Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris) je pôvodom z Afriky a v súčasnosti patrí medzi populárne domáce zvieratá. Na rozdiel od európskeho ježka, s ktorým sa môžeme stretnúť vo voľnej prírode, tento druh neupadá do zimného spánku. Ide o roztomilé, pomerne tiché zviera, ktoré dorastá do dĺžky 18 - 25 cm a v dospelosti dosahuje hmotnosť až 0,5 kg. Okrem Ježka afrického bielobruchého sa v domácnostiach zvykne chovať aj Ježko alžírsky (Atelerix algirus) alebo ich kombinácia.
Chov ježka bielobruchého si vyžaduje zodpovednosť a dôkladnú informovanosť o jeho potrebách. Je vhodným spoločníkom pre ľudí, ktorí sú pracovne vyťažení a domov sa vracajú až večer, pretože ježko je nočný tvor a celý deň prespí.
Vzhľad a charakteristika
Ježko bielobruchý má pichliače, ktoré sa rozprestierajú po celom chrbáte. Tieto pichliače sú dlhé 15 až 20 mm a môžu mať rôzne farby. Brucho tohto malého hmyzožravca je načuchrané a biele, ako napovedá jeho názov. Má guľaté, malé uši a malé labky. Na zadných labkách majú ježkovia bielobruchí, na rozdiel od iných druhov ježkov, štyri prsty namiesto piatich.
Ježko bielobruchý je aktívny za súmraku a v noci. Počas dňa sa ukrýva a v čase, keď sa zotmie, sa vydáva hľadať potravu. V zajatí sa dožíva veku 5 až 8 rokov, hoci v dobrých podmienkach môže žiť aj dlhšie. Na rozdiel od európskych ježkov, africký ježko sa neukladá na zimný spánok. Môže sa však u neho vyskytnúť „odpočívacia fáza“ v lete, kedy je menej aktívny, ale táto fáza sa u ježkov žijúcich v zajatí objavuje zriedka.
Správanie a socializácia
Majitelia ježkov popisujú svoje zvieratá ako priateľské a dôverčivé, je možné ich uchopiť do ruky. V prípade nebezpečenstva sa ježkovia schúlia do klbka a použijú svoje pichliače ako štít, aby sa ubránili pred nepriateľom. Ježkova prirodzená reakcia na akúkoľvek manipuláciu s ním je stočenie sa do klbka a naježenie pichliačikov ako obranná reakcia. Ak sa však ježkovi venujete a beriete si ho pravidelne na ruky, odvďačí sa vám svojím pokojným správaním. Keď je ježko pokojný, zloží si pichliačiky a môžete ho kľudne pohladiť bez toho, aby vás popichal. Ježka treba brať na ruky vždy v kľude, pomaly, aby sa nevyľakal.
Vo voľnej prírode sú ježkovia často samotári, avšak v zajatí môžu mať radi aj kontakt s inými ježkami. Radi sa spolu hrajú a spolu aj spia, schúlení do klbka v jednom domčeku. Pri samičkách chov viacerých jedincov väčšinou nebýva problém, pretože samičky si spolu rozumejú. Pri samčekoch to však nie je také isté a môže dôjsť k potýčkam.
Chov a ideálne prostredie
Pri chove afrického ježka je dôležité zabezpečiť mu zodpovedajúce prostredie, ktoré bude napodobňovať jeho prirodzené biotopy. Ježko bielobruchý pochádza z Afriky, preto je kľúčové zabezpečiť mu optimálnu teplotu prostredia. Ideálna teplota by sa mala pohybovať v rozmedzí 23 - 28 °C cez deň, pričom v noci môže poklesnúť na 18 - 22 °C. Teplota by nikdy nemala klesnúť pod 18 °C.
Terárium a vybavenie
Pre ježka je najlepšie terárium alebo klietka s dostatočným priestorom. Odporúčané minimálne rozmery pre jedného jedinca sú 100x50x50 cm (šírka x dĺžka x výška) alebo minimálne 0,7 m². Použiť sa dá aj box podobných rozmerov, sklenené akvárium s dobrým vetraním alebo špeciálna klietka s umelohmotným dnom. Klietka s drôteným pletivom alebo mrežami nie je pre ježka vhodná, pretože riziko zranenia je príliš veľké a nechráni ho pred prievanom.
Na dno klietky alebo terária je potrebné použiť prírodný a bezprašný materiál. Dobre sa osvedčili drevené piliny (najlepšie väčšie a bezprašné), jemný piesok v kombinácii s nearomatizovanou podstielkou pre mačky, alebo drevené pelety. Vyhnite sa novinám kvôli toxickému atramentu, pilinám obsahujúcim prach, štrku ostrému pre labky a slame, ktorá sa môže omotať okolo nôh. Podstielka by mala byť mäkká, savá a izolujúca.
Ježko potrebuje miesto pre odpočinok a úkryt. Ako domček môžeme použiť rôzne drevené domčeky, keramické hrnčeky, kokosové orechy, veľké papierové rolky, látkové domčeky - čokoľvek, do čoho sa vie ježko schovať a cítiť sa bezpečne. V teráriu sa musí nachádzať miska s vodou a miska na jedlo. Tieto misky by mali byť dostatočne ťažké, ideálne keramické, aby ich ježko pri svojej aktivite neprevrhol. Niektorí ježkovia pijú radi aj z napájačky, dôležité je však zabezpečiť vždy prístup k čistej vode.
Pohyb a aktivita
Ježko potrebuje denne behať a aktívne sa hýbať. Optimálne je umiestniť do klietky kolotoč na behanie. Pri výbere kolotoča je dôležité vybrať taký, ktorý má v behacej časti plnú plochu alebo hustú mriežku, keďže ježko sa počas behania často vyprázdňuje. Odporúčaný priemer kolotoča je aspoň 28 cm. Kovové kolotoče sa neodporúčajú kvôli riziku zranenia nôh. Plastové kolotoče s plnou plochou alebo vnútornými stupienkami sú bezpečnejšou voľbou.
Ježkovia sú zvedavé zvieratá a milujú rozmanitosť. Odporúča sa meniť predmety v teráriu, ako sú trubice, drevo alebo kamene, a umiestňovať ich na nové miesta, aby sa predišlo nude. Hračky ako plastové rúrky, krabičky, loptičky alebo malé plyšové hračky poskytujú možnosť zabaviť sa a rozvíjať ich aktivitu.
Výživa ježka
Africký ježko bielobruchý je ako všetci ježkovia primárne mäsožravec a hmyzožravec. Vo voľnej prírode sa živí červíkmi, slimákmi, malými cicavcami a iným hmyzom. V zajatí ako základ stravy môžeme použiť kvalitné mačacie granulky s vysokým obsahom mäsa (najmenej 60%) a nízkym obsahom tuku. Je dôležité, aby strava bola vyvážená a obsahovala potrebné vitamíny a minerály.
Na spestrenie jedálnička je vhodné dopĺňať živý hmyz, ako sú cvrčky, kobylky, dážďovky, šváby alebo zoophobasy. Hmyz je najlepšie kupovať v špecializovaných predajniach, aby sa predišlo možným patogénom z prírody. Na spestrenie stravy je možné občas ponúknuť myšie holátka, varené kuracie mäso, varené hovädzie či varenú rybu (vždy bez korenín a oleja). V malom množstve je možné podať aj ovocie a zeleninu, ale nie často, aby sa predišlo hnačke.
Zakázané potraviny pre ježkov zahŕňajú:
- Mlieko a mliečne výrobky (ježkovia neznášajú laktózu)
- Cibuľu, cesnak, avokádo
- Hrozno a hrozienka
- Orechy a semená
- Kukuricu, kapustu, papriku
- Potraviny s vysokým obsahom tuku, cukru, soli alebo korenia
- Avšak, niektoré zdroje uvádzajú, že v malom množstve a bez korenín a oleja je možné podať varené mäso (kuracie, hovädzie, ryba) a vajíčka.
Je dôležité, aby mal ježko vždy k dispozícii čerstvú vodu. Neprekrmujte ježkov, pretože v zajatí často trpia sklonom k obezite.
ČO JEDIA JEŽKÁ? 🍎🦔 Kompletná ježčia diéta!
Denná starostlivosť a hygiena
Denne je potrebné čistiť misky na vodu a jedlo a podávať čerstvú vodu a jedlo. Zvyšky potravy by sa mali z terária odstraňovať denne, aby sa predišlo plesniam a baktériám.
Raz za týždeň je potrebné vybrať celé zariadenie klietky a dôkladne ju vyčistiť. Podstielka v záchodíku (ak je použitý) sa mení kompletne, drevené piliny alebo iná hlavná podstielka sa vymení za novú. Pri čistení klietky je dôležité myslieť na to, aby neboli použité žiadne chemické prípravky, ktoré by mohli ježkovi ublížiť.
Ježkovia sa väčšinou neradi kúpajú. Ak by mal ježko špinavé labky, môžeme ich umyť vlažnou vodou. Pichliačiky v prípade, že sa zašpinia, môžeme jemne očistiť mokrým štetcom alebo kefkou.
Ochorenie a zdravotné problémy
U ježkov bielobruchých sa často vyskytujú parazity, ako sú blchy, kliešte alebo roztoče. Ak si všimnete, že sa váš miláčik neustále škrabe, mali by ste sa poradiť s veterinárnym lekárom.
Wobbly hedgehog syndrome (WHS) je typické ochorenie u ježkov bielobruchých. Prejavuje sa progresívnym ochrnutím a charakteristickým kývavým pohybom. Jedná sa o ochorenie centrálneho nervového systému a je neliečiteľné, zvyčajne končí smrťou.
U ježkov sa môžu objaviť aj otvorené ranky na labkách. Príčinou môže byť príliš ostré stelivo alebo predmety v teráriu. V takomto prípade je potrebné vymeniť podstielku a odstrániť ostré predmety. V prípade vážnych poranení labiek vyhľadajte veterinára.
Ďalšie možné problémy zahŕňajú zažívacie ťažkosti, hnačku, dehydratáciu (môžu byť spôsobené napríklad salmonelou, ktorá je prenosná aj na ľudí), respiračné ochorenia (kýchanie, výtok z nosa, dýchavičnosť) a neurologické alebo onkologické choroby.
Rozmnožovanie ježkov
Samičky ježkov bielobruchých mávajú spravidla 1 - 2 vrhy do roka. Gravidita trvá približne 30 až 40 dní. V jednom vrhu sa rodí zvyčajne 2 až 4 mláďatá, hoci počet môže byť aj vyšší (2-10). Mláďatá sa rodia slepé, holé a bezbranné, vážia okolo 10 gramov. Počas prvých 24 hodín po narodení sa začnú objavovať pichliače, ktoré sú spočiatku biele.
Mláďatá otvárajú oči vo veku 18 až 24 dní. Približne po 40 dňoch sú mláďatá samostatné a pripravené na odstavenie. Je dôležité si uvedomiť, že samica môže mláďatá odmietnuť alebo zožrať hneď po narodení, preto je niekedy potrebné zabezpečiť oddelené teráriá pre matku, otca a mláďatá.
Pri rozmnožovaní je dôležité dbať na dostatočnú výživu matky a zabezpečiť jej pokojné prostredie. Pred rozmnožovaním je vhodné konzultovať postup s chovateľom alebo veterinárnym lekárom.
Kúpa afrického ježka
Cena za afrického ježka bielobruchého sa zvyčajne pohybuje od 120 Eur vyššie, v závislosti od pôvodu a chovateľa. Odporúča sa kupovať ježka od profesionálneho chovateľa, ktorý vie, čo zviera potrebuje, a chová ho v súlade s jeho potrebami. Pri kúpe od takéhoto chovateľa je nižšie riziko, že si zakúpite choré zviera alebo jedinca s predispozíciami na ochorenia.
Je možné si ježka zaobstarať aj od hobby chovateľa, z chovproduktu alebo z útulku. Vždy je však potrebné dôkladne preveriť podmienky, v ktorých boli zvieratá chované, a ich zdravotný stav.
tags: #rozmnozovanie #jezka #africkeho