Rozmnožovanie orchideí

Orchidey sú jedny z najkrajších a najrozmanitejších kvetov na svete, ktoré si svojou nádherou a komplexnosťou získali srdcia mnohých pestovateľov. S viac ako 30 000 rôznymi druhmi a najmenej 200 000 hybridmi tvoria najväčšiu rodinu kvitnúcich rastlín na svete. Ich obľúbenosť pramení z mnohých faktorov, vrátane vône, krásy a širokej škály farieb kvetov. Orchidey nájdeme od rovníkových trópov až po arktickú tundru, čo svedčí o ich úžasnej schopnosti prispôsobiť sa rôznym prostrediam. Vďaka tejto rozmanitosti je pomerne ľahké nájsť tú správnu orchideu pre vaše domáce prostredie, či už ide o kuchynské okno alebo rozsiahly skleník.

Pre nadšencov orchideí je pochopenie ich histórie, potrieb a najmä možností rozmnožovania kľúčové pre úspešné pestovanie a rozšírenie ich zbierky.

Rozmnožovanie orchideí z listu: Mýtus a realita

Častou otázkou začínajúcich pestovateľov je, či je možné rozmnožiť orchideu zo zlomeného listu. Vôbec netušia, či ho môžu dať do vody, alebo rovno do substrátu. Odpoveď je, že z listu orchidey nič nebude. Takéto pokusy sa neujali ani v prípade skúsených pestovateľov. Ak sa vám zlomil list, bohužiaľ, z neho už orchidea nebude a môžete ho odložiť do koša. Pre úspešné rozmnožovanie je potrebné poznať typ orchidey a použiť osvedčené metódy.

Metódy rozmnožovania orchideí

Orchidey sa dajú množiť generatívne (semenami) i vegetatívne (rôznymi časťami rastlín). Existuje aj špeciálny spôsob rozmnožovania v laboratóriách pomocou takzvaných in vitro kultúr, známe tiež pod názvom "množenie na agare". Amatérski pestovatelia potom množia orchidey väčšinou vegetatívne.

Generatívne rozmnožovanie (pomocou semien/toboliek)

Rozmnožovanie pomocou semien orchidey je v domácich podmienkach pomerne zložité a vo väčšine prípadov neúspešné. Semená orchideí neobsahujú výživné tkanivá na rozdiel od semien iných rastlín. Na pestovanie musí osivo pristáť tam, kde nájde určitý druh húb, ktoré môžu preniknúť do koreňového systému a premeniť živiny na použiteľnú formu. V prírodných podmienkach klíčia len v spolupráci s určitými druhmi symbiotických húb (tzv. mykorrhiza). Klasické výsevy sú vzhľadom na nutnosť spolužitia semenáčikov so symbiotickými hubami vo väčšej miere neuskutočniteľné.

Väčšina orchideí sú cudzosprašné rastliny. Pre spoľahlivé opelenie a tvorbu dobre klíčivých semien je dôležité prenesenie peľu na kvet z inej, geneticky odlišnej rastliny. Opeľovanie orchideí je pre laika pomerne zložité. Ak sa opeľovanie podarí, za určitú dobu sa vytvorí tobolkovitý semenník, ktorý v čase plnej zrelosti praskne a začnú sa z neho sypať drobné semienka. Pri klíčení sa ukázali určité ťažkosti, huba bola veľmi vitálna a semeno nevyklíčilo, alebo bola málo aktívna a semeno nemalo dostatok živných látok.

Noel Bernard v roku 1905 opísal spôsob symbiotického pestovania semenáčikov. Neskôr Lewvis Knudson zistil, že semená orchideí klíčia v sterilných podmienkach na zmesi organických látok, konkrétne na sterilných agarových pôdach s pridaním dusíka, draslíka, fosforu, stopového množstva železa, horčíka a podstatnej časti cukru. Pri výseve je dôležité všetky práce robiť v úplne sterilnom prostredí. Ak sa do pôdy pri výseve dostane čo i len jedna spóra plesne, prípadne kvasinka, či baktéria, celá práca je neúspešná.

Pôdy sa pripravia podľa receptu a po uvarení sa rozlejú do kultivačných nádob a sterilizujú. Vysieva sa dozreté semeno vybraté z toboliek, ktoré sa hneď sterilizuje roztokom chloramínu, alebo sa sejú tobolky pred dozretím, pričom sa sterilizujú tobolky. Seje sa v uzavretých sterilných boxoch. Po vysiatí rastlinky treba 1 až 2-krát prepichovať na novú agarovú pôdu. Rastliny na normálnu pôdu do skleníka prenášame až vtedy, keď majú vytvorené listy a korene. Tento proces je veľmi zdĺhavý a vyžaduje trpezlivosť; trvá niekoľko mesiacov, kým sa vyvinú prvé listy (viditeľné len pod lupou), a korene sa objavia ešte neskôr. Uplynie najmenej tri a možno až osem rokov, kým sa dočkáte prvého kvetu.

Vegetatívne rozmnožovanie (nepohlavné)

Vegetatívne rozmnožovanie je oveľa jednoduchšie a bežnejšie v domácich podmienkach. Je to množenie pomocou častí tela rastlín, oddelením dcérskych rastliniek či delením trsov. Oddeľovanie dcérskych rastlín a delenie trsov patria medzi obľúbené, jednoduché a pomerne produktívne spôsoby množenia.

Delenie trsov

Najbežnejším spôsobom množenia orchideí je delenie. Robte to ideálne vtedy, keď rastlinu presádzate. A, hlavne, robte tak len s tými druhmi orchideí, ktoré vytvárajú takzvanú pahľuzu. Pahľuza je zhrubnutá stonka, ktorá slúži ako zásobný orgán. Práve z pahľuzy vyrastá nový výhonok.

Orchidey, ktoré vytvárajú rhizómy (vegetačnú os vodorovnú), môžeme pri presádzaní deliť. Ak chceme mať silnú kvetuschopnú rastlinu, delíme ju aspoň s tromi vyvinutými hľuzami. Keď chceme získať viac rastlín, môžeme deliť jednotlivé hľuzy, vtedy sú však rastliny slabšie a kvitnú za niekoľko rokov. Pri delení dbáme na to, aby sa rastliny príliš nepoškodili a každý oddelok mal dostatok koreňov. Pred delením je lepšie odstrániť z koreňov všetok substrát.

K rozdeleniu materskej rastliny preto pristupujeme, až keď vytvorí trs s minimálne 10 (najlepšie 15-20) olistěnými pahľuzami. Sympodiálne orchidey, ako napríklad Cymbídium, ktoré vytvára pahľuzy (pripomínajúce cibuľu), si môžete namnožiť opatrným rozdelením celého trsu na menšie časti. Ak však vaša rastlinka nie je ešte príliš hustá, môžete sa pokúsiť odobrať samostatnú pahľuzu a zasadiť ju do nádoby naplnenej substrátom pre orchidey. Obe časti by mali mať nadzemnú časť s listami a minimálne 6 koreňov. Orchideu rozdeľujeme vždy v koreňovej časti rastliny (nie na stonke).

Po delení môže rastlina chvíľu trvať, kým sa zakorení a začne kvitnúť, často až o rok neskôr. Oddelky z rastlín pestovaných epifyticky, vo vlhšom prostredí skleníka či izbovej vitrínky, je lepšie nadviazať opäť na vhodnú podložku a pestovať v podobných podmienkach.

Rozmnožovanie pomocou keiki (dcérskych rastlín)

Jednoduchšie sa orchidea rozmnožuje pomocou keiki. Keiki je dcérska rastlina vyrastajúca z kvetnej stonky orchidey. Ak sa vašej orchidei nechce do kvetu, s najväčšou pravdepodobnosťou môžu za to dve príčiny: nedostatok živín a tvorba keikov. Rastlina potrebuje dodávať veľa energie do týchto častí, preto nekvitne.

Phalaenopsis, Phajus a niektoré oncidia niekedy vytvárajú mladé rastliny na kvetných stvoloch. Ak tieto rastliny vytvoria korene, potom ich vysádzame. Ak keiki narastú aspoň tri lístky a tri vzdušné korene, môžeme ju odstrihnúť od kvetnej stonky a presadiť do samostatného kvetináča. Kvetnú stonku zostrihneme pri najbližšom púčiku od keiki. Dobrý rast mladých rastlín možno docieliť použitím rastových látok. Pre úspešné rozmnožovanie je veľmi dôležité vedieť, kedy keiki z rastliny odoberať.

Keiki môže vyrásť aj zo zostrihnutej kvetnej stonky po odkvitnutí kvetov. Aby mohla vyrásť, zostrihneme kvetnú stonku pred posledným púčikom. Potom stačí počkať. V časti prípadov vyrastie stonka s kvetmi a v časti sa začnú rozvíjať lístky a vzdušné korene.

Rozmnožovanie odrezkami stoniek

Dendrobiá tiež možno deliť na menšie trsy, no tento druh vytvára vzdušné korene aj priamo na stonkách, preto najjednoduchšie je zrezať stonku tesne pod týmito koreňmi a odrezok zasadiť do vlastnej nádoby so substrátom.

Monopodiálne orchidey (napr. Vanda, Angrecum) rozmnožujeme tak, že rozkonárenú časť odrežeme (prípadne ak nerozkonáruje, odrežeme stonku), najlepšie už s vytvoreným koreňom. Dbáme však, aby na pôvodnej rastline zostala malá olistená časť. Pôvodná rastlina z adventívnych pukov vytvorí nové výhonky. Rezné plochy vždy zasýpame prachom z dreveného uhlia, alebo niektorým fungicídom. Pre reprodukciu je potrebné vybrať stonky kvetov s očkami (spiacimi púčikmi). Miesto rezu ošetrite 3% roztokom peroxidu vodíka. Aby ste zabránili vysychaniu odrezkov pri rozmnožovaní, nakvapkajte na ne sviečkový vosk.

Pretože rezne nemajú korene, musia vodu prijímať celým povrchom tela. Rezňom preto musíme zaistiť vyššiu vzdušnú vlhkosť. Najjednoduchšie je umiestniť kvetináče s rezmi vo vlhkom teplom skleníku. V byte ich prekryjeme sklom, igelitom, umelohmotnými fľašami alebo ich dáme do uzavretého akvária. Asi po mesiaci začnú zakoreňovať.

Pri orchideách striháme len zoschnuté časti listov, stoniek a koreňov, nikdy nie zelené časti. Udržiavať orchideu nízku strihaním zelených častí väčšinou nie je dobrý nápad a často sa stáva, že následne odumrie celá zastrihnutá časť orchidey.

Rozmnožovanie pomocou kultúr in vitro (meristémové kultúry)

Pretože klasické výsevy sú vzhľadom na nutnosť spolužitia semenáčikov so symbiotickými hubami vo väčšej miere neuskutočniteľné a pomocou vegetatívneho rozmnožovania zase nezískame dostatočný počet rastlín, má veľký význam množenie pomocou kultúr in vitro (= v skle).

Ide o spôsob pestovania a množenia v sklenených nádobách za sterilných podmienok na živnej pôde, ktorá obsahuje potrebné živiny a látky pre výsev orchideí. Živná pôda je zložená zo živného roztoku a morskej riasy - tzv. agaru (tejto technike sa preto tiež niekedy hovorí pestovanie na agare). Živný roztok (živné médium) pripomína niektoré tekuté hnojivá a je roztokom destilovanej vody a rôznych chemikálií, obsahujúci v presnom pomere zdroj všetkých minerálnych látok, živín a vitamínov nevyhnutných pre rast rastlín. Agar slúži iba pre spevnenie tekutého média, výživu rastlinám neposkytuje.

Agar sa rozvarí v destilovanej vode a potom zmieša so živným roztokom. Po vychladnutí agaru sa vytvorí rôsolovitá hmota (živná pôda), do ktorej je možné zasadiť či vysiať rastliny. Do nádob sa nesmú dostať mikroorganizmy, preto sa musia nádoby so živnou pôdou, i semená či časti rastlín pred zasadením sterilizovať. Semená sú pri sterilizácii odolnejšie. Časti rastlín sú náchylnejšie k poškodeniu sterilizačným roztokom, ale z nich môžeme rozmnožiť rastlinu s určitými vlastnosťami, ktoré chceme mať aj u jej potomkov (klonovanie).

Prof. MorelI v roku 1954 začal pestovať orchidey meristémovou kultúrou v sterilných podmienkach. Podstata rozmnožovania je v sterilnom odobratí malej, asi 3 až 5 mm veľkej vrcholovej časti z uzavretého puku. Tento explanát sa kultivuje v sterilných podmienkach na tuhých agarových pôdach, prípadne na tekutých pôdach pri prevzdušňovaní. Explanát na pôdach začne hrubnúť a po určitom čase vytvára viac zhlukov meristémových buniek, ktoré rezaním môžeme deliť na 2 až 4 časti. Každá vytvára nové zhluky. Týmto spôsobom postupujeme dovtedy, kým nemáme narozmnožované žiadané množstvo. Po ukončení rezania ich uložíme na agarové pôdy a necháme rásť ako semenáčiky.

Semená či časti rastlín sa zavádzajú do pestovateľských nádob v tzv. flow-boxe - prístroji, do ktorého je vháňaný filtrovaný sterilný vzduch. Tak sa zabráni vniknutiu zárodkov mikroorganizmov do nádob zo vzduchu. Rastliny či semená v nádobách potom prenesieme do pestovateľskej miestnosti, kde by mala byť stála teplota okolo 19-22 °C a nesmú sa vystavovať na priame slnko. Výhoda tohto rozmnožovania je v tom, že možno namnožiť veľké množstvo žiadaného hybridu, ktorý si zanecháva vlastnosti materskej rastliny. Nevýhodou je dlhé obdobie pestovania rastliny do kvitnutia. Tento spôsob je vzhľadom na svoju náročnosť málo rozšírený v amatérskych podmienkach, ale u veľkoprodukčných firiem je to jediný možný spôsob rozmnožovania, kedy možno získať v krátkej dobe dostatok rastlín.

Typy orchideí a ich rastové návyky

Orchidey sú zvyčajne zoskupené do dvoch širokých kategórií, ktoré charakterizujú ich rastové návyky, čo má vplyv aj na spôsob ich rozmnožovania:

Monopodiálne orchidey

Monopodiálne orchidey majú jediný, vzpriamený kmeň s listami usporiadanými proti sebe navzájom pozdĺž stonky. Stonka sa vynára zo základov najvyšších listov. Orchidey s týmto rastovým zvykom zahŕňajú Phalaenopsis a Vandy.

Sympodiálne orchidey

Bežnejší rastový zvyk je sympodiálny. Tieto orchidey rastú vodorovne a nové výhonky vyrastajú zo starých podzemkov. V hornej časti nových výhonkov sa vytvárajú listy a kvety. Mnohé sympodiálne orchidey tvoria pseudohľuzy, ktoré sú vlastne opuchnuté výhonky, ktoré dodávajú vodu a živiny, aby pomohli rastline prežiť obdobia dlhotrvajúceho sucha. Sympodiálne orchidey zahŕňajú Cattleya, Cymbidium, Oncidium a Dendrobium.

Orchidey môžu byť tiež klasifikované podľa ich prirodzeného biotopu, ktorý udáva teplotu, vlhkosť a úroveň svetla, ktoré uprednostňujú. Väčšina kultivovaných orchideí pochádza z trópov, kde rastú na kmeni stromov alebo na povrchu iných rastlín.

• Orchidey z vlhkých trópov (napríklad Phalaenopsis a Paphiopedilum) preferujú denné teploty 22 až 29 °C s 80 až 90% vlhkosťou. Sú najšťastnejšie na východnom alebo juhovýchodnom okne, kde svetlo nie je príliš intenzívne.
• Orchidey obľubujúce teplú klímu (vrátane Cymbidia a Dendrobia) sú zvyknuté na priemernú teplotu 12 až 21 °C, stabilnú dodávku vlhkosti a dobrú cirkuláciu vzduchu. Sú schopné tolerovať dlhú suchú sezónu s teplotami 26 až 32 °C, po ktorej nasleduje výrazné obdobie dažďov. Ich potreba svetla je vysoká.
• Vysokohorské orchidey (ako je Masdevallia a Epidendrum) rastú v lesoch, kde sú priemerné teploty 15 až 21 °C a vlhkosť je veľmi vysoká. Tieto orchidey preferujú filtrované svetlo, ktoré nie je príliš intenzívne.

Dôležité aspekty pestovania pre úspešné rozmnožovanie

Pre úspešné rozmnožovanie orchideí je kľúčová celková vitalita a zdravie materskej rastliny. Preto je dôležité dodržiavať správne pestovateľské podmienky. Poskytnúť univerzálne rady pre starostlivosť o 30 000 rôznych druhov orchideí je nemožné, avšak rastlina sama často naznačí svoje preferencie pre svetlo, vodu a pestovateľské médium.

Pestovacie médium a kvetináč

Epifytická orchidea nerastie v hline, ale je zakorenená v špeciálnom substráte namiešanom práve pre ňu. Substrát sa skladá najmä z kúskov dreva, drevenej štiepky, kokosového vlákna, korku a iných materiálov vhodných pre orchidey. V prirodzenom prostredí rastie orchidea na konároch stromov. Takéto prostredie sa jej snažíme vytvoriť aj v kvetináči. Aby mala dostatok vzdušnosti, sadíme ju do špeciálneho plastového kvetináča pre orchidey, ktorý má množstvo dier na odtekanie vody.

Médium na pestovanie orchideí musí zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu a umožniť rýchlu drenáž vody. Musí tiež poskytnúť koreňom niečo, na čo vedia bezpečne priľnúť. Vo všeobecnosti platí, že nugety borovicovej kôry sú najobľúbenejším rastovým médiom. Substrát by tiež mal plniť úlohu opory pre orchideu. Pre dostatočnú cirkuláciu vzduchu je dôležitý aj správny kvetináč na orchideu, ktorý by mal mať extra otvory v spodnej časti.

Priesvitné plastové kvetináče sú ideálnou voľbou pri pestovaní orchideí. Takéto kvetináče prepúšťajú ku koreňom svetlo, ľahko sa s nimi manipuluje a navyše máme prehľad o stave koreňovej sústavy rastliny. Pre zvýšenie cirkulácie vzduchu môžeme do plastových kvetináčov narobiť dodatočné dierky. Takýto kvetináč môžeme vložiť do ťažšieho, dizajnového kvetináča, ktorý bude plniť estetickú a stabilizačnú funkciu. Substrát musí byť vzdušný a udržiavať dobre vlhkosť. Tiež má obsahovať čo najmenej živín, aby sa podporil rýchly a bujný rast koreňov.

Presádzanie

Presádzanie je dôležité najmä v súvislosti s delením trsov a celkovým zdravím rastliny. Orchidey sú zvyčajne najšťastnejšie v pomerne malom kvetináči. Preferované sú skôr plastové kvetináče, pretože keď je čas na presádzanie, korene sa ľahšie oddelia, alebo kvetináč môže byť jednoducho rozrezaný.

Kedy presádzať: Orchidey presádzajte, ak sa pestovateľské médium začalo rozkladať a neposkytuje dostatočné prevzdušnenie; ak sa korene krútia mimo kvetináča; alebo ak nový rast spôsobil nerovnováhu rastliny. Orchidey nie sú rady rušené, preto ich presádzajte len v nevyhnutných prípadoch, nie počas kvitnutia. Niektoré orchidey by sa mali presádzať každý rok, iné sú spokojné v tom istom kvetináči počas siedmich alebo viacerých rokov.

Postup presádzania:

1. Orchideu vysypte z kvetináča a očistite jej korene od starého substrátu.
2. Odstráňte všetky odumreté korene, pahľuzy a ďalšie časti. Suché listy odstrihnite. Korene strihajte tak, aby ste neporušili ostatné, zdravé korene. Pred ošetrením nožnice vydezinfikujte.
3. Po ošetrení zasypte koreňový systém mletou škoricou, aby rastlina nedostala infekciu.
4. Vložte korene do nového plastového kvetináča pre orchidey. Na dno môžete umiestniť drenážnu vrstvu (napr. penové “arašidy” alebo hrubý štrk).
5. Koruna rastliny by mala byť tesne pod vrcholom kvetináča. Korene, ktoré boli zahrabané pred presadením, by mali byť zahrabané aj po presadení. Avšak vzdušné korene nechajte vytŕčať z kvetináča, netlačte ich tam nasilu.
6. Kvetináč naplňte novým pestovateľským médiom (borovicovou kôrou alebo iným vhodným substrátom) pomedzi korene tak, aby ste rastlinu stabilizovali. Na zvýšenie stability môžete zapichnúť do substrátu aj paličky a pripevniť o ne stonku orchidey.

Starostlivosť po presadení: Po presadení väčšina orchideí potrebuje niekoľko mesiacov na aklimatizáciu a obnovenie rastu. Počas tohto obdobia polievajte veľmi opatrne.

Základná starostlivosť

• Svetlo: Orchidea je rastlina hladná po svetle. Mala by každý deň dostať 12 až 14 hodín svetla, celoročne. Okná orientované na juh a východ sú obvykle najlepším miestom. Západné okná môžu byť príliš horúce a severné príliš tmavé. Pri nedostatku svetla sa listy sfarbia do tmavozelena, pri nadbytku žltnú a môžu sa objaviť červené bodky.
• Polievanie: Väčšina orchideí dokáže tolerovať sucho oveľa lepšie, ako dokáže tolerovať prebytočnú vlhkosť. Orchidea by mala byť polievaná raz týždenne. Pestovacie médium by sa malo nechať vyschnúť medzi zalievaním a nadbytočná voda by nemala prísť do kontaktu s koreňmi alebo pestovacím médiom.
• Vlhkosť: Väčšina tropických orchideí preferuje vlhkosť od 60 do 80 percent. V zimnom období sa často používajú zvlhčovače alebo špeciálne podnosy s vlhkosťou. Niektoré orchidey tiež profitujú z rosenia.
• Hnojenie: Pestovacie médiá poskytujú veľmi málo živín, preto orchidey musia byť hnojené. Používajte kvapalné hnojivo a rieďte ho viac, ako pre iné rastliny. Hnojivo by sa malo používať len vtedy, keď sú rastliny v aktívnom raste, nie v strede zimy alebo hneď po presadení.

Choroby a škodcovia orchideí

Ak pestujete orchidey, skôr či neskôr budete čeliť problému spôsobenému škodcom alebo chorobou. Včasná diagnostika a liečba sú kľúčové k tomu, aby ste sa stali ich dobrým pestovateľom. Rovnako ako u škodcov, je dôležité často monitorovať zdravie rastlín a okamžite konať, ak sa vyskytnú abnormálne stavy. Žltnutie listov vás nemusí vystrašiť, rastlina nahrádza staré listy novými.

Väčšina týchto nádherných rastlín pochádza z oblastí dažďových pralesov, kde sú teploty mierne až tropické. Choroby orchideí sa vyskytujú s najväčšou pravdepodobnosťou, keď prebytok vlhkosti zostáva na listoch a kvetoch a keď má pôda slabú drenáž.

Najčastejšie ochorenia

• Hubové ochorenia:
  • Čierna hniloba je plesňová choroba, ktorá vzniká, keď je na orchidei stojaca voda. Tmavé čierne škvrny sa tvoria na listoch a rýchlo sa rozširujú. Prevencia: Vyvarujte sa striekaniu vody medzi rastlinami a odrežte všetky postihnuté oblasti sterilným nožíkom.
  • Hniloba koreňov, podzemkov a pseudohľúz je prevalentná, keď zemina nie je sterilná a je tam nadbytočná voda. Je veľmi nákazlivá a je primárne koreňovou chorobou. Liečba vyžaduje odstránenie rastliny z média, použitie sterilného noža na oddelenie infikovaného materiálu, fungicíd na namáčanie koreňov a očistenie rastúcej oblasti 10% roztokom bielidla.
  • Pleseň na okvetných lístkoch sa vyskytuje, keď je počasie teplé a vlhkosť vysoká. Nízka cirkulácia vzduchu a dobrá sanitácia môžu pomôcť predchádzať tejto chorobe. Pleseň pochádza z huby Botrytis a vytvára malé čierne alebo hnedé škvrny. Postihnuté kvety je rozhodujúce odstrániť.
• Bakteriálna mäkká a hnedá hniloba: Patogén preferuje horúce, vlhké podmienky a šíri sa vodou. Na listoch sa vyvinú vodou nasiaknuté oblasti často s žltými okrajmi. Choroba sa rýchlo rozšíri na korene a pseudohľuzy. Zhnité oblasti môžu mať nepríjemný zápach. Na odstránenie infikovaného materiálu použite sterilné nástroje. Medené fungicídy alebo peroxid vodíka môžu byť použité na ošetrenie rastliny a aj všetkých susedných rastlín.

Škodcovia

Ak má vaša rastlina lepkavé listy, znamená to prítomnosť škodcov - štítničiek alebo puklíc. Rastlinu umyte jednoducho vodou, mäkké korene odstráňte a ošetrite prípravkom proti škodcom - napr. Bergaluxom alebo Symfóniou 3v1.

Zaujímavosti o orchideách

Orchidey sú fascinujúce rastliny s mnohými jedinečnými vlastnosťami, ktoré ich robia ešte príťažlivejšími:

• Určité druhy orchideí môžu prežiť až 100 rokov.
• Každá kvetina orchidey je bilaterálne symetrická, čo znamená, že sa dá rozdeliť na dve rovnaké časti.
• Veľkosť, tvar a štruktúra listov závisí od biotopu. Orchidey, ktoré žijú v suchom podnebí, majú husté listy pokryté voskom, zatiaľ čo druhy žijúce v teplých a vlhkých oblastiach majú tenké, predĺžené listy. Niektoré druhy orchideí nemajú listy vôbec.
• Orchidey nemajú obvyklé korene. Majú koreňovité, hľuzovité alebo vzdušné korene.
• Orchidey môžu žiť na zemi (terestriálne formy), pripojené k drevinám (epifytické typy) alebo pod zemou.
• Niektoré druhy orchideí sú parazitické. Nie sú schopné produkovať potravu pomocou slnečného žiarenia a oxidu uhličitého. Namiesto toho získavajú živiny z húb, ktoré žijú v ich koreňoch.
• Spojenie medzi orchideami a určitými druhmi hmyzu je úzke a vysoko špecializované. Okvetné lístky môžu napodobňovať tvar a farbu samičieho hmyzu, aby prilákali samcov a zabezpečili opelenie. Napríklad Ophrys apifera, známa ako Bee Orchid, láka trúdy lákavou vôňou a včelím vzhľadom. Vzhľadom na vysokú špecializáciu opelenia, vyhynutie hmyzu znamená vyhynutie orchidey.

tags: #rozmnozovanie #rastlin #orchideja