Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) je inteligentný a vysoko prispôsobivý predátor, ktorý obýva rôznorodé biotopy po celej severnej pologuli. Hoci je líška vcelku považovaná za samotársky druh, najmenej polovicu z roka žije v rôznych podobách rodinných zväzkov, najmä počas obdobia rozmnožovania a výchovy mláďat. Jej reprodukčný cyklus je fascinujúcim príkladom prispôsobivosti a efektívnej rodičovskej starostlivosti v divokej prírode.
Obdobie Rozmnožovania (Ruja a Honcovanie)
Mimo obdobia rozmnožovania žijú zvieratá oboch pohlaví samotársky. Obdobie rozmnožovania líšky hrdzavej pripadá na zimu, čo je v prírode pomerne nezvyčajné. Prvé príznaky ruje, nazývané kankovanie, sa objavujú už koncom novembra a začiatkom decembra, keď začínajú líšky vytvárať páry. Párenie sa môže zaínať už v decembri, ale najintenzívnejší priebeh má v januári až začiatkom februára. V tomto čase sa líšky správajú najnápadnejšie.
V období honcovania opúšťajú lišiaky svoje teritóriá a aktívne vyhľadávajú honcujúce sa líšky. Vytváranie párov sprevádza zvýšená urinácia, ktorá uľahčuje sexuálnym partnerom vzájomné stretnutie. Výlučkami análnych žliaz, najmä osobitnej pachovej žľazy umiestnenej nad koreňom chvosta, líšky vábia partnerov na diaľku. V čase najintenzívnejšieho priebehu ruje sa lišiaci ozývajú ďaleko počuteľným trojslabičným štekotom, alebo prekvapivo silným, hrozivo znejúcim vytím, ktoré v noci desí mnohých obyvateľov.
Párenie prebieha v januári až februári, pričom samce zvádzajú o samice boje. Neraz jednu líšku naháňa i viac lišiakov, pričom ten, ktorý je najbližšie k líške, zaháňa ostatných samcov. Líšky si väčšinou vyberajú jediného partnera, no existujú aj prípady, kedy jeden líščí samec má dve partnerky. Cez deň páry odpočívajú v brlohoch, kde prebieha aj samotný akt párenia. Líšky sa pária raz ročne a po úspešnom spárení nasleduje tzv. zviazanie partnerov, podobne ako pri psoch.
Gravidita a Príprava Brlohu
Hneď po párení začínajú obaja partneri čistiť starú, alebo hrabať novú noru. V období rozmnožovania si líška vyhrabáva hlboké nory alebo používa opustené brlohy jazvecov, často ich aj spoločne obývajú. Líška obýva hlavne zemné nory, ktoré prednostne vyhlbuje na slnečných svahoch. Líščí brloh máva rozvetvenú sústavu chodieb s niekoľkými východmi. Nora vedúca do rozšíreného materského brloha zostupuje najčastejšie pod 40 až 45-stupňovým uhlom, pričom z brloha vychádza niekoľko krátkych chodieb alebo výklenkov.
Okrem hlavných materských brlohov si líšky miestami budujú aj niekoľko plytkých prechodných nór, ktoré využívajú v čase nebezpečenstva. Tieto nory sa po určitých rekonštrukciách využívajú následnými generáciami aj niekoľko desaťročí. Hniezdnu komoru si líška vystiela srsťou, ktorú si vytrháva najmä z brucha.
Gravidita u líšky hrdzavej trvá približne 55 dní (asi 8 týždňov). Krátko pred pôrodom má samec, alebo samce (v prípade, že žijú dvaja samce pohromade s jednou samicou), zakázaný vstup do nory.
Narodenie a Raný Vývoj Mláďat
Malé líšťatá sa rodia na jar. Líška v osobitnom brlohu, ktorý si vopred vystiela srsťou vytrhanou z vlastného brucha, vrhá v priemere 3 až 8 mláďat. Počet potomkov sa však môže veľmi líšiť; vrh môže mať od 1 do 11 mláďat, s priemerom okolo 5. Líšťatá sú nidicolné, čo znamená, že sa rodia bezmocné a vyžadujú si plnú rodičovskú starostlivosť. V rokoch populačnej gradácie hrabošov môže byť počet mláďat vo vrhu vyšší, až 8 až 12.
Líšťatá sa rodia drobučké, vážia len okolo 80 až 100 gramov a merajú približne 15 cm, pričom nebývajú väčšie ako myš. Pokryté sú jemnou tmavosivou srsťou, a ich tenký chvost, predstavujúci dĺžku polovice tela, je ku koncu zúžený. Po narodení majú krátke ňufáčiky a vyzerajú takmer ako šteňatá.
Oči a uši sa líšťatám otvárajú v druhom týždni života, približne po 14 dňoch od narodenia. Mliečny chrup im prerezáva na 13. až 15. deň, najskôr v hornej a potom v dolnej čeľusti. Po troch až štyroch týždňoch života, alebo vo štvrtom týždni, po prvýkrát opúšťajú bezpečie nory.
Starostlivosť o Líšťatá a Ich Výživa
Po narodení mláďat má samec veľmi ťažkú úlohu - zabezpečiť obživu pre celú rodinu. Líška dojčí mláďatá 4 až 6 týždňov, niekedy až 7-8 týždňov, či približne 40 dní. V tomto období nemajú líšťatá prerezaný chrup.
Prvú mäsitú potravu dostávajú líšťatá natrávenú od matky, čo zabezpečuje plynulý prechod z materského mlieka na pevnú potravu. Keď trocha odrastú, matka im nosí vopred natrávenú mäsitú potravu, ktorú im vyvrhuje zo žalúdka. Neskôr im prináša usmrtenú korisť, potom živú, a napokon ich priúča lovu.
Matka sa o mláďatá náležite stará, aby ich dobre nasýtila, a usilovne loví všetko, na čo natrafí, niekedy pritom stráca aj svoju známu opatrnosť. V nebezpečenstve mladé prenáša, neskôr ich prevedie do náhradného brloha. Samec sa zdržuje poblíž materského brloha a pomáha pri výchove mláďat tým, že prináša korisť k brlohu a v čase nebezpečenstva varuje rodinu výstražným hlasom.
Je zaujímavé, že líške - matke niekedy pomáha s odchovom mláďat jej sestra, ktorá práve mláďatá nemá, alebo niektorá z jej starších dcér. Tieto "tety" tak získavajú veľmi cenné skúsenosti pre výchovu vlastných mláďat v budúcom roku. Ak sa niektoré líšky v zime nespária, pomáhajú na jar matke pri kŕmení a výchove mláďat, čím vytvárajú rodinnú skupinu.
Líšťatá sa hrajú pri brlohu 2007
Život Mláďat Mimo Brlohu a Osamostatnenie
Po prvom opustení nory, približne vo štvrtom týždni života, líšťatá už v tomto období vychádzajú z brlohu a šantia alebo sa vyhrievajú na slnku. Líšťatá sú už od najútlejšieho veku veľmi hravé, neposedné a zvedavé. Pri hrách pred brlohom vyhrabanú zem skoro udupajú a okolie nory doslova vyzametajú chvostmi. Počas hier často vrčia a brešú.
Líšťatá rýchlo rastú. Už v septembri, vo veku zhruba šiestich mesiacov, vážia rovnako ako ich rodičia. V štvrtom mesiaci, keď majú už vymenený chrup, začínajú sa učiť loviť. Rodina sa zvyčajne rozpadá koncom leta alebo koncom jesene, keď sa mláďatá osamostatňujú. Rýchlo sa rozchádzajú, aby si našli svoje vlastné územie. Mladé lišiaky sa zvyknú zatúlať dosť ďaleko od svojho rodiska, kým mladé líšky ostávajú v blízkosti matky. Navyše aj po rozpade rodiny môžu niektoré mláďatá vytvárať na kratší čas dvoj- až trojčlenné rodinné skupinky súrodencov, ktoré sa rozpadnú až po niekoľkých týždňoch.
Pohlavná Zrelosť a Faktory Ovplyvňujúce Rozmnožovanie
Líšky pohlavne dospievajú relatívne skoro, vo veku 9 až 11 mesiacov, najčastejšie v 10. mesiaci života. Napriek tomu mnoho líšok žijúcich vo voľnej prírode hynie ešte pred dosiahnutím pohlavnej zrelosti, teda pred desiatym mesiacom života. V oblastiach, kde sa intenzívne loví, až 70 % z nich uhynie v prvých dvoch rokoch života. Líšky sa pária raz ročne a obdobie párenia závisí aj od geografickej polohy miesta.
Dynamika populácie líšok je silne závislá od potravovej ponuky. Pri zníženom stave drobných hlodavcov klesá aj početnosť vrhu. Keď je nedostatok potravy, až 70 % samíc zostáva neplodných. V takýchto prípadoch sa môže počet mláďat u gravidných líšok znížiť na 1 až 2. Kvôli nízkemu veku, ktorého sa väčšina líšok vo voľnej prírode dožíva, vrhajú samice mláďatá dvakrát až trikrát za život, zatiaľ čo samec splodí potomstvo väčšinou iba raz za život.
Ak stratí líška dôveru v brloh, napríklad ak je nadmieru zaparazitovaný blchami, opustí ho a mláďatá prenáša do náhradného brloha.
tags: #rozmnozovanie #lisky #hrdzavej