Pestovanie a rozmnožovanie citrusovníkov v byte

Citrusové stromčeky sa tešia rastovateľskej obľube aj v našich končinách. Nájdeme ich už snáď v každej domácnosti, či už ako okrasné dreviny alebo kvôli snahe vypestovať z nich jedlé plody. Keďže som pekárka a často používam citrónovú kôru do zákuskov, rozhodla som sa vypestovať si vlastné citróny, ktoré nie sú chemicky ošetrované. Zadovážila som si rastlinku a chcem vás poprosiť o radu, ako sa o ňu správne starať, aby som si úspešne dopestovala vlastné plody.

Výber vhodných odrôd a podpníkov

V súčasnosti sa na pestovanie citrusov v našich podmienkach používajú väčšinou citrusy naštepené na vhodných podpníkoch alebo vegetatívne rozmnožené z odrezkov. Na takéto pestovanie sa väčšinou používajú druhy a variety vhodné na pestovanie v našich podmienkach. Citrusy zaštepené na ušľachtilých, slabo rastúcich podpníkoch majú silnejšiu koreňovú sústavu a zabezpečia lepší zdravotný stav rastline. Výhodou vegetatívne množených citrusov je zasa skorší nástup do rodivosti, no nevhodnou je ich bujnejší rast.

Keďže citrusy ani vo voľnej prírode nedorastajú do veľkých rozmerov, všetky variety sa dajú pestovať i v kvetináčoch. Najviac sa však bude dariť trpasličím odrodám ako sú napríklad citrónovníky meyer, lisbon, sun gold, yuzu, ponderosa prípadne trpasličia eureka. Z mnohých druhov mandariniek sú vhodné na interiérové pestovanie napríklad variety kalamondin, honey, satsuma alebo mineola tangelo (hybrid grapefruitu a mandarinky).

Citrusmi nazývame asi 36 druhov, ktoré sú zaradené do rodu Citrus. K najznámejším druhom patria popri citrónovníku, pomarančovníku, mandarínkovníku či grapefruitovníku ešte bergamot, bigarádia, cedrát, kalamondín, limetka, pomelo. Citrusmi nazývame aj druhy iných rodov z čeľade Rutaceae, ako sú napríklad kumkvát (Fortunella) a citrónovníkovec (Poncirus). Každý druh má viacero odrôd, rastových foriem alebo medzidruhových krížencov. Spolu je ich registrovaných viac ako desaťtisíc.

Pri pestovaní citrusov nie je podstatné, či ste pestovateľ začiatočník, alebo pokročilý. O úspechu rozhoduje zimovanie citrusov od novembra do februára pri teplotách od 0 do 10 °C, pričom rastliny nevyžadujú svetlo. Pri týchto podmienkach môže aj začiatočník pestovať ľubovoľné druhy. Napriek tomu sú pre začínajúcich nadšencov vhodné citrusy, ktoré znášajú počas zimného obdobie vyššie teploty (do +18 °C) a rodia skoro s bohatou násadou plodov, ako sú napríklad kumkvát vajcovitý (Fortunella margarita), kumkvát japonský (Fortunella japonica), citrónovník ‘Meyer’ a kalamondín.

Rôzne druhy citrusových plodov a stromčekov

Výber správneho kvetináča a substrátu

Veľkosť kvetináča závisí od priestoru, ktorý máte pre citrus v domácnosti vyhradený. Pre rastlinu veľkú 1 - 1,5 m stačí kvetináč s priemerom 30 cm, no podmienkou je, aby bol hlbší ako širší. Dostatočná hĺbka kvetináča zabezpečí rastline dobrú stabilitu, aj keď je už mohutnejšia. Kvôli váhe je vhodnejší plastový kvetináč.

Citrusy neznášajú dlhodobo premočenú pôdu a preto je dôležité dopriať im priepustný substrát. Ideálna je zmes substrátu pre sukulenty (prípadne piesku, keramzitu či kokosového vlákna) a klasického záhradného substrátu v pomere 1:1.

Pre pestovanie citrusov sú najvhodnejšie substráty, ktoré ani po dlhšom čase nestrácajú vzdušnú štruktúru, nerozkladajú sa. Použiť tiež môžete substrát z kokosového vlákna. Keďže väčšina citrusov v nádobách je pestovaná na podpníku, substrát musí zodpovedať jeho potrebám. Najčastejšie sa ako podpník používa citrónovníkovec trojlistý (Poncirus trifoliata), ktorý vyžaduje kyslejšiu pôdu s pH 5,5 - 6. Citrusom na iných podpníkoch vyhovuje pH medzi hodnotami 6 - 7, teda pôdna reakcia slabo kyslá až neutrálna.

Vlastný namiešaný substrát

Môžete si namiešať aj vlastný substrát. Použite jeden diel rašeliny s prídavkom železa, jeden diel humusu, jeden diel záhradnej zeminy, jeden diel riečneho štrku a pol dielu perlitu. Zmiešajte a prilejte toľko vody, aby bol substrát vlhký, ale aby z neho po stlačení voda nevytekala. Dbajte na to, aby boli všetky zložky, z ktorých substrát pripravujete, bez semien burín a škodcov.

Zálievka a hnojenie

Citrusy skôr znesú dočasné sucho ako prelievanie. Zálievku tak prispôsobujeme podľa okolitých podmienok (svetlo, teplo, vlhkosť, obdobie v roku). Mnoho pestovateľov citrusov čaká so zálievkou až na prvé náznaky vädnutia (stáčania) listov, aby sa vyhli premokreniu koreňovej sústavy, ktorá pri premočení nie je schopná vstrebávať živiny, čo sa často prejavuje žltnutím listov a zlým zdravotným stavom citrusov.

Pri horúcich letných dňoch je niekedy potrebné zalievať citrusy v exteriéroch každý deň (vždy večer alebo skoro ráno), no na stanovišti v interiéri potreba zálievky značne klesá.

Jeden z veľkých problémov začínajúcich pestovateľov je práve odhadnutie správneho času zalievania a správnej dávky vody. Pri citrusoch sa viac ako pri iných rastlinách nesmie stať zo zalievania pravidelný rituál. Zalievajte vtedy, keď to rastlina potrebuje, a nie každé dva alebo tri dni. Ako začínajúcemu pestovateľovi vám môže pomôcť senzor vlhkosti pôdy, ktorý vás bude informovať, kedy je už potrebné rastlinu zaliať.

Všeobecne sú na vodu citrusy najnáročnejšie v čase intenzívneho rastu a zväčšovania plodov. Naopak, v čase dozrievania plodov im prospieva suchší substrát.

Rada pri preschnutí koreňového balu

Ak koreňový bal veľmi preschne, nedokáže už dobre prijať vlahu. Vtedy pomôže vedro s vodou, do ktorého rastlinu aj s črepníkom ponorte a nechajte, až kým zo substrátu neprestanú vychádzať vzduchové bubliny. Prebytočnú vodu, ktorá neskôr vytečie do podmisky, vylejte.

Najvhodnejšia je kombinácia pomaly rozpustných organických hnojív so špeciálnymi tekutými hnojivami určenými špeciálne pre citrusy (s vyšším obsahom železa), ktoré pridávame najmä na jar. Tekuté hnojivo určené na citrusy aplikujeme najmä na jar a pomaly rozpustné hnojivá po zvyšok vegetačnej sezóny.

Tak ako pre iné rastliny pestované v črepníkoch, aj pre citrusy je nevyhnutné správne a dostatočné hnojenie. Základ tvoria prvky dusík, fosfor, draslík, ktoré obsahujú takzvané NPK hnojivá, avšak dôležité sú aj stopové prvky ako železo, bór, zinok, meď, mangán a iné. Na citrusy sú dostupné predovšetkým kvapalné hnojivá, pomocou ktorých si podľa návodu na obale namiešate hnojivovú zálievku. Vhodné je aj univerzálne hnojivo Cererit, ktoré neobsahuje chlór.

Tuhé hnojivá

Môžete použiť aj tuhé hnojivá s dlhodobým účinkom, ktoré sa primiešajú do substrátu a postupne uvoľňujú živiny počas celej vegetácie. Vzhľadom na čas prezimovania ich však neaplikujte príliš neskoro. Dĺžka účinku v mesiacoch je vždy uvedená na obale.

Špeciálne hnojivo na citrusy a kvetináč s drenážnou vrstvou

Svetelné a teplotné podmienky

Citrusy patria k rastlinám náročným na svetlo, preto je ideálne dopriať im počas letných dní čo najviac slnečného kúpeľa. Rovnako nezabúdajte ani na hnojenie. Na to, aby rastliny prosperovali a v zime dokázali bohato kvitnúť, totiž potrebujú dostatok živín.

Citrus je citlivý na rovnováhu medzi teplom a svetlom, čím viac svetla mu poskytnete, tým viac tepla mu vyhovuje. Ak však nemá dostatok svetla, začne zhadzovať listy.

Najviac sa v kvetináčoch bude dariť trpasličím odrodám, ako sú napríklad citrónovníky meyer, sun gold, lisbon, ponderosa alebo yuzu. Z mnohých druhov mandarínok sú vhodné na interiérové pestovanie napríklad variety kalamondin, honey, satsuma, kumquat, či mineola tangelo.

Najväčší omyl, ktorý sa robieva pri pestovaní citrusov v interiéroch počas zimných mesiacov, je nedostatok svetla. Vyberte si veľmi svetlú miestnosť a udržiavajte rastlinu mimo dverí, kde môže dôjsť k prievanu. Dlhšia suchosť môže viesť k poklesu púčikov, kvetov a ovocia. Naopak, príliš veľa vody a vlhkosti môže spôsobiť, že listy zvädnú a zožltnú.

V našich klimatických podmienkach je pre citrusy z pohľadu svetelného režimu kritické správne zimovanie. Ideálne je zimovanie citrusov v interiéri pri teplotách od 1 - 10 °C, v tmavej miestnosti. Zimovanie pri izbovej teplote je pre citrusy problematické, pretože nie sú zvyknuté na vyššie teploty, pokiaľ nemajú dostatok svetla.

Zimovanie

Každý rok je nástup zimy iný. Niekedy môžu prísť prvé mrazy už v septembri, inokedy až začiatkom novembra. Prezimovanie v miestnosti s teplotou, ktorá sa blíži k 15 °C, vyžaduje viac svetla. Pri teplotách 0 - 10 °C je naopak vhodné menej svetlé prostredie. Vo všeobecnosti platí - čím vyššia teplota, tým viac svetla, čím nižšia teplota, tým svetla menej. V oboch prípadoch je však vhodná veľmi mierna zálievka.

Dobrá rada: V miestnosti, v ktorej budete zimovať rastliny citrusov, neuskladňujte žiadne ovocie ani zeleninu. Uvoľňovaný etylén hlavne z dozretých jabĺk môže spôsobiť úplný opad listov.

Citrusy milujú letnenie v exteriéri. Do záhrady či na balkón ich môžete presunúť hneď ako nehrozia mrazy a citrusy sa vám za to odvďačia. Citrusy presádzame do väčších nádob len postupne a to až vtedy, keď prekorenia svoj pôvodný kvetináč a korienky začínajú prerastať zvrchu kvetináča alebo cez spodné drenážne otvory v kvetináči. Malé citrusy nepresádzame do veľkých nádob, pretože by dobre neprekorenili substrát. Vždy zvolíme kvetináč o 2 - 3 cm väčší oproti pôvodnému.

Počas letných mesiacov presúvajte citrusovú rastlinu von na terasu alebo balkón. Postavte kvetináč tak, aby prijímal ranné slnko. Je potrebné, aby bola rastlina v tieni počas najteplejších hodín, aby nedošlo k spáleniu listov a teplotnému stresu.

Na jeseň, keď nočné teploty klesnú na 5 °C, je čas presunúť citrusovú rastlinu späť do interiéru. Podobne ako mnoho iných tropických rastlín, citrusu často opadne veľa alebo dokonca všetky listy. Väčšinou sa to deje po premiestnení na začiatku sezóny von alebo na konci do interiéru. Táto listová spŕška je prirodzená. Je to spôsob prispôsobenia rastlín rôznym úrovniam osvetlenia. Vyvíjajú sa nové listy, ktoré lepšie vyhovujú novým úrovniam osvetlenia.

Citrusovník na slnečnom balkóne počas leta

Rez a tvarovanie

Citrusom prospieva vzdušná pravidelná koruna, ktorú docielime výchovným rezom najmä počas prvých 5 rokov pestovania rastliny. Vždy odstraňujeme konáriky, ktoré zahusťujú korunu.

Rez je rovnako dôležitý. Vykonáva sa počas neaktivity rastliny, teda koncom zimy, začiatkom jari. V prvom rade sa odstraňujú poškodené, suché a odumreté konáriky. Ostatné sa môžu skrátiť. Odstraňujú sa rovnako križujúce alebo do vnútra koruny smerujúce výhonky. Hlavný výhonok sa skracuje tak, aby bočné prevyšoval o cca 15 cm max. Dbajte na rez najmä u mladých rastlín, aby ste včas vypestovali pevnú a peknú korunku. Počas kvitnutia s rastlinou nemanipulujte.

Rez citrónovníkov je vhodné vykonať, aby sme zahustili a tvarovali korunku. U rodiacich citrusov s rezom môžete naďalej pokračovať, reguluje to ich rast aj úrodu.

Ilustrácia správneho rezu citrusovníka

Presádzanie

Citrusy presádzame do väčších nádob len postupne a to až vtedy, keď prekorenia svoj pôvodný kvetináč a korienky začínajú prerastať zvrchu kvetináča alebo cez spodné drenážne otvory v kvetináči. Malé citrusy nepresádzame do veľkých nádob, pretože by dobre neprekorenili substrát. Vždy zvolíme kvetináč o 2 - 3 cm väčší oproti pôvodnému.

Rastliny sa presádzajú až vtedy, keď korene prerastú nádobu. Nie je nutné každoročné presádzanie ako je to u bežných izbových kvetov. Staršie a väčšie dreviny sa presádzajú aj po 5 - 10 rokoch.

Postup pri presádzaní

  1. Na dno nádoby nasypte keramzit a vytvorte tak drenážnu vrstvu (ak má črepník iba jeden odtokový otvor), ktorá zaistí odtok prebytočnej vody. Predídete tak hnitie koreňov.
  2. Rastlinu opatrne vyberte z pôvodného črepníka a preneste do novej nádoby. Dajte pozor, aby sa koreňový bal pri presádzaní nerozpadol.
  3. Voľné miesta v črepníku doplňte vhodným substrátom na citrusy. Opatrne pritlačte, aby ste nepoškodili jemné korienky.
  4. Nakoniec nezabudnite rastlinu dôkladne zaliať. Hneď po presádzaní nehnojte. Počkajte, kým rastlina v novom substráte zakorení.

Rozmnožovanie citrusovníkov

Citrusy môžeme jednoducho rozmnožovať pomocou odrezkov. Odrezky získame odstrihnutím koncových (jednoročných) olistených výhonkov s 3 až 5 výhonkami (listy alebo puky) zo zdravej rastliny a listy na odrezku zastrihneme na cca 1cm. Pri sadení odrezkov používame rastový stimulátor a po vysadení zabezpečíme minimálne izbovú teplotu a vysokú vlhkosť pravidelným rosením odrezkov. Vždy vysadíme viac rastliniek, pretože nie všetky sa príjmu.

Pestovanie citrónovníka v byte alebo dome je možné aj v našich klimatických podmienkach, no treba k nemu pristupovať realisticky. Nejde o rastlinu, ktorá by bez problémov prinášala úrodu každému pestovateľovi, no pri správnej starostlivosti môže dobre rásť a v niektorých prípadoch aj plodiť.

Pestovanie zo semienka

Citrónovník sa dá vypestovať zo semienok získaných z bežného citróna. Semienka je potrebné dôkladne očistiť od dužiny, krátko namočiť do vody a následne zasadiť do vhodného substrátu určeného pre citrusy.

Zo semienka vyrastie tzv. semenáč. Ten síce dokáže vytvoriť peknú a zdravú rastlinu, no má niekoľko zásadných obmedzení:

  • Rastlina nemusí nikdy zaplodiť.
  • Ak zaplodí, môže to trvať 8 až 15 rokov.
  • Plody nemusia mať rovnakú chuť, veľkosť ani kvalitu ako pôvodný citrón.

Pestovanie zo semien je preto vhodné najmä pre tých, ktorí chcú okrasnú rastlinu, nie istý zdroj úrody.

Rozmnožovanie odrezkami

Spoľahlivejšia cesta k plodom: pestovanie z odrezkov alebo štepených rastlín. Ak je cieľom získať citróny, lepšou voľbou je štepený citrónovník alebo rastlina vypestovaná z odrezkov plodiaceho stromu. Takéto rastliny majú genetickú istotu plodnosti a zvyčajne začnú rodiť skôr, často už po niekoľkých rokoch.

Odrezky sa odoberajú zo zdravej rastliny, ideálne na jar alebo začiatkom leta. Po zasadení do citrusového substrátu potrebujú:

  • Dostatok svetla
  • Teplo
  • Pravidelnú, ale nie nadmernú zálievku
  • Vyššiu vzdušnú vlhkosť

Zakoreňovanie si vyžaduje trpezlivosť, no výsledkom je silnejšia a perspektívnejšia rastlina než semenáč.

V prvom rade je potrebné získať odrezky. Tie by sme mali získať zo zdravej rastliny, ktorá nie je napadnutá škodcami a netrpí žiadnymi chorobami. Najvhodnejšie sú jednoročné polodrevnaté výhonky, ktoré majú tendenciu rýchlo sa zakoreniť. Príliš mladé odrezky často v pôde zhnijú, tie staršie uschnú. Odrezky by mali mať 4-5 očiek (miest s listami). Spodné listy odrežeme a odrezky zapichneme do zeme. Odporúčame použiť stimulátory zakorenenia. Zasadené odrezky polievame a udržujeme okolitú vlhkosť. Ideálne je vytvoriť si takzvané mini skleníky.

Odrezky získavame zo zdravých vitálnych a rodiacich rastlín. Najvhodnejšie sú jednoročné polodrevnaté výhony, ale zakoreniť sa dajú aj drevnaté a aj bylinné odrezky. Odrezky získavame pri reze stromčekov v predjarnom období, ale aj v iných obdobiach roka, avšak vtedy je úspešnosť ujatia nižšia. Najvhodnejšie obdobie pre rezkovanie je apríl - jún. Odrezky majú potom čas na prekorenenie a do zimy sú dostatočne silné.

Keď máme dostatočné množstvo pripravených konárikov, môžeme pristúpiť k príprave rezku. Potrebujeme ostrý nôž na úpravu rezkov. Rezky si narežeme tak, že každý rezok má 4-5 očiek - t.j. miest kde sú lístky, prípadne kvietky. Spodný rez vedieme šikmo proti spodnému očku (ak nevieme presne ako, môžeme rezať aj kolmo). Spodné listy odrežeme. Vrchný rez vedieme kolmo tesne nad očkom (listom) - nikdy nenechávame holé drevo bez očiek, pretože to by zaschlo. Dbáme na to, aby rez bol čistý a hladký. Veľmi vhodné je použitie stimulátorov zakorenenia, môžu byť práškové, alebo tekuté. V tekutom stimulátore spodok rezku necháme namočený podľa návodu (obvykle 12 hodín).

Takto pripravené rezky môžeme sadiť do pripraveného substrátu. Na sadenie použijeme najlepšie špeciálny substrát na rozmnožovanie, ale dá sa použiť aj klasický odľahčený substrát. Na sadenie sa použijú nádobky, alebo kelímky s priemerom tak okolo 5 cm, môže byť aj viac. Na spodok nezabudneme dať drenážnu vrstvu a nádobky naplníme substrátom. Pripravíme si jamku a rezok zasadíme. Ak používame práškový stimulátor, dávame pozor, aby sme nezotreli stimulátor. Potom ako sme si zasadili všetky rezky, musíme navlhčiť substrát, dávame ale pozor, aby sme ho nepremokrili až príliš a rezkovanec nezadusili.

Odrezky musíme držať vo vysokej vzdušnej vlhkosti, platí pravidlo, že čím vyššia teplota pri zakoreňovaní, tým vyššia vzdušná vlhkosť. Na rozmnožovanie odrezkami preto používame mini-skleníky, prípadne odrezok prikryjeme odrezanou plastovou fľašou, aby sme mohli udržiavať vysokú vzdušnú vlhkosť. Listy pravidelne rosíme, aby nedochádzalo k strate vody. Množiareň nezabúdame každý deň na chvíľu vyvetrať, aby sa nám nepremnožili plesne a hubové choroby. Pred sadením je dobre použiť niektorý z dostupných fungicídov, aby sme zabránili rozšíreniu húb.

Čas na zakorenenie je veľmi rozdielny a pohybuje sa rádovo od niekoľkých týždňov (citrónovníky..), až po niekoľko mesiacov. To, či odrezok zakorenil, zistíme tak, že začne vyháňať nové výhonky. Neujatý odrezok zaschne, poprípade zhnije. Keď sa nám odrezok ujme, rastlinku ešte nejakú dobu rosíme a potom ju začneme otužovať a privykať na prostredie s nižšou vzdušnou vlhkosťou - tým, že častejšie množiareň vetráme. Presádzame až keď má rastlinka vyvinutý koreňový systém. Pri presádzaní dávame pozor, aby sme nepoškodili korene.

Odrezky citrusovníka pripravené na zakorenenie v mini-skleníku

Ochrana pred škodcami a chorobami

V našich klimatických podmienkach nenájdeme ani škodcov špecializovaných na citrusy. Najväčším rizikom sú pre citrusy letnené vonku vošky a molice, proti ktorým postupujeme tak ako pri pestovaní iných rastlín (mechanickým odstránením, biologickou ochranou a v najhoršom prípade insekticídmi). V interiéri môžu citrusy napadnúť roztoče alebo smútivky, ktoré však pre citrusy nepredstavujú veľké nebezpečenstvo.

Citrónovník nepatrí medzi rastliny, ktoré by trpeli častými chorobami. Najčastejšie problémy sa týkajú listov - opadávanie spôsobenom nedostatočným množstvom svetla alebo pojedanie listov voškami. Ak si na listoch citrónovníka zhustnú vošky, použite na ne postrek z cesnakového odvaru.

Pestovanie citrusov v našich chladnejších podmienkach má aj svoje výhody. Ide najmä o fakt, že bežné bakteriálne a vírusové ochorenia napádajúce citrusy (bakteriálna škvrnitosť, tristéza, melanóza, exocortis a iné) sa v našich zemepisných šírkach bežne nevyskytujú.

Kvitnutie a opeľovanie

Citrusy majú tendenciu kvitnúť v zime, keď je rastlina vo vnútri a nie je k dispozícii žiadny hmyz, ktorý opeľuje kvety. Ak vaša rastlina prichádza do kvetu v interiéri, je potrebné ju opeliť ručne. Tento nevyhnutný krok často vynechávajú tí, ktorí začínajú pestovať citrusy v kvetináčoch.

Pre prvé plodenie je nevyhnutné rastlinu ručne opeľovať. To znamená, že pomocou jemného štetca alebo vatovej tyčinky prenesiete peľ z tyčiniek na bliznu.

Pokiaľ plodí váš citrónovník veľa kvetov, z ktorých nakoniec nezostane takmer nič, problém je úplne základný a to správna starostlivosť! Kontrolujte preto substrát a pravidelnosť zálievky.

Detail citrusového kvetu s tyčinkami a bliznou

Dozrievanie plodov

Plody citrusov dozrejú aj v byte, ale pre správne vyfarbenie oplodia (šupky) je ideálna teplota 14 - 16 °C. Po odkvitnutí dozrieva napríklad citrón o sedem mesiacov, mandarínka v závislosti od skupiny a odrody o 5 - 8 mesiacov, pomarančovník o 12 - 14 mesiacov, grapefruitovník alebo pomelo o 14 - 18 mesiacov. Citrusy, najmä obľúbené kumkváty, kalamondíny a citrónovníky, kvitnú 3 - 4-krát ročne, a tak sú v jednom okamihu na rastline kvety spolu so zrelými aj zelenými plodmi.

TIP: Medzi obľúbené izbové rastliny patrí aloe vera. Ak vás bližšie zaujíma ako sa o túto užitočnú rastlinu starať, prečítajte si náš článok o pestovaní aloe.

Grafting a Orange branch on Lemon Tree by Cleft grafting | Grafting Citrus Trees | Grafting Plants

tags: #rozmnozovanie #citronovnika #v #byte