Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu, a detailnú stavbu opornej konštrukcie.
Výber a príprava miesta pre vinohrad
Výber vhodného miesta pre vinicu
Hrozno je slnkomilná rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Pokiaľ vlastníte južne orientovaný pozemok, máte napoly vyhrané.
Príprava pôdy a jej význam
Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7), alebo s mierne zásaditou reakciou. Správna príprava pôdy je kľúčová nielen pri zakladaní novej vinice, ale aj pri obnove starých plôch. Pôda musí byť dôkladne zbavená buriny. Miesto výsadby sa musí vykopať a odstrániť všetky korene.
Obnova starých vinohradníckych plôch
Zakladanie nového vinohradu po odstránení starého nie je len o výsadbe nových štepov. Vyžaduje si to veľa vopred určených krokov, ktoré nesmiete vynechať. Staré, vyčerpané a preriedené kmienky často už neprinášajú takmer žiadnu úrodu. V takom prípade padne dôležité rozhodnutie - vinohrad odstrániť a vysadiť nový. Cieľom zakladania vinohradov by nemalo byť len dosiahnutie rýchlej a vysokej rodivosti, ale predovšetkým zabezpečenie dlhovekosti výsadieb viniča. Krátka životnosť mnohých výsadieb nie je len dôsledkom poklesu kondičného stavu a veľkého výpadu krov vplyvom komplexu chorôb, ale aj nedôsledného postupu prípravy pôdy pred výsadbou. Pred zakladaním vinohradu treba počítať s tým, že životnosť môže byť až 15 - 20 rokov.
Proces obnovy zahŕňa:
- Pracovité vystrihávanie kmienkov.
- Odstraňovanie starých podporných konštrukcií a stĺpikov.
- Povrchové rozoranie pôdy a pozbieranie vyoraných koreňov.
- Opakované prevracanie pôdy a zaorávanie zeleného porastu počas leta a jesene.
Pôdna únava a jej odstránenie
Pri obnove vinohradníckych plôch, na ktorých sa desaťročia pestoval vinič konvenčným spôsobom ako monokultúra, musí byť príprava pôdy veľmi dôsledná. Jedným z najväčších nedostatkov je extrémne skracovanie obdobia od likvidácie starého vinohradu do novej výsadby.
Staré vinohrady sú s veľkou pravdepodobnosťou infikované virózami, bakteriózami, drevokaznými hubami, ktoré prežívajú v pôde na koreňových zvyškoch. V pôde sa nachádzajú početné populácie škodcov, predovšetkým pôdnych háďatiek, ktoré sú hlavnými prenášačmi vírusov. Zo starého vinohradu je potrebné odstrániť nielen nadzemnú časť krov s časťou vytrhnutého koreňového systému, ale následne vyorať a odstrániť čo najväčší podiel koreňových zvyškov ako možného zdroja infekcie pre mladé viničové sadenice. V minulosti sa odporúčal odstup nových výsadieb 5 rokov po vyklčovaní vinohradu. Infekty spôsobené baktériami ako Agrobacterium tumefaciens (prežíva v pôde až 5 rokov) a Agrobacterium vitis (prežíva 2 roky) sú vážnym rizikom.
Predvýsadbová príprava pôdy
Predvýsadbová príprava pôdy znamená predovšetkým úpravu obsahu základných makroelementov, úpravu pH pôdy a zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením. Stav sledovaných živín v pôde je odrazom výživy a hnojenia predchádzajúceho vinohradu. Veľmi hlboká orba, prípadne rigolovanie so zapracovaním maštaľného hnoja a priemyselných hnojív plošne - jednozložkových (Superfosfát, Síran draselný, Cererit) alebo viaczložkových NPK, je kľúčová.
Hnojenie:
Dávky hnojív základného hnojenia pred výsadbou viniča môžu predstavovať niekoľko ton na hektár. Optimálne zapracovanie a rozloženie takýchto vysokých dávok vyžaduje rozdelenie na dve až tri etapy s možnosťou striedavého výsevu miešaniek na zelené hnojenie. Komposty sú riešením pre organické hnojenie, pričom v závislosti od kvality a obsahu živín ich možno aplikovať v nižších dávkach. Cieľom je dosiahnuť obsah humusu vo vinohradníckych pôdach aspoň 1,5 % (ľahšie pôdy) - 2,5 % (ťažšie pôdy). Na pôdach s nízkym pH a sklonom k okysľovaniu je potrebné maximálnu pozornosť venovať úprave pH a následnému udržiavaciemu vápneniu. Vápnik je popri dusíku a draslíku najviac viničom odčerpávaným makroelementom výživy. Je zakázané pridať NPK priamo do vykopanej jamy pod korene pri sadení, podsádzaní viniča.
Rigolácia pôdy
Najdôležitejším zásahom pri príprave pôdy je správna rigolácia. Rigolujeme do hĺbky minimálne 80 cm, v prípade hrubšej úrodnej vrstvy (ornice) aj viac. Na rigoláciu je možné použiť aj staršie stroje, pričom ako ťahač sa majú použiť silné stroje, aby vrchná vrstva zostala na povrchu.
Výsadba viniča
Vinič sa vysádza na jar a na jeseň. Najlepší čas na výsadbu je apríl, podľa stavu pôdy a počasia. Najchúlostivejšie a najnáročnejšie odrody sa vysádzajú po dôkladnej príprave. Rastliny budú krásne, zdravé a plodné len na vhodne zvolenom mieste.
Príprava sadeníc
Sadenice sa predávajú v špecializovaných predajniach. Je potrebné ich uchovávať v chladnom a vlhkom prostredí. Kontrola sadenice sa vykonáva pred výsadbou. Treba si všimnúť pri skrátení koreňového systému životaschopnosť štepu. Rezná rana koreňov by mala byť bledá - biela. Miesto štepenia pri naštepených odrodách je definované „guličkou“, t.j. zrastenie podpníka s očkom závalovým pletivom, tzv. kalusom. Približne dva dni pred výsadbou je vhodné skrátiť korene na dĺžku dlane a následne ich vložiť do nádoby s vodou, ideálne s pridaním koreňového stimulátora. Pri samotnej výsadbe môžete korene namočiť do prípravku, ktorý vytvorí gél a bude révu zásobovať vodou. Odrezky by mali mať výšku približne 50 cm a priemer 8 až 10 mm. Pred výsadbou odrežte vrchol a ponechajte dva spodné púčiky. Na jarnú výsadbu sa používajú jesenné rezané a predpestované odrezky, ktoré boli po dobu týždne v kvetináčoch, rašelinových pohároch alebo fľašiach.
Hĺbka a vzdialenosť výsadby
Sadenica sa vysadí do samostatnej jamky hlbokej približne 40 cm. Sadenicu umiestnite do jamky tak, aby bola o 3 - 4 cm vyššia ako kvetináč, dobre ju utlačte - potom sa miesto štepenia zapustí na úroveň pôdy. Potom do jamky pridajte vodu. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy. Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť 1-1,5 m, medzi radmi 2-3 m. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami vo vinohrade záleží na spôsobe pestovania a na prísnosti rezu.
Ak chcete zbierať hrozno aj v malej záhrade, najlepšie je zasadiť rastliny k stene, napríklad k južnej stene domu alebo garáže. V tomto prípade bude mať rastlina aj dekoratívnu funkciu. Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy, ktorá by mala byť zbavená stavebného odpadu a kameňov. Do jamky vložte aspoň 10 kg kompostu, 250 g superfosfátu a 30 g draselnej soli. Zásyp z kameňov zabráni hnilobe koreňov počas dlhotrvajúcich dažďov.
Starostlivosť o mladé výsadby
V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Najmä na miestach, kde sa pôda zohrieva oveľa rýchlejšie, je potrebné obzvlášť zalievať. V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, a na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva. Ak sa všetko vykoná správne, výhonky viniča by mali do konca sezóny dosiahnuť dĺžku približne 100 cm. Po vysadení nových sadeníc je zásadné zabezpečiť, aby pôda okolo kríkov zostala kyprá.
Konštrukcia oporného systému pre vinič
Vinič je liana, a preto potrebuje oporu. Môžeme ho nechať rásť po treláži, na pergole alebo na špeciálne navrhnutej konštrukcii. Ak chceme mať k viniču lepší prístup kvôli údržbe a zberu a chceme mu dopriať čo najlepšie miesto, vhodná bude konštrukcia na to určená. Hoci môže vyzerať stavba vinohradu zložito, pravda je, že ide v podstate o skladačku. Pre naše účely sa budeme venovať predovšetkým vinohradníckym konštrukciám, ktoré využívajú **Rýn-Hessenské vedenie** či niektorý z obdobných spôsobov.
Plánovanie a rozloženie vinohradu
Pre inštaláciu opornej konštrukcie je dôležité správne vymedzenie miesta. Napríklad, ak si vyberieme miesto, kde sa pozemok mierne dvíha a orientácia zo severu na juh, rastliny tak budú dostávať slnko už skoro od rána až do neskorého večera, na poludnie budú čo najmenej prehrievané. Základným predpokladom pre konštrukciu je, aby boli sadenice vysadené v rovnom riadku so vzájomným rozostupom sadeníc okolo +/- 0,9 - 1,0 m. Ak je dĺžka vinohradu deväť metrov a vzdialenosť medzi radmi 1,3 metra, s rozostupom sedem koreňov v rade, nám vyjde priestor pre tri rady viniča. Najskôr miesto pre krajné stĺpy vinohradu vyznačíme drevenými kolíkmi, zatlčenými do zeme.
Inštalácia stĺpov
Na začiatok a koniec radu v opornej konštrukcii vo vinohrade sa inštaluje tzv. koncový stĺp. Jeho montáž má svoje špecifiká, ktoré je nutné bezpodmienečne dodržať, aby bola konštrukcia stabilná, drôty napnuté, čo umožní bezproblémovú sezónnu údržbu. Koncové stĺpy by mali byť inštalované o 10 až 20 cm nižšie ako prvý alebo posledný radový stĺp.
Radové stĺpy by mali byť umiestnené maximálne 5 metrov od seba, v lokalitách s častým a silným vetrom je ideálny odstup stĺpov od 4 do 4,5 metra. Štandardná výška radového stĺpa je 2,5 m. Pri inštalácii ich odporúčame zatláčať tak, aby otvorená časť profilu smerovala dolu svahom a nedochádzalo tak k zachytávaniu vody v mieste styku profilu so zemou.
Typy stĺpov a ich inštalácia
- Kovové stĺpy: Kovové vinohradnícke stĺpy je potrebné inštalovať približne o 20 cm hlbšie ako stĺpy drevené. Ak je pôda v mieste inštalácie extrémne kamenistá a má výborné fixačné vlastnosti, potom hĺbku zatlčenia môžete skrátiť o 10 cm. Do zeme sa zatĺkajú, nebetónujú sa. Pri osádzaní pár kusov postačí kladivo a drevená doska, ktorú si pri zatĺkaní položíte na vrch stĺpika, aby ste ho nepoškodili. Veľmi účinným nástrojom je "hydrovrt", ktorý zvlhčí pôdu a stĺp ide ľahko do zeme.
- Oceľové stĺpy na zemných skrutkách: Výhodou osádzania stĺpov na zemné skrutky je fakt, že to môžete robiť aj skoro na jar, aj neskoro na jeseň a dokonca aj v mrazoch. Konštrukcia je veľmi pevná. Pre túto metódu:
- Na krajné stĺpy vinohradu použite zemné skrutky s dostatočnou dĺžkou pre pevnú konštrukciu. Pre stredové stĺpy v každom rade môžu stačiť zemné skrutky priemeru 68 mm a dĺžky 650 mm, nakoľko nesú menšiu váhu.
- Do suchej zeme je možné zemnú skrutku zakrúcať za pomoci tyče a tiež sa odporúča vyliať vodu, aby zem zmäkla.
- Aby zemný vrut išiel do zeme pekne kolmo, použite vodováhu na stĺpy. Pomocou vodováhy ustredený oceľový stĺpik v zemnej skrutke je fixovaný pozinkovanými skrutkami M8.
- Pre pevné spojenie stĺpa so skrutkou a zabránenie jeho vytiahnutiu použite drvené kamenivo, ktoré sa ostrými hranami zahryzne do stien skrutky aj stĺpa.
- Vrch stĺpa je možné naplánovať vo výške 160 cm nad zemou.
- Drevené stĺpy s betónovaním:
- Vytýčenie rozmiestnenia hranolov (stĺpikov vinohradu), napríklad s dvojmetrovou vzdialenosťou.
- Vykopanie jamy do hĺbky 0,6 až 0,8 m.
- Betónovanie pätiek a ponechanie betónu zatuhnúť niekoľko dní.
- Príprava drevených hranolov: dubové alebo smrekovcové drevo môže byť bez náteru, mäkké drevo je nutné natrieť náterom zvyšujúcim odolnosť proti hubám a poveternostným vplyvom.
- Hornú časť hranola možno doplniť oceľovými krytkami na plotové stĺpiky. Do krytiek sa vopred navŕtajú otvory a potom sa k drevu ukotvia pomocou klincov.
Kotvenie a stabilita
Kotva slúži na upevnenie opornej konštrukcie k zemi a zaistenie jej stability. Existuje niekoľko typov kotiev (odporúča sa závrtná kotva, ale v ponuke nájdete viac možností). Pre zavŕtanie kotvy nepotrebujete nič iného, než obyčajnú rúrku, ktorú prevlečiete horným uchom kotvy a pomocou otáčania a mierneho tlaku kotvu do zeme zavŕtate.
Kotva by ako fixačný bod nebola nič platná, ak by sme k nej nenapojili krajové stĺpiky. K prepojeniu krajového stĺpika a kotvy slúži šikovný set oceľového lanka so všetkými potrebnými spojkami. Vzpery krajných stĺpov dĺžky 2000 mm sa osádzajú tiež na zemné skrutky (napr. 68/800 mm), pretože ponesú značné sily od stĺpov. Opora sa zapiera medzi horný a stredný vodiaci plech drôtenky. Uhol opory voči zemi by sa mal dodržať na odporúčaných 60°.
Drôtené vedenie a napínanie
Samotné stĺpy a opory pre upevnenie viniča nestačia, na to je potrebné natiahnuť drôt. Vzhľadom na očakávanú dlhú životnosť je vhodný pozinkovaný drôt s priemerom 3,15 mm, aj keď je tvrdý a dosť ťažko sa s ním pracuje. Okrem drôtu sú potrebné aj systémy pre napínanie vodiaceho drôtu, nakoľko sa časom môže natiahnuť a voľné vedenie neplní svoju funkciu.
Rozmiestnenie drôtov (roztec drôtov):
Drôtené vedenie je plánované tak, aby prvý drôt, prechádzajúci stĺpmi, bol vo výške 60 cm nad zemou a ďalšie tri páry drôtov boli vo výške 90, 120 a 150 cm nad zemou, teda 30 cm od seba. V Rýn-Hessenskom vedení sa naťahujú dva vodiace (konštrukčné) drôty vo výške s rozmedzím 80 až 100 cm. Ako optimálny drôt pre tento účel odporúčame drôt BEZINAL PLUS 2,2 mm.
Držiaky a upevnenie:
Pre ukotvenie drôtu (napríklad priemeru 3,15 mm, 7 cm od seba) sa môžu použiť držiaky vyrobené zo pásoviny (napr. hrubej 5 mm, širokej 50 mm, dĺžky 100 mm). V priesečníku osí je otvor priemeru 6 mm pre upevnenie k stĺpu a na vodorovnej osi dva otvory priemeru 4 mm vo vzdialenosti 35 mm na obe strany od stredného otvoru. Hotové držiaky sa pripevnia pozinkovanou skrutkou M5x60 s podložkami a maticou k stĺpom. Pre presné diery v stĺpoch si možno vyrobiť vŕtaciu šablónu (napr. z 25 mm oceľového vinkla).
Napínací mechanizmus:
Základ tvorí oceľová pozinkovaná skrutka (napr. M16 x 140). Oceľovú skrutku prevŕtajte štyrmi dierami priečne vrtákom priemeru 4 mm. Prvá je 20 mm od hlavy, posledná 90 mm od hlavy (70 mm od prvej diery). To je aj vzdialenosť otvorov vo vodiacich plechoch. V strede medzi nimi sú dva otvory 4 mm, ktorých osi sú pootočené o 90° a vzdialenosť medzi nimi je 20 mm. Krajné otvory sú pre napínací drôt, stredné pre zaisťovací kolík (oceľový nastreľovací klinec priemeru 3 mm a dĺžky 60 mm, z ktorého sa odstráni podložka).
Inštalácia a napínanie drôtu:
- Drôt pomaly odvíjajte z cievky a opatrne ho narovnávajte.
- Vsuňte drôt postupne do všetkých vodiacich plechov v jednom rade.
- Na jednom konci drôt pevne upevnite. Odporúča sa obtočiť drôt okolo pozinkovanej skrutky M16 x 100, ktorá nie je fixovaná k vodiacemu plechu, drží ju len očko drôtu, ktorý je na vedení obtočený tromi slučkami. Takto sa predíde poškodeniu pozinkovanej vrstvy drôtu.
- Na druhom konci odrežte vodiaci oceľový drôt (kvalitnými kliešťami na drôty) približne 20 cm pred stĺpom a vložte ho do krajného priečneho otvoru v skrutke M16. Aby nevypadol, po 10 cm od konca zahnite drôt do pravého uhla.
- Keď sú oba drôty vo vodiacich plechoch aj v napínacej skrutke a na zadnom konci pevne obtočené, ešte raz prejdite drôt a dorovnajte posledné väčšie oblúky.
- Pomocou spojok Gripple (napr. GP1 pre upevnenie k stĺpikom a VIT-S pre dvojdrôtie) drôt uchytíte a zároveň napnete. Nezabudnite stočiť vyčnievajúce konce drôtov do spätných kanálikov, aby ste predišli nechcenému popichaniu. Inou možnosťou je napínanie nosného drôtu pomocou napináku Gripple No. 3. Pre vodiace drôty (podľa priemeru drôtu) sa odporúčajú Gripple Small alebo Gripple Medium. Pre napinák nosného drôtu (pre priemer 2,5 mm) sa odporúča Gripple Medium.
- Kľúčom (napr. očkovým kľúčom 24) točte hlavou napínacej skrutky, kým sa drôty natiahnu. Proti spätnému pootočeniu sú skrutky blokované kolíkom z nastreľovacieho klinca v jednej z dvoch stredových priečne proti sebe vŕtaných dier.
Dôležité je uvedomiť si, že drôt nie je možné napnúť až kým nezačne zvoniť. Týmto spôsobom u drôtu 3,15 mm hrubého ani nie je možné úplne vyrovnať drobné vlnky vzniknuté odmotávaním z cievky. Navyše pri montáži v jeseni je treba očakávať zmršťovanie materiálu vplyvom nadchádzajúcich nízkych teplôt. A napätie v drôtoch sa prenáša na oceľové stĺpy, ktoré má táto sila tendenciu ohýbať. Po napnutí vrchného radu drôtov možno bude potrebné o štvrť otáčky dopnúť aj stredný a spodný rad.
Dvojdrôtie:
Aby bola výsledná listová stena vzhľadná a funkčná, odporúča sa natiahnuť tri dvojdrôtia. Dvojdrôtie podrží mladé letorasty vnútri konštrukcie a nedovolí im padať k zemi. Dvojdrôtie sa už neusádzajú do guľatých otvorov v čele stĺpikov, ako je tomu u drôtov vodiacich.
Spodný drôt pre kmienok:
Na vedení je aj spodný štvrtý drôt, ktorý prechádza priamo stĺpmi a slúži na ukotvenie kmienika viniča. Po prevlečení stĺpom je obtočený jeden závit okolo stĺpa a drôt je tri razy obmotaný okolo rovného vedenia na oboch koncoch vinohradu.
Starostlivosť o vinič po výsadbe
Podlom a zaštipovanie
Hneď ako z naštepenej časti sadeníc vyrastú zelené výhonky, pristúpime k podlomu. Ponecháme na každej sadenici 2 letorasty a ostatné odstránime. Letorasty vyrastajúce priamo z hlavy (rúbu) mladej sadenice sú najvhodnejšie. Dlší letorast čo najskôr vyviažeme k opornej tyčke.
Z MALOKARPATSKEJ PÔDY – 8. diel: Okopávanie viniča
Výživa a hnojenie viniča
Správna výživa je kľúčová pre zdravý rast a bohatú úrodu viniča. Odporúča sa sledovať stav živín v pôde a podľa toho upraviť hnojenie. Pôdny rozbor môže naznačiť pomery medzi jednotlivými živinami. Vysoký obsah vápnika môže znižovať prístupnosť horčíka, draslíka, bóru, železa a zinku. Pre vinič je jednoznačne najvýznamnejší pomer medzi draslíkom a horčíkom (K/Mg), ktorý by mal byť ideálne v pomere 2:1 alebo 3:1. Nevhodný pomer K/Mg môže viesť k nedostatku horčíka alebo draslíka, čo sa prejavuje na listoch, zhoršenom vyzrievaní dreva, negatívnom vplyve na fotosyntézu, akumuláciu cukrov a celkovú kvalitu hrozna.
Fázy hnojenia:
- Predjarné hnojenie (marec - apríl): Účel je podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Odporúčané hnojivá sú dusíkaté.
- Po odkvitnutí (jún - júl): Účel je podpora rastu bobúľ a zrenia. Odporúčané hnojivá sú draselné a fosforečné.
Ďalšie odporúčania:
- Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať.
- Listová výživa: Aplikovaná postrekom na list počas celej sezóny, zabezpečuje rýchly prísun živín a je účinná aj pri obmedzenom príjme koreňmi.
- Letné prihnojovanie na urýchlenie rastu sadeníc: v bezprostrednom okolí sadenice sa aplikujú ľahko rozpustné hnojivá do povrchovej vrstvy pôdy. Hnojivá nikdy nerozhadzujeme na listy sadeníc ani úplne blízko ku koreňovému kmeňu.
Rez viniča
Rez viniča je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu a množstvo úrody.
Zimný rez
Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Zameriavame sa na výber plodných výhonkov z predchádzajúceho roka a ich skrátenie tak, aby na každom výhonku zostali 2-3 očká.
Letný rez
Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Jeho cieľom je odstránenie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna.
Ochrana viniča pred chorobami a škodcami
Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Proti väčšine sa dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V posledných rokoch je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany. Medzi takéto odrody patria napríklad Vitis labrusca (americká odroda), Vitis vinifera (eurázijský variant) a Vitis amurensis (rýchlo dozrievajúca odroda). Uprednostnením odolných odrôd minimalizujeme striekanie a maximalizujeme zdravú úrodu, ktorá hlavne dozrieva postupne. Tým odpadá nárazový zber veľkého množstva hrozna a potreba jeho urýchleného spracovania.
Zber hrozna
Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Vinič je typický množstvom odrôd, môžeme si vybrať sladké a šťavnaté stolové, bezsemienkové vhodné na sušenie alebo muštové vhodné na výrobu muštov a vína. V prípade stolového si môžeme vybrať odrody tak, aby postupne dozrievali.
Výhody vlastného vinohradu
Nemusíte pestovať vinnú révu pre bobule na burčiak a víno, aby ste mali z hrozna úžitok. Konzumácia zrelého čerstvého ovocia pred jeho spracovávaním je vynikajúca voľba. Ak máte záhradu s dostatočne veľkou plochou, nemusíte sa obmedzovať v rozlohe vinohradu. Stavba vinohradu na zemných skrutkách je zaujímavá tým, že ju dokáže postaviť jediný človek, bez pomocníkov, bez elektriny, bez strojov. Stačí kľúč na zemné skrutky a akumulátorová vŕtačka.