeňa.
- Kmene bielime v dňoch bez mrazu, najmä v lokalitách, kde býva poškodenie kôry bežné.
- Vápenné mlieko má účinok proti mrazovému poškodeniu kôry, prípadne môže zabrániť predčasnému vypučaniu skoro kvitnúcich odrôd a ich následnému poškodeniu.
- Tip: Vápenné mlieko si pripravíme nasledovne: zmiešame 1,5 kg haseného vápna v 1 litri vody. Natierame ním stromy a hrubé konáre, chránime tým nielen proti mrazom a slnečným lúčom, ale takisto náter obmedzuje rast machov a lišajníkov na kôre stromov.
Ošetrenie pôdy pod stromami
Pôda pod stromami pred kvitnutím a v čase kvitnutia by mala byť bez porastu, bez nástielky, neskyprená, vlhká. Ak je pod nimi trávnik, treba ho pokosiť; len tak stúpa teplo z pôdy do koruny stromov.
Polejte pôdu okolo stromu - mokrá pôda okolo stromu chráni pred mrazom tým, že sa z nej voda vyparuje. V priebehu rokov sa tento jav opakuje pomerne často. V apríli a máji, keď si už myslíme, že zima definitívne odznela, udrú jarné mrazy. Tie predstavujú nebezpečenstvo najmä pre rozkvitnuté ovocné stromy. Možno to znie zvláštne, ale tento roky overený trik skutočne funguje a má dokonca aj odborné vysvetlenie. Všetko, čo musíte urobiť je, že do koruny stromov rozstrekovať dostatočné množstvo vody.
Závlaha pôdy - Ak pôdu či trávnik pod stromami polejete teplejšou vodou, dodá pôde dodatočné teplo. Pôda má vyššiu tepelnú kapacitu a svoje teplo odovzdáva do prízemnej vrstvy vzduchu, ohreje ho.
Aktívne metódy ochrany
V ochrane proti mrazom rozoznávame dve metódy: pasívne (preventívne) a aktívne.
Prekrytie netkanou textíliou a inými materiálmi
Najjednoduchšia forma ochrany pred mrazom je prekrytie netkanou textíliou, slamou, slamenými rohožami. Pri malých stromoch pomôže, ak ich zakryjete jutovinou, starou plachtou alebo iným podobným materiálom, ktorý prepúšťa vzduch.
- Netkaná textília - zakrytie stromu pomôže udržať teplo. Používajte ju večer a ráno ju odstráňte, aby rastlina mohla dýchať.
- Jutovina alebo staré plachty - fungujú podobne ako textília, ale sú ekologickejšou alternatívou.
Korunu stromov im celú vyplňte gučami, nie veľmi silno zhúžvaných novín alebo slamou, či dobre vysušenou nehnijúcou trávou a obaľte napríklad baliacim papierom. Rovnako aj na ochranu záhonov je vhodné používať tieto metódy prekrývania. Na záhony môžete použiť aj ihličie.
Zakrytie celej rastliny - Mladé stromčeky, nízke, stĺpovité tvary môžete celé zakryť dostatočne veľkou tkaninou (biela netkaná textília, vrecovina, plachta).
Ochrana zavlažovaním (rosenie)
Tento spôsob patrí medzi najspoľahlivejšiu ochranu. Jemné kvapky stále zvlhčujú povrch dreva a pukov. Proti mrazu možno zavlažovať dvoma spôsobmi - pod alebo nad korunou. Najviac používaným a efektívnym spôsobom je zavlažovanie nad korunou, pričom sa využíva teplo, ktoré vznikne pri kryštalizácii z 0 °C vody na 0 °C ľad.
Táto teplota je dostačujúca na ochranu úrody pred zmrznutím do -7 °C. Treba brať do úvahy vzdušnú vlhkosť a pohyb vzduchu, správne dávkovanie vody, ktorá musí súvisle pokryť rastlinu - a samozrejme, aj termín jej ukončenia. Lámaniu konárov obalených ľadom predchádzame podopieraním.
Ako to funguje? Použite jemnú hmlu - postrek musí byť veľmi jemný, aby vytvoril tenkú vrstvu ľadu. Začnite postrekovať večer, keď teplota klesne k bodu mrazu. Pôda počas dňa akumuluje teplo, ktoré v noci postupne uvoľňuje.
Striekanie čistej vody do korún kvitnúcich stromov patrí k najúčinnejšej ochrane proti jarným mrazom. Bráni poškodeniu kvetov krátko pred príchodom mrazov na začiatku a počas kvitnutia stromov do teploty -4 až -7 °C. Podstatou je premena vody na ľad - voda dopadajúca na kvetné orgány sa mení na ľad, pričom im odovzdáva teplo. Ľadový obal chráni kvety mechanicky, zároveň sa zvyšuje vlhkosť vzduchu, a tým sa znižuje vyžarovanie tepla z pôdy do vyšších vrstiev ovzdušia. Teplo zostáva v blízkosti koruny stromov.
So zaľaďovaním treba začať skôr, ako udrú mrazy, teda už pri teplote 1 až 0 °C na najchladnejšom mieste v záhrade. Dôležité je správne dávkovanie vody a termín ukončenia zadažďovania - keď teplota stúpne nad bod mrazu a ľad na stromoch je roztopený.
RADA OD NÁS: Voda musí tiecť počas celej doby mrazu, iba tak sa vytvára skupenské teplo. Mnoho záhradkárov robí chybu v tom, že večer pred spaním, hadicou oblejú strom a idú spať. V tomto prípade sa vytvorí len ťažká vrstva ľadu, ktorá môže poškodiť stromy.
Pozitívami tejto metódy sú: nízka náročnosť na ručnú prácu pri relatívne nízkych nákladoch.
Zadymovanie
Týmto spôsobom sa chránia rozkvitnuté stromy. V minulosti sa v sadoch a záhradách často spaľovali staré pneumatiky, čím sa však znečisťovalo ovzdušie. Vhodnejšie je použiť drevo získané pri reze drevín alebo staré seno. Zadymovanie je účinné iba v bezvetrí a na väčšej ploche.
Pri zadymovaní sa spaľovaním rôzneho materiálu (slama, konáre) udržovaného vo vlhkom stave vytváral dym s obsahom pary, ktorý zabránil vyžarovaniu tepla z pôdy a spomalilo sa tak ochladenie vrstvy vzduchu nad pôdou.
Ak sa k tomuto spôsobu prikloníte, treba pamätať na platnú legislatívu v oblasti ochrany ovzdušia.
Poľné vykurovanie
Pri poľnom vykurovaní sa priamo alebo nepriamo privádza teplý vzduch k rastline. Prevod tepla sa uskutočňuje žiarením, konvenciou a teplovodom. Poľným vykurovaním môžeme v zásade zabezpečiť ochranu proti akýmkoľvek jarným mrazom, rozhodujúci je len príkon energie.
Pri vykurovaní žiaričmi je spotreba energie vysoká - ako nosič energie sa využíva plyn. Veľkým prínosom tejto metódy je automatizácia a tým aj nízke náklady na pracovnú silu. Na druhej strane sú však investície a náklady na energiu veľmi vysoké. Vykurovanie žiaričmi je použiteľné len pri bezvetrí.
U nás sú známe parafínové sviečky, ktoré používali vo Francúzsku na poľné vykurovanie. Protimrazová sviečka je plechová nádoba naplnená parafínom a vybavená knôtom, ktorý sa môže v prípade potreby veľmi rýchlo zapáliť. Vďaka rozmerom a šikovným obalom sa sviečky dajú ľahko umiestniť okolo stromov. Horia asi 8 hodín. Takisto účinný spôsob ochrany, no vhodný najmä pre menších záhradkárov kvôli vyšším nákladom.
Parafínové sviečky - Sú náročné na obsluhu v prípade väčších plôch. Je potrebné ich fyzicky rozmiestniť, ak mrzne, rýchlo ich zapáliť a naopak, keď teplota stúpne nad 0 stupňov Celzia, sviečky zhasnúť a zatvoriť, aby sa parafín šetril na ďalšie mrazivé noci. Aby táto metóda fungovala, je potrebné mať k dispozícii veľké množstvo sviečok.
AKO TO FUNGUJE V PRAXI? V Emilových sadoch využívame parafínové sviece každý rok, ide o účinnú, no finančne náročnú ochranu stromov pred mrazom. Tento spôsob ochrany síce nepatrí medzi najekologickejšie, ale je bežne používaný v zahraničí aj u nás. Pri rozmiestnení a zapaľovaní sviec potrebujeme v teréne minimálne 30 ľudí, aby sa sviečky zapálili pri mrazoch čo najrýchlejšie a neohrozili puky, budúce plody, na stromoch.
Nastielanie
Nastielaním materiálu ako papier, kartón, slama, trstina, sisalové plátno, plastová fólia alebo pena zabránime vyžarovaniu tepla z pôdy. Hlavne pri jasných nociach môžeme týmto spôsobom zvýšiť teplotu vzduchu v prízemnej vrstve o 2 - 3 °C. Táto metóda je veľmi pracná a nákladná, preto sa pri väčších výsadbách nepoužíva.
Ochrana vrtuľníkmi
Účinný spôsob, ktorý sa využíva pri ranných jarných mrazoch, nakoľko v noci nemôžu vrtuľníky lietať kvôli hlučnosti. Studený vzduch vytláča vrtuľník hore a teplý smerom dolu, čím sa efektívne zbavíme prízemného mrazu.
Ďalšie metódy a rady
Obalenie kmeňa - Má podobný účinok ako náter. Kmeň môžete obaliť bielym papierom, polystyrénom, bielou textíliou, drevenými doskami a podobne.
Postrek prípravkami s obsahom medi - K takýmto prípravkom patrí napríklad Champion 50 WP či Funguran. Zásadne sa však musia použiť pred kvitnutím, nie do otvorených kvetov, lebo by mohlo dôjsť k ich poškodeniu.
Protimrazový postrek - Mrazom sa skúšam brániť už druhý rok protimrazovým postrekom CropAid. Ten vyvolá v rastlinách procesy na tvorbu cukrov, ktoré ochránia ovocné dreviny do -7 °C až 2 týždne od postreku. Postrek však musí byť aplikovaný 2 až 3 dni pred ohláseným mrazom.
Kedy zamrznú mladé plody? Veľký vplyv na odolnosť púčikov má vlhkosť vzduchu a vietor. Vysoká vzdušná vlhkosť odolnosť znižuje, pohyb vzduchu ju zvyšuje.
RADA OD NÁS: Ochranu proti mrazom vykonávame istým spôsobom počas celého roka, a to starostlivosťou o strom. Ak je strom silný a vitálny, má za sebou výchovný, presvetľovací rez, ošetrenie a je oňho starané s láskou, má vyššiu šancu prežiť mrazy. Za posledných päť rokov sme bežne zažili 8 až 12 mrazivých nocí po sebe.
Záhradkári a ovocinári musia sledovať neustále predpoveď počasia, aby vedeli, kedy prichádza do ich územia mráz a ako dlho budú tieto mrazivé noci, rána trvať. Iba tak vie ochrániť svoje plody pred mrazom.
tags: #rozkvitnute #kvety #broskyna