Rýchlorastúca tuja Brabant: Komplexný sprievodca pestovaním a starostlivosťou

Tuja západná „BRABANT“ (Thuja occidentalis ‘Brabant’) je mimoriadne obľúbený ihličnan, ideálny na tvorbu živých plotov, najmä vďaka svojmu rýchlemu rastu a hustému olisteniu. Patrí medzi najrýchlejšie rastúce tuje, ktoré spoľahlivo prosperujú, dobre znášajú rez a prispôsobujú sa rôznym podmienkam.

Úvod do rodu tuja (Thuja)

Tuja (Thuja) predstavuje rod stálozelených ihličnatých drevín, v ktorom všetci zástupcovia majú jedného spoločného predka. Takýto rod sa označuje ako monofyletický a zahŕňa päť druhov. Tuje patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae).

Charakteristickou črtou tují je červenohnedý kmeň, ktorý sa olupuje v úzkych pásoch. Konáre vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne. Ich listy sú šupinovitého typu, ľudovo nazývané ihličie, s obsahom éterických olejov. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie a pichľavé, zatiaľ čo na bočných výhonoch sú približne polovičné a pritisnuté ku výhonku v oprotistojacich pároch. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné.

V našich podmienkach sa najčastejšie stretneme s týmito druhmi: Tuja západná (Thuja occidentalis), Tuja riasnatá (Thuja plicata), Tuja kórejská (Thuja koraiensis) a Tujovec východný (Platycladus orientalis), ktorý bol v minulosti radený do rodu tují ako Tuja východná (Thuja orientalis).

Druhy a kultivary tují

Rod tují v sebe zahŕňa päť rozličných druhov. V minulosti bolo do tohto rodu zaradených šesť druhov:

• Tuja západná (Thuja occidentalis)
• Tuja japonská (Thuja standishii)
• Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
• Tuja riasnatá (Thuja plicata)
• Tuja kórejská (Thuja koraiensis)
• Tuja východná (Thuja orientalis) či správne Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis) - v súčasnosti sa radí do samostatného rodu.

V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov, ktoré ponúkajú rozmanitosť tvarov, veľkostí i farieb. Sú k dispozícii vysoké, krovité, zakrpatené i plocho rozložité odrody. Môžu mať stromovitý, kužeľovitý, úzky, stĺpovitý, guľovitý, vajcovitý, pravidelný i nepravidelný tvar. Farebné odtiene siahajú od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, s možným modrým nádychom. Široký výber umožňuje pestovať tuje ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinovej výsadbe, ako živý plot, ale i v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách.

Najčastejšie u nás pestovaná tuja západná ponúka množstvo kultivarov rôznych veľkostí a farieb. Môžete si vybrať rýchlo alebo pomaly rastúci kultivar, vysoký alebo malý, ihlanovitý či guľatý. Nižšie uvedená tabuľka predstavuje obľúbené kultivary tuje západnej:

Tuja západná ´Brabant´: Charakteristika a výhody

Tuja západná ´Brabant´ (Thuja occidentalis 'Brabant') je stredne veľký ihličnan s hustou korunou a úzkym pyramidálnym habitom. Dorastá do výšky 10 - 15 metrov, pričom strom s výškou 10 metrov dosahuje šírku len mierne presahujúcu 2,5 metra. V priaznivých podmienkach dorastá do výrazných rozmerov. Obyčajne však pri pravidelnom reze a pestovaní v živom plote dosahuje výšku 5-8 metrov a šírku 1-2 metre.

Kultivar ´Brabant´ sa vyznačuje hustým stĺpovitým rastom a je veľmi podobný obľúbenej odrode ´Smaragd´. Hlavnou výhodou ´Brabantu´ sú jej ročné prírastky, ktoré po zakorenení môžu dosiahnuť až 50 cm za rok, čo z nej robí ideálnu voľbu pre rýchlo rastúce živé ploty. Farba jej ihličia je o niečo menej intenzívne zelená v porovnaní s odrodou ´Smaragd´.

Kôra je červenohnedá a olupuje sa v dlhých pruhoch. Mladé konáriky sú sploštené, silne rozkonárené, spočiatku zelené, neskôr získavajú oranžovohnedý odtieň. Šupinovité listy sú usporiadané do plochých, prekrývajúcich sa radov a sú jasne zelené, pričom si túto farbu zachovávajú aj počas zimy. Po rozdrvení listy uvoľňujú charakteristickú príjemnú vôňu. Kvitne nenápadne a následné oválne šištice sú tiež bez výrazného estetického efektu.

Rastlina mimoriadne dobre znáša rez, čo je dôvod jej obľúbenosti pri tvorbe živých plotov. Významnou prednosťou kultivaru 'Brabant' je práve nezmenená farba listov počas zimného obdobia. Rastlina je husto rozvetvená a kompaktná, pričom jej hustá, bujná koruna sa často mierne skláňa k zemi. Táto odroda je odolnejšia a menej náročná než teplomilné druhy, dobre znáša znečistené mestské ovzdušie a v zimných mesiacoch aj solenie v blízkosti ciest. Môže sa pestovať ako strom aj ako ker.

Pestovanie tují

Tuje sú medzi okrasnými ihličnanmi mimoriadne vyhľadávané vďaka svojmu celoročnému dekoru a jednoduchosti pestovania. Tuje patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy.

Voľba stanovišťa a pôdy

Tuje, vrátane odrody ´Brabant´, preferujú slnečné až polotienisté stanovište. Ideálne je umiestniť ich na miesto, ktoré dostáva dostatok slnečného svetla, ale znesie aj mierny tieň. Pre správny rast je kľúčová priepustná, výživná a mierne vlhká pôda. Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda. Zvládajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy.

Výsadba tují

Výsadba tují sa odporúča skoro na jar, keď rozmrzne pôda, prípadne na jeseň, kým pôda nezamrzne. Dreviny zakúpené v kontajneroch sa vysádzajú od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok.

Príprava pôdy

Príprava pôdy je pre budúce prosperovanie tují nevyhnutná. Výsadbovú jamu prispôsobte veľkosti stromčeka a jeho koreňového systému. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu, napríklad z rôznych prírodných materiálov alebo produktov z prírodného zeolitu. Pri ich zapracovaní do pôdy doplníte živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie nevyhnutné mikroživiny, ktoré budú prístupné po dlhšiu dobu. Zároveň prispejete k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a zamedzíte vyplavovaniu živín do spodných vôd.

Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu, kvalitne rozložený kompost alebo kravský či konský hnoj. Vrstvu asi 2 cm dobre zapracujte do pôdy. Kvalitný kompost i hnoj dodajú nielen živiny, potrebný humus, ale i pomôžu pôde čiastočne zvýšiť jej vodnú kapacitu. Ak nemáte kvalitne rozložený kompost či hnoj, môžete použiť produkty, ktoré dodajú do pôdy potrebný humus a v ňom obsiahnuté živiny, zároveň pôdu detoxikujú a zvýšia kapacitu vody, ktorú pôda dokáže v sebe udržať a postupne uvoľňovať pre rastliny.

Keď máte pripravenú zeminu na výsadbu, zalejte vodou výsadbovú jamu. Na podporu rozvetvenia koreňov skráťte korene o cca. 2-3 cm. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Zeminu mierne udupte a stromček výdatne zalejte. Pravidelnú zálievku doprajte novovysadenej tuji pravidelne. Ak použijete na prekrytie pôdy mulč, zabránite zbytočnému odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Umiestnite ho tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa.

Rozostupy pri výsadbe

Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti. Pokiaľ chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80 - 90 cm od seba. Pokiaľ chcete finálnu výšku plota do 3 m, rozostup 70 cm je ideálny. Menšie ploty si vyžadujú menšie rozostupy, minimálne však 50 cm od seba. Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky, konkurenčný boj o vodu, živiny a koreňový priestor. Hustá výsadba sa rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek, hubových ochorení atď. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.

Hustota výsadby pre živý plot z odrody ´Brabant´ sa odporúča v rozstupe 0,6 metra. Ak sa rozhodnete pre vysadenie bližšie k plotu, vzdialenosť od susedovho plota by nemala byť menšia ako 50 cm, v závislosti od šírky rastliny v dospelosti.

Zálievka

Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne, čo je závislé od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnej oblasti s pravidelným hnojením a primeranou závlahou rastú 25-40 cm ročne. Bežnou starostlivosťou sa rozumie primeraná závlaha počas celého roka. Bezprostredne po výsadbe, po dobu 1-2 rokov aj počas zimy, keď nemrzne. Po zakorenení sú tuje stredne odolné voči suchu, avšak v horúcich dňoch potrebujú pravidelné zavlažovanie. Mladé rastliny vyžadujú častejšiu a výdatnejšiu zálievku, najmä v letnom období, aby sa dobre zakorenili. Osobitnú pozornosť treba venovať tujám pestovaným v nádobách alebo kvetináčoch, ktoré potrebujú dostatočnú zálievku aj počas suchej zimy.

Tuje môžete pestovať aj celoročne v nádobe, ideálne ak nie je plastová. Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe. V malom kvetináči s minimom priestoru pre korene budú aj minimálne rásť. Doprajte im pravidelnú a výdatnú zálievku.

Strihanie tují

Strihanie tují je kľúčové pre udržanie požadovaného tvaru a hustoty živého plota. Je rozdiel medzi pomaly rastúcimi tujami a rýchlorastúcimi. Kým pomaly rastúce sa používajú spravidla ako solitéry, v skalkách či pestovateľských nádobách, rýchlorastúce sa zväčša vysádzajú ako živý plot.

Prečo strihať tuje?

Ak rýchlorastúci kultivar nebudete pravidelne strihať, najneskôr 1 rok po výsadbe, nezískate požadovaný hustý živý plot poskytujúci súkromie a príjemný vzhľad. Pravidelný každoročný rez je preto nevyhnutný. Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnako pekne zelené ako vrchná časť.

Ako strihať tuje?

Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Na tých miestach by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru. Teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky. Ako poslednú zostrihajte vrchnú časť. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví na dve.

Kedy strihať tuje?

Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam. Strihanie tují sa neodporúča počas horúcich dní. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách.

S prvým strihaním po výsadbe môžete počkať 2 až 3 mesiace, do zakorenenia stromčekov. V tomto období nezabúdajte na pravidelnú bohatú zálievku. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu. Prvý termín je na konci jari a druhý na konci leta. Rez tují je ideálne vykonať prvýkrát na jar v mesiaci apríl, druhý letný rez v júni a posledný na koniec augusta - september.

Hnojenie tují

Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Existuje množstvo hnojív určených na ihličnany. Odporúčajú sa organické hnojivá, ako je kravský či konský hnoj (nie je vhodné používať nekvalitne rozložený, ktorý by spôsobil viac škody ako úžitku), alebo výborný vermikompost.

Organické hnojivá pre výživu tují dlhodobo poskytujú vyvážené živiny, zabraňujú poruchám vstrebávania živín a posilňujú imunitu rastlín. Obsahujú unikátne účinné látky, vďaka ktorým môžu mať repelentné účinky na škodcov. Ich používaním nemôžete spôsobiť prehnojenie či spálenie rastlín.

Dusík (N) podporuje rast zelenej hmoty a farby ihlíc, zatiaľ čo draslík (K) posilňuje odolnosť voči chorobám a nepriaznivým podmienkam. Koncom augusta je vhodné ukončiť hnojenie prípravkami s vysokým obsahom dusíka a pokračovať s hnojivami s obsahom draslíka na vyzretie pletív. Pri hnojení je dôležité dodržiavať pokyny na obale hnojiva a po aplikácii rastlinu výdatne zaliať, aby sa predišlo popáleniu koreňov. Tuje profitujú aj z prípravkov, ktoré prispievajú ku sýtejšiemu vyfarbeniu a krajšiemu a zdravšiemu rastu, a zároveň pôsobia preventívne voči hubovým ochoreniam.

Ako ochranu pred silným slnečným žiarením, pred vyblednutím sfarbenia i na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom sa odporúčajú prípravky, ktoré pomáhajú znížiť množstvo zálievky potrebnej pri pestovaní tují, a to vďaka tomu, že znižujú u nich vyparovanie vody.

Choroby a škodcovia tují

Pri pestovaní týchto krásnych ihličnanov sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov na tuje. Pravidelne kontrolujte aj zdravotný stav drevín.

Choroby tují

V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť s týmito ochoreniami tují:

• Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
• Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
• Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
• Spáľovka tuje (Kabatina thujae)
• Phyllosticta thujae

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia zásaditých postrekov je vhodná nielen pri napadnutí, ale aj ako jeho prevencia. Vhodné je zapracovať do pôdy jemne mletý dolomitný vápenec. Jeho aplikáciou do pôdy nielen zlepšíte jej vlastnosti, zvýšite účinnosť hnojív, využitie živín, ale vyrovnáte pH pôdy a prispejete k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby napádajúce tuje.

Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy sú napadnutiu hubovými patogénmi náchylnejšie tie tuje, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania niektorej zo živín, či stres z nevhodných pestovateľských podmienok.

Škodcovia tují

Škodcovia, ktorí si môžu pochutnávať na týchto rastlinách, je niekoľko. Pozrime sa na tie, ktoré sa u nás vyskytujú najčastejšie:

• Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
• Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
• Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
• Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
• Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
• Červce (Coccoidea) a puklice
• Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
• Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
• Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
• Méry (Psylloidea)

U škodcov je niekedy náročné zbaviť sa ich. Pri napadnutí škodcami je potrebné použiť vhodné insekticídne alebo akaricídne prípravky. Pri príznakoch zvädnutia listu alebo hnedých vetvičiek je potrebné ich vystrihnúť až ku kmeňu. Ak sa škodca dostane do kmeňa, môže to viesť k odumretiu celej rastliny.

Ďalšie obľúbené kultivary tují

Okrem odrody ´Brabant´ existuje mnoho ďalších druhov a kultivarov tují s rôznymi vlastnosťami, ktoré sú obľúbené v záhradách a krajinárskom dizajne:

• Tuja západná ´Smaragd´: známa svojím úzkym, stĺpovitým rastom a jasne zelenými ihlicami, vhodná na živé ploty a ako solitér.
• Tuja riasnatá (Thuja plicata): veľký, statný strom s impozantnými rozmermi, často využívaný v parkoch a verejných priestoroch.
• Tuja východná (Platycladus orientalis): menší ker alebo strom s jemnými ihlicami, obľúbený ako okrasný druh v záhradách.
• Tuja kórejská (Thuja koraiensis): menší ker alebo strom s tenkými ihlicami.

Tieto druhy sa líšia veľkosťou, tvarom koruny, farbou ihličia a vhodnosťou pre rôzne pestovateľské podmienky, čo umožňuje široký výber pre rôzne záhradné úpravy. Tuje napriek kritikom patria medzi často používané ihličnany pre získanie zelenej steny, ktorá dokáže v krátkom čase opticky oddeliť priestor, izolovať priestor od komunikácie a tiež dokáže nahradiť pevné oplotenie.

tags: #rychlorastuce #tuje #brabant