Bôb záhradný (lat. Vicia faba, syn. Faba vulgaris) je vynikajúca strukovina, ktorá dokáže zasýtiť a zároveň prospieva nášmu zdraviu. Patrí medzi najstaršie druhy zeleniny vôbec a ľudstvo ho pozná už celé tisícročia. Pochádza z Malej Ázie a oblasti Stredozemného mora, dobre ho poznali už starí Slovania a kultúrne sa pestoval už pred 4000 rokmi. V minulosti tvoril neoddeliteľnú súčasť stravy, najmä chudobných ľudí, a spomína sa dokonca aj v Biblii. Postupne ho v mnohých moderných kuchyniach Európy nahradila fazuľa, čo je však veľká škoda. Pestovanie a konzumovanie bôbu si doteraz zachovali najmä Taliani, Angličania, sčasti i Nemci, Francúzi a taktiež Arabi, ktorí uprednostňujú najmä plne dozretý, teda suchý bôb.
Nutričné hodnoty a využitie bôbu
Bôb je priam nabitý bielkovinami, draslíkom, železom, vápnikom a inými minerálnymi látkami. Obsahuje veľké množstvo vitamínov, vlákniny a ďalších hodnotných prírodných látok. Suchý bôb obsahuje až 28 % bielkovín, čím konkuruje sóji a dokáže z časti nahradiť bielkoviny z mäsa. Je tiež zdrojom vitamínov skupiny B a kyseliny listovej (425 mg/100 g).
Mladé struky bôbu majú vysoký obsah vitamínu C, železa a kyseliny listovej, ktoré pomáhajú v boji proti chudokrvnosti. Okrem toho sa v nich nachádzajú dôležité minerály, ako sú draslík, zinok, horčík, vápnik a fosfor. Zanedbateľné nie je ani množstvo vlákniny (až 25 g na 100 g jedlej časti bôbu), ktorá pôsobí proti zápche.
V kuchyni má bôb všestranné využitie - existuje veľké množstvo receptov, ako ho chutne pripraviť. Môžete ho použiť na prípravu lahodných polievok, nátierok, do cestovín, ako prílohu k mäsu či do zeleninových fašírok. Pred varením je dobré suché bôby na noc namočiť do vody (ideálne 36 až 48 hodín), aby napučali, rýchlejšie sa uvarili a zbavili sa časti oligosacharidov, ktoré môžu spôsobovať nadúvanie. Pred kuchynskou úpravou čerstvých semien je tiež dobré ich spariť, aby sa odstránila jemne horkastá chuť.
Botanický opis bôbu
Bôb obyčajný je jednoročná rastlina, ktorá sa vyznačuje hladkou, hranatou stonkou dorastajúcou do výšky 60 až 80 cm, niekedy až po pás dospelého človeka, alebo aj o niečo vyššie. V spodnej časti sa môže rozkonárovať. Tmavozelené oválne listy rastú špirálovito. Z ich pazúch vyrastajú drobné biele kvety s tmavofialovými až čiernymi škvrnami, ktoré tvoria strapec s 3 až 11 kvetmi. Kvety sú obojpohlavné a samoopelivé, avšak opelenie včelami alebo čmeliakmi je žiaduce pre lepšiu úrodu.
Plody, alebo skôr semená, dozrievajú v zelených zamatových strukoch, dlhých 3 až 20 cm. Vnútri sa zvyčajne nachádza 3 až 9 semien uložených v plstnatej výplni. Medzi jednotlivými semenami sú mäsité priehradky. Struk dozrievaním postupne kožovatie, černie a zasychá. Nedozreté semená sú ploché zelenkasté alebo béžové, pri niektorých odrodách aj čierne, a dozrievaním môžu tmavnúť. Bôb má hlboko prenikajúci kolový koreň, ktorý môže siahať až do hĺbky jedného metra, s bohatou sieťou bočných korienkov. Na koreňoch sa nachádzajú nitrifikačné baktérie, typické pre strukoviny.
Ideálne podmienky pre pestovanie
Výber stanovišťa a pôdy
- Slnečné stanovište: Bôb preferuje plne slnečné stanovište s dostatkom svetla počas väčšiny dňa, chránené pred silnými vetrami.
- Typ pôdy: Najlepšie sa mu darí v hlbokých, úrodných, stredne ťažkých až ťažších ílovito-hlinitých pôdach, ktoré sú bohaté na organické látky a humus. Znesie aj ťažšie pôdy, no neznáša zamokrené pôdy.
- pH pôdy: Ideálne je neutrálne až mierne zásadité pH, v rozmedzí 7 až 8.
- Príprava pôdy: Hriadku na pestovanie bôbu je vhodné pripraviť už na jeseň hlbokým zrýľovaním pôdy. Pred výsevom pôdu prekyprite, urovnajte a môžete ju obohatiť kompostom alebo viaczložkovým minerálnym hnojivom (napríklad Cererit alebo NPK s vyrovnaným pomerom živín v dávke asi 40 g na m2). Neodporúča sa však hnojiť maštaľným hnojom. Pôda by mala byť dobre zásobená vápnikom, fosforom, horčíkom a draslíkom.
Klimatické podmienky a vlahové nároky
- Teplotná tolerancia: Bôb má v porovnaní s inými strukovinami najnižšie požiadavky na teplo a je odolný voči chladu. Klíči už pri teplote 1-3 °C, pričom optimálna teplota na klíčenie je 20 °C. Mladé rastliny znesú krátkodobý mráz až do -5 až -7 °C. Jeho výhodou je, že v čase rastu znesie aj nižšie teploty.
- Potreba vlahy: Bôb je náročný na pôdnu vlahu, najmä v období klíčenia, kvitnutia a intenzívneho rastu strukov (dva týždne po odkvitnutí). Pravidelné a výdatné zavlažovanie je kľúčové, obzvlášť počas suchej jari. Nedostatok vlahy môže spôsobiť zastavenie rastu a opad kvetov či mladých strukov. Udržujte pôdu mierne vlhkú, ale vyhnite sa nadmernému premokreniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov.
Výsadba a výsev bôbu
Bôb sa pestuje zo semien, buď priamym výsevom do voľnej pôdy, alebo predpestovaním priesad.
Príprava semien pred výsevom
Pred výsevom je vhodné semená bôbu namočiť do vlažnej vody na približne 5 hodín (niektoré zdroje odporúčajú 36 až 48 hodín). Tento krok urýchli klíčenie.
Priamy výsev do voľnej pôdy
- Termín výsevu: Osivo bôbu vysievajte na pripravené hriadky čo najskôr na jar, ideálne od začiatku marca do apríla (v južnejších oblastiach platí skorší termín). Čím skôr sa plodina vyseje, tým lepšia bude úroda, pretože skorý výsev využíva zimnú vlahu a rastliny sú odolnejšie.
- Hĺbka a spon výsevu: Semená vysievajte do hĺbky 4 až 8 cm. Odporúčaný spon je 50 × 20 cm, alebo vysievajte po tri semená do jamiek v spone 50 × 15 cm. Po vložení semien ich prihrňte zeminou a jemne pritlačte.
Predpestovanie priesad
V chladnejších polohách alebo pre získanie o niečo odolnejších rastlín sa odporúča predpestovať si priesady. Výsev v skleníku alebo v zakoreňovačoch môžete vykonať už vo februári.
- Zakoreňovače umiestnite na pevný podnos a naplňte ich čerstvým a kyprým výsevným substrátom.
- Osivo bôbu je pomerne veľké, takže sa s ním dobre manipuluje. Pred výsevom ho môžete namočiť do vody (nie je to však podmienka).
- Substrát v zakoreňovačoch jemne navlhčite a do každého vtlačte po jednom semienku. Neumiestňujte príliš hlboko ani plytko.
- Vlaha podporí rýchle vyklíčenie, preto substrát s vysiatymi semenami pravidelne zavlažujte.
Starostlivosť počas vegetácie
Starostlivosť o záhon
Záhony s bôbom je potrebné udržiavať bez burín a pravidelne ich okopávať. Keď rastliny dosiahnu výšku 10 až 15 cm, vyjednotíme ich a pre dosiahnutie stability ich prihrnieme zeminou k stonkám. Na vrchole rastu, keď dorastajú dospelému človeku po pás, môžeme rastliny podľa potreby aj podoprieť.
Hnojenie
Bôb obohacuje pôdu o dusík vďaka nitrifikačným baktériám na koreňoch, preto sa vyhnite vyšším dávkam dusíkatých hnojív, ktoré by obmedzovali ich činnosť. Bôb znáša priame vápnenie dolomitom, ktoré dodá do pôdy potrebné minerály. Vyvarujte sa hnojív, ktoré obsahujú chlór, a uprednostnite sírne hnojivá.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Úrodu bôbu môžu napádať rôzne plesňové a vírusové ochorenia, ako sú hnedá škvrnitosť bôbu, pleseň sivá či múčnatka. Najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami bôbu sú vošky, vrátane vošky makovej, a tiež slimáky. Pravidelne kontrolujte rastliny a používajte organické pesticídy alebo prirodzené metódy ochrany, napríklad nasadenie lienok alebo použitie mydlových roztokov. Keď rastliny dostatočne zakvitnú, zaštipnite vrcholce. Tým podporíte zrenie semien a zároveň obmedzíte napádanie bôbu voškami, pre ktoré sa stáva menším lákadlom.
Rady do záhrady: BOJ S VOŠKAMI I.
Zber a uskladnenie
Zber mladých strukov a semien
Prvým znakom, že je bôb pripravený na zber, sú plné a pevné struky. Zelené struky môžete pri skorom výseve zberať už od júna na šalát. Od začiatku júla môžete zberať ešte nezrelé struky, z ktorých vylúskate semená v takzvanej mliečnej zrelosti. Tieto mladé semená výborne chutia mierne čerstvé alebo mierne podusené, používajú sa do šalátov alebo sa sterilizujú, podobne ako struky kríčkovej fazule. Nesušené, ešte mladé semená, môžete aj mraziť.
Zber zrelých semien
Zrelé semená na vysušenie zberajte až od konca augusta a neskôr, pričom termín závisí od dátumu vysadenia a podmienok pri raste. Struk nechajte na rastline, kým úplne nedozrie, zmení farbu a začne šušťať. Semená určené na budúci výsev tiež nechajte v strukoch úplne dozrieť.
Uskladnenie
Bôb pripravíme na uskladnenie, podobne ako iné strukoviny, dôkladným presušením. Skladujte ich v uzavretých nádobách, napríklad v pevne zatvorenej zaváracej fľaši, na chladnejšom a tmavom mieste.
Odrody bôbu a ich zaradenie v osevnom postupe
Existuje viacero odrôd bôbu, ktoré sa používajú na rôzne účely. Bôb záhradný sa svojimi vlastnosťami i nárokmi odlišuje od ostatných strukovín. Navyše je v porovnaní s fazuľou odolnejší, takže ho možno pestovať aj vo vyšších polohách. Okrem jarných odrôd existujú aj ozimné formy, ktoré sa vysievajú na jeseň a prezimujú v štádiu jednoosej stonky s 2 až 3 pármi listov. Niektoré z odrôd pestovaných na Slovensku sú určené na konzumné účely a iné ako krmivo pre zvieratá.
Hlavné druhy bôbu:
- Bôb obyčajný pravý (záhradný) (Faba vulgaris subsp. Vulgaris, alebo Faba vulgaris var. major) - Známy aj ako svinský, pestuje sa hlavne ako zelenina a strukovina. Má nižšiu stonku so sklonom k rozkonáreniu a na bočných stonkách vytvára struky rovnocenné s tými na hlavnej stonke. Medzi konzumné odrody patrí napríklad vysoká odroda ‘Devín’, alebo odroda ‘Piešťanský’ (vyšľachtená z krajovej odrody ‘Drahovský’), ktorá je stredne odolná proti poliehaniu a dobre odolná proti antraknóze i hnedej škvrnitosti. Medzi populárne svetové odrody patrí Windsor bôb (veľké, zelené semená), Crimson Flowered bôb (červené kvety, menšie semená), Seville Longpod (dlhé struky) a Aquadulce Claudia (vhodný do chladnejších podmienok).
- Bôb obyčajný konský (Faba vulgaris subsp. Equina) - Pestuje sa na zelenú hmotu a semená sú určené na kŕmenie zvierat. Má štvorhrannú stonku s výškou až 150 cm a je málo rozkonárený. Kŕmny bôb obsahuje horké glykozidické látky, preto nie je vhodný na konzumáciu pre ľudí.
- Bôb obyčajný drobnosemenný (holubí) (Faba vulgaris subsp. Minor) - Používa sa tiež na kŕmenie zvierat a často aj ako predplodina či zelené hnojenie. Stonka je tenšia a drobnejšia, semená sú guľatejšie.
Zaradenie v osevnom postupe
Bôb je veľmi dobrá predplodina, ktorá pôdu hlboko prekyprí a obohatí o dusík. Počas svojej vegetácie pôdu prevzdušní. Môžete po ňom pestovať všetky druhy zeleniny okrem strukovín. Do osevného postupu ho zaraďte do druhej až tretej trate. Po strukovinách ho na tom istom mieste pestujte najskôr o 4 až 6 rokov, aby sa predišlo vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb. Je však potrebné doplniť draslík, ktorý rastliny bôbu vo väčšom množstve odčerpajú.