Rybničné bahno je v poľnohospodárstve dlhodobo uznávané ako cenný prírodný zdroj. Vďaka svojmu obsahu organických látok a živín má potenciál slúžiť ako účinné hnojivo a zlepšovadlo pôdy. Avšak, jeho využitie v súčasnosti čelí mnohým výzvam, od legislatívnych prekážok až po environmentálne obavy z kontaminácie.
Historické využitie a súčasné výzvy
V minulosti, keď bolo bahna v rybníku prebytok, vyvážalo sa na najbližšie pole. Koncom 18. storočia však táto situácia zašla do extrému. Pre vysokú úrodnosť rybničného dna sa rybníky začali neuvážene vypúšťať. V miestach, kde sa ešte nedávno čerila vodná hladina, rástli tentokrát poľnohospodárske plodiny. Živiny v bahne však neboli nevyčerpateľné, čo časom viedlo k menšej úrodnosti a úvahám o znovuobnovení rybníka. Ako ľahko sa z rybničného hospodárstva dalo spraviť poľné, tak ťažko sa to robilo naopak.
Dnes je problém opačný. V dôsledku pestovania nevhodných plodín v kopcovitých oblastiach dochádza k značným splachom zeminy, s čím je späté sekundárne zanášanie vodotečí a rybníkov. V rybníkoch je tak bahna prebytok a musí sa veľmi nákladne odstraňovať. Aj napriek vysokej úživnosti je však rybničné bahno nechcené, a pokiaľ nie je možnosť jeho vyhrnutia na okraje rybníka, musí sa odvážať na skládky, čo so sebou nesie opäť značné náklady.
Prečo je rybničné bahno dnes nechcené?
Dôvodom nie je to, že by poľnohospodári mali vysoko úrodné lány. Bohužiaľ, bahno dnes často obsahuje ťažké kovy, a preto sa podľa legislatívy nesmie aplikovať na pole. Namiesto toho sa musí ako závadná látka odborne likvidovať. Blahodárna surovina sa tak dnes nemôže využívať ako v skorších dobách a poľnohospodári prichádzajú o cenné hnojivo.
Rybničné bahno ako zdroj živín a organickej hmoty
Hnojivá sú látky slúžiace na podporu života v pôde a prirodzenej úrodnosti umožňujúcej dlhodobo dosahovať požadovanú rastlinnú produkciu. Rybničné bahno patrí medzi prírodné zdroje živín, podobne ako rašelina.
Úloha fosforu a kompostovanie
Problém nadmerného množstva fosforu v rybníkoch je aktuálny. Do Orlickej priehrady sa ročne dostane vyše tristo ton fosforu, čo spôsobuje rast siníc a kazí kvalitu vody v nádrži. Rybári v povodí rieky Vltavy sa pokúšajú znížiť množstvo fosforu ťažbou bahna, ktoré následne ponúkajú poľnohospodárom ako hnojivo. Týmto spôsobom s bahnom odčerpávajú aj fosfor, ktorý sa dostáva do rybníkov, čím čiastočne bránia jeho ďalšiemu úniku do povodia až do Orlickej priehrady.
Rybničné bahno možno tiež využiť ako súčasť kompostov. Medzi minerálne látky vhodné na kompostovanie patria okrem zeminy, uhoľného prachu, popolčeka a kalov z čističiek, aj rybničné bahno.
Využitie rybničného bahna na zlepšenie štruktúry pôdy (meliorácia)
Úrodná pôda by mala obsahovať asi 20 % pôdneho vzduchu. Zlepšenie štruktúry pôdy, najmä ľahkých pieskovitých pôd, spočíva v obohatení o ílovú a humusovú zložku. Z ílových materiálov prichádza do úvahy napríklad ílová pôda zo stavebných výkopov alebo skrývky, slieň, bentonit, zeolit či práve rybničné bahno.
- Nekarbonátovú piesčitú pôdu je možné zaílovať rybničným bahnom.
- Karbonátové piesčité pôdy sa zaílujú napríklad rybničným bahnom, ílovými usadeninami z vodných nádrží, bentonitom alebo zeolitom.
Rybničné bahno slúži súčasne ako hnojivo a dávkuje sa v množstve 0,2 až 0,4 m³/10 m².
Prekážky a legislatíva
Napriek potenciálnym benefitom čelí využitie rybničného bahna ako hnojiva a pôdneho zlepšovadla značným výzvam. Rybári z Třeboňska, ktorí ťažia bahno sacími bagrami a sušia ho v lagúnach, narážajú na vysoké náklady na prácu a laboratórne testy.
Agronóm Ondřej Liška zo spoločnosti Zemědělské služby Dynín potvrdil, že pre poľnohospodárov je to skvelý materiál do polí, avšak vyžaduje si to aj náklady na navozenie, rozprestretie a prípadné vyvápnenie. Navyše, spracovať by dokázali oveľa väčšie množstvo bahna, lenže spolupráca je finančne aj administratívne náročná.
„Narážame na legislatívne záležitosti, keď sa na toto bahno pozerá z hľadiska zákonov o odpadoch ako na odpad,“ uviedol predseda predstavenstva Rybářství Třeboň Josef Malecha. S tým súvisí aj „veľa papierovania, dodržiavanie limitov, čo sa týka rozprestierania sedimentu po pôde,“ naznačil Liška. Rybničné bahno dnes obsahuje ťažké kovy, a preto sa podľa legislatívy nesmie aplikovať na pole.
Vodohospodári presadzujú zmeny, ako napríklad budovanie nových čistiarní odpadových vôd tam, kde odkanalizovanie ešte nie je. Vznikla tiež skupina, ktorá rieši zníženie fosforu v nádržiach a rokuje s ministerstvami, aby sa našli udržateľné riešenia. Pre mnohých je to „akýsi návrat k normálnosti,“ keďže v minulosti bolo rybničné bahno prirodzenou súčasťou kolobehu živín v poľnohospodárstve.