Rozmnožovanie je základný prejav života, ktorý zabezpečuje zachovanie druhu a prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov. Z fyziologického hľadiska rozdeľujeme spôsoby rozmnožovania rastlín do dvoch hlavných skupín: nepohlavné (vegetatívne) a pohlavné (generatívne) rozmnožovanie.
Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie
Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny, čiže z buniek, ktoré vznikli mitotickým delením. Tieto dcérske rastliny majú rovnakú genetickú informáciu ako materská rastlina, čím sa zabezpečuje zachovanie jej vlastností. Tento spôsob rozmnožovania je energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia.
Spôsoby a formy nepohlavného rozmnožovania
- Bunkové delenie: Typické pre sinice a jednobunkové riasy.
- Fragmentácia: Rozpad organizmu alebo stielky na niekoľko menších životaschopných častí (napr. u sladkovodných spájaviek).
- Výtrusy (spóry): Jednobunkové útvary špecializované na rozmnožovanie, ktoré vznikajú vo výtrusniciach (sporangiách). Je to typické pre výtrusné rastliny ako machorasty, prasličky, plavúne a paprade.
- Vegetatívne orgány: Vyššie rastliny využívajú na rozmnožovanie modifikované orgány:
Orgán Príklad Rozmnožovacie cibuľky Cesnak, cibuľa, tulipán Hľuzy (koreňové/stonkové) Zemiak, georgína, kaleráb Poplazy Jahoda (povrchové), pýr (podzemné) Podzemky Paprade, kostihoj
V záhradníctve sa využívajú aj techniky ako odrezky (získavanie nových rastlín zo stonkových častí), potápanie (zakoreňovanie ohnutých výhonkov) či vrúbľovanie a očkovanie (spájanie ušľachtilej odrody s podpníkom).
Pohlavné (generatívne) rozmnožovanie
Pri pohlavnom rozmnožovaní sa nová rastlina vyvinie zo zygoty, ktorá vznikla splynutím dvoch diferencovaných pohlavných buniek - gamét. Počet chromozómov sa pri meióze (redukčnom delení) zredukuje na polovičný (haploidný) počet. Keďže potomstvo preberá genetickú informáciu od dvoch rodičov, zabezpečuje sa tým genetická variabilita.
Proces opelenia a oplodnenia
U krytosemenných rastlín sa pohlavné orgány nachádzajú v kvetoch. Prenos peľu na bliznu označujeme ako opelenie. Rastliny sa bránia samoopeleniu mechanizmami ako je autoinkompatibilita alebo časový nesúlad dozrievania blizien a peľníc.
Po opelení peľové zrnko klíči a prerastá do zárodočného mieška. Charakteristickým javom pre krytosemenné rastliny je dvojité oplodnenie:
- Prvá spermácia splynie s oosférou - vzniká diploidná zygota (zárodok).
- Druhá spermácia splynie s centrálnou bunkou - vzniká triploidný endosperm (výživné pletivo).
Rozmnožovanie krytosemenných rastlín (kvitnúcich rastlín) AKTUALIZOVANÉ
Rodozmena (metagenéza)
Rodozmena je životný cyklus rastlín, ktorý sa charakterizuje pravidelným striedaním dvoch generácií:
- Gametofyt (haploidná generácia, n): Vzniká mitotickým delením zo spóry. Tvorí pohlavné orgány (gametangiá) - plemenníčky (anterídiá) a zárodočníky (archegóniá).
- Sporofyt (diploidná generácia, 2n): Vzniká mitotickým delením zygoty. Produkuje výtrusy alebo semená.
V priebehu evolúcie suchozemských rastlín došlo k posunu: kým u machorastov dominuje gametofyt, u cievnatých rastlín (vrátane krytosemenných) je gametofyt extrémne zredukovaný a dominuje mohutný sporofyt.
tags: #rozmnozovanie #rastlin #rodozmena