Pestovanie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy ho zvládne každý. Táto drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov, je klasická a veľmi populárna vďaka svojej chuti a rýchlemu rastu. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricová stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity hlivy ustricovej
Hliva ustricová je nielen chutná, ale aj mimoriadne prospešná pre zdravie. Je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály, vďaka čomu sa stala vyhľadávanou superpotravinou. Z konzumného hľadiska je jej nutričná hodnota zaujímavá, keďže sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín podobá hodnotnej zelenine.
Obsah bielkovín v hubách sa však nachádza vo forme, ktorá nie je celkom jednoducho stráviteľná. Na zlepšenie stráviteľnosti má najväčší vplyv spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.
Ďalej je pozoruhodný jej relatívne vysoký obsah minerálnych látok, asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, len 45 kalórií na 100 g plodníc. Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. „zlého“ LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imunomodulačné účinky.
Okrem toho obsahuje biologicky aktívne látky, najmä vitamíny B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Nový výskum poukazuje na jedinečnú vlastnosť hlivy podporovať imunitný systém, zdravé srdce a funkčný mozog. Hliva ustricová má tiež jedinečnú schopnosť degradovať toxíny, predovšetkým toxíny na báze uhľovodíkov.
Možnosti pestovania
Pestovanie hlivy ustricovej je možné realizovať dvoma hlavnými spôsobmi: intenzívnym a extenzívnym. Oba spôsoby sú pomerne jednoduché a zvládne ich takmer každý, pričom potreby na pestovanie sú pre väčšinu pestovateľov ľahko dostupné. Preto sa hliva teší veľkému záujmu amatérskych pestovateľov.
- Intenzívne pestovanie: Vykonáva sa na slame alebo iných ligno-celulózových materiáloch vo vreciach. Táto technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť. Poskytuje však skorú a intenzívnu úrodu, aj keď je krátkodobá. Výnosy dosahujú 10 - 30 % hmotnosti substrátu, pričom z jedného litra sadby možno naočkovať približne 25 kg mokrej slamy.
- Extenzívne pestovanie: Využíva prirodzený životný princíp hlivy - drevný parazitizmus - a prebieha na pňoch alebo kmeňoch listnatých drevín vonku. Tento spôsob je veľmi jednoduchý, no výnosnosť je nižšia (asi 15 % voči hmote použitého dreva), avšak plodnosť je dlhodobá (2-3 a viacročná). Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode, a vonkajšie podmienky môžu spôsobiť zníženú kvalitu plodníc.
V teplom letnom období je možné hlivu ustricovú nahradiť teplomilnými druhmi ako hliva pľúcna (Pleurotus pulmonarius) alebo hliva miskovitá (Pleurotus cornucopiae), ktoré si vyžadujú vyššie teploty.
Intenzívne pestovanie hlivy ustricovej na substráte
1. Výber a príprava priestorov
Miestnosť, v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú, by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu (asi 75 %), stabilnú teplotu 8 - 18 °C (ideálne 13 °C). Mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného rozptýleného slnečného svetla (nie priame slnečné žiarenie), ktoré je možné nahradiť umelým osvetlením (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla). Intenzita svetla má vplyv na rast plodníc - málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek a menšie hlavičky.
Ideálne sú pivnice s oknom, garáže, haly, bývalé stajne, maštale, šopy, severná strana budovy, alebo miesto pod stromami či kríkmi v exteriéri. Miestnosť by mala mať ľahko umývateľné povrchy (napríklad keramická dlažba, leštený betón) bez dreva a iných drsných povrchov, v ktorých by sa mohli usadzovať spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov.
2. Čistenie a dezinfekcia miestnosti
Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, je nevyhnutné miestnosť dôkladne vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu a prípadné keramické obklady. Následne dezinfikujte steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.
3. Výber a príprava substrátu
Hliva ustricová rastie na širokom spektre organických materiálov (slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné organické zvyšky obsahujúce celulózu a lignín), z ktorých rozkladom čerpá živiny. Substrát by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním.
Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený alebo nasekaný, pretože tým je ovplyvnená rýchlosť, s akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu a získavajú živiny. Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na dĺžku cca 1 - 2 cm. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá má tendenciu pri väčších množstvách zhutňovať, a preto je vhodné ho zmiešať napr. so slamou.
Pasterizácia/Sterilizácia substrátu
Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali alebo znehodnotili úrodu, je potrebné substrát pred samotným naočkovaním sterilizovať (alebo pasterizovať). Existujú rôzne metódy:
- Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený. Vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu približne 30 minút. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.
- Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamenné balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne polejú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujte.
- Kvalite substrátu prospeje, ak sa po vypustení vody vrecko na jeden deň uloží v blízkosti zdroja tepla, aby sa teplota slamy udržiavala po dobu 24 hodín na 45 °C.
Odkvapkanie a chladenie
Po pasterizácii je potrebné substrát nechať odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíte substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek. Preto ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odkvapkať. Substrát potom nechajte vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžete urýchliť rozhrnutím substrátu na čistom, vydezinfikovanom povrchu). Preparenú slamu vysypte na čistú fóliu a nechajte vychladnúť na teplotu asi 25 °C.
Prídavné látky
Po vychladnutí môžete do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme približne 5 % z objemu substrátu.
4. Očkovanie sadbou
Pripravený substrát môžete naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3 % k objemu substrátu). Jedným litrom sadby sa naočkuje asi 25 kg mokrej slamy (substrátu) - čo je asi dve vrecia s priemerom 30 cm a výškou 70 cm.
Ak pridáte do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši. Sadbu nekupujte zbytočne dlho dopredu, jej skladovanie by nemalo presiahnuť 3 mesiace.
5. Vkladanie do vriec a inkubácia
Po zaočkovaní sadbou hlivy môžete substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého môžete vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíte. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžete odstrániť z inkubačnej miestnosti.
Plastové vrecká následne uzavrite šnúrkou (prípadne zošívačkou) a urobte do nich dierky s priemerom cca 1-2 cm, ktoré rozmiestnite cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby. Vrecia možno tiež narezať rezmi v dĺžke asi 1 - 2 cm a v množstve 10 - 20 rezov na jednom vreci. Je možné plniť substrát do vriec s už vystrihnutými otvormi s priemerom 5 - 10 mm a počtom 10 - 20 otvorov.
Vrece s naočkovaným substrátom uložte do miestnosti (v tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, nie je vhodné, aby na vrecia svietilo slnko) s teplotou okolo 22 °C, nie viac ako 30 °C. Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27 °C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Pri nižších teplotách prerastá dlhšie.
Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C a vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80 %), ktorú možno udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou a dostatočným vetraním. Ak máte v miestnosti teplotu nižšiu ako 15 °C a máte naočkované viac vriec, uložte ich k sebe a pri nižších teplotách ich môžete aj prikryť. Je potrebné teplotu kontrolovať, aby nepresiahla 30 °C.
Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie. Vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny, a to je pre hubu signál, aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala. Ak sa vo vreci objaví iná pleseň, znamená to, že slama bola zle ošetrená, prípadne nebola dodržaná dostatočná hygiena pri očkovaní.
6. Tvorba zárodkov a plodníc (fruktifikácia)
Väčšine kmeňov hlivy prospeje k tvorbe zárodkov plodníc schladenie substrátu (hliva pľúcna a miskovitá toto schladenie nevyžaduje). Tvorbu plodníc možno podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Po schladení prenesieme vrecia späť do miestnosti.
Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má vplyv na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Pokiaľ majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky, znamená to nedostatok čerstvého vzduchu, prípadne svetla.
Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky alebo rezy. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok. Priestory dobre vetrajte a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšujte kropením podlahy.
7. Zber plodníc a ďalšie vlny
Hlivu môžete začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom klesá, takže nečakajte, kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Trsy plodníc zberáme vždy celé, bez ohľadu na to, že sú v trsoch malé plodničky. Zberáme vždy otočením trsu z vreca.
Po prvej vlne tvorby plodníc môžete plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje približne po 9 dňoch. V domácich podmienkach zberáme 3 - 6 úrody, ktoré v optimálnych podmienkach by mali prebehnúť za 3 - 6 mesiacov.
Upozornenie na spóry
Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu vo väčšom množstve v uzavretých menších priestoroch u niektorých ľudí vyvolať pri vdychovaní alergické prejavy. Preto je vhodné ich zbierať ešte predtým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom. Miestnosť je tiež potrebné vetrať. Väčšie množstvo spór vytvára hliva pľúcna.
Hliva ustricová - začínam s novým štýlom pestovania - upútavka, ako mi rastie hliva
Extenzívne pestovanie hlivy ustricovej na dreve
Extenzívne pestovanie hlivy je veľmi jednoduchý spôsob, ktorý prináša dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácnu likvidáciu kmeňov alebo pňov listnatých stromov.
1. Potreby a výber dreva
Budete potrebovať čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ, vŕba alebo buk) s priemerom aspoň 20 cm, prípadne pne týchto stromov. Drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. Používame kmene s kôrou.
Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny (s výnimkou spomínanej čerešne). Problémy by mohol spôsobovať aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín, čo predlžuje dobu čakania na prvú úrodu. Je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Do vyschnutého, starého alebo chorého dreva sa neočkuje! Neočkujeme ani do celkom čerstvo zrezaných stromov, z ktorých tečie miazga, pretože tá zabraňuje rastu mycélia.
2. Príprava kmeňov
Kmene narežte na dĺžku 15 - 50 cm. Kratšie kmene skôr prerastú podhubím, je však nutné ich osadiť do vlhkejších miest. Ak budete očkovať zárezy alebo otvory, odporúčame dĺžku kmeňa okolo 50 cm. Rýchlosť prerastania môžete ovplyvniť vzdialenosťou otvorov alebo zárezov. Pred očkovaním rezné plochy polejte horúcou vodou na dezinfekciu.
3. Miesto pestovania
Vyberte vlhkejšie tienisté miesto v záhradke, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Nie je vhodné priame slnečné svetlo. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase odumiera.
4. Očkovanie sadbou
Najvýhodnejšie je očkovať v letnom období. Na očkovanie použite sadbu hlivy ustricovej, polyetylénové vrece a parafín alebo štepársky vosk, prípadne štepársku pásku.
Metódy očkovania:
- Očkovanie na rezných plochách: Na dno vreca nasypte sadbu a na ňu reznou plochou postavte kmeň narezaný na kotúče. Medzi každú reznú plochu dajte tenkú vrstvu sadby. Na hornú reznú plochu nasypte sadbu a vrece uzavrite. Kmene spojte klinčekmi.
- Očkovanie do zárezov: Kmeň narežte motorovou pílou do 1/3 a striedavo z jednej aj druhej strany kmeňa. Zárez prekryte štepárskou páskou, aby sadba nevysychala.
- Očkovanie do otvorov: Navŕtajte otvory s priemerom 12 - 15 mm po obvode kmeňa. Do otvorov natlačte sadbu a potom ich zalejte parafínom alebo štepárskym voskom (môžete použiť aj gumenú zátku). Pri kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory s priemerom približne 8 mm. Vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom, postačí aj ten z obyčajnej sviečky.
- Očkovanie klátov v zemi: Ak očkujete klát s koreňmi v zemi po výrube, počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. Očkujú sa korene, z ktorých sa opatrne odstráni kôra. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.
5. Prerastanie kmeňov podhubím
Naočkované kmene uložte vo vreciach na miesto, kde sa teplota pohybuje okolo 20 °C. Pokiaľ kultúru zakladáte v teplom období roka, môžete vrecia uložiť na tienisté miesto vonku. Ak očkujete viac kmeňov naraz, môžete na tienistom mieste vonku urobiť z kmeňov hranicu, obaliť fóliou a nechať prerásť spolu.
Iná možnosť je nechať prerásť kmene v hlbokej jame v zemi. Na dno položte fóliu, na ktorú nasypte sadbu, a tu potom postavte kmene rovnako ako do vriec. Jamu zakryte doskami alebo tyčami a fóliou. Takto zakladať kultúru hlivy môžete v teplej polovici roka.
Doba prerastania je 2 - 4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva. Podhubie prerastá najlepšie pri teplote okolo 20 až 25 °C. Naočkované pne prekryte fóliou na udržanie vlhkosti a na fóliu nahádžte zeminu, staré seno alebo nejaký ľahko dostupný materiál, ktorým zabránite prehriatiu pňa pri priamom slnečnom svetle. Naočkované klátiky občas pokropte vodou.
6. Uloženie kmeňov k plodeniu
Prerastené kmene vyberte z vriec a umiestnite ich von do pôdy na plodenie. Kmene zakopte do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom (alebo horizontálne naležato). Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Vyberajte tienisté miesto s vlhkou pôdou, napríklad pod kríkom. Z prerastených kmeňov odstráňte fóliu.
V dobe sucha okolo kmeňov zalievajte a pôdu udržujte stále vlhkú. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžete očakávať koncom septembra.
7. Tvorba plodníc a úroda
Takto pripravené kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí 3 - 6 rokov, tvrdé drevo 5 - 10 rokov. Potom môžete rozložené kmene skompostovať.
Prvú úrodu zvyčajne očakávajte nasledujúci rok po naočkovaní. V priebehu dvoch jesenných mesiacov pozbierate plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn.
8. Zber plodníc
Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné a nie príliš rozvinuté. Zberajte ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. Vždy zberajte celý trs plodníc, bez ohľadu na to, že sú v trsoch aj malé plodničky.
Využitie hlivy v kuchyni
Hliva ustricovitá je mimoriadne všestranná v kuchyni. Je možné ju použiť vo všetkých úpravách, v akých sa huby všeobecne používajú. Keď je huba surová, má jemnú vôňu, ktorá sa plne uvoľní pri spracovaní. Jej hlúbik je veľmi chutný a používa sa často ako náhrada mäsa.
Klobúky môžete smažiť ako prírodné alebo obaľované rezne, na drobno nakrájané pod mäso, na dusenie, do polievok, omáčok i fašírok. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Hliva ustricovitá je tiež veľmi vhodná ku sterilizácii na kyslo so zeleninou a následne na použitie do šalátov.
Skladovanie plodníc
Plodnice hlivy môžete skladovať v chladničke pri teplote do +4 °C maximálne 5 dní. Plodnice ukladajte lupeňmi smerom hore.
Všeobecné rady a upozornenia
Pestovanie hlivy má svoje špecifiká, ktoré si osvojíte najmä vlastnými skúsenosťami. Ak vám niečo nevyjde na prvýkrát, snažte sa analyzovať, v čom bol problém a ako by ste mohli proces pestovania vylepšiť. Skúšajte rôzne druhy sadby, substráty a rôzne teplotné a svetelné podmienky, pretože len tak budete schopní pestovanie hlivy zdokonaliť.
Druh hlivy si môžete vyberať aj podľa jeho teplotných nárokov a ročného obdobia, počas ktorého ich pestujete. Pre hlivu ustricovú je vhodnejšia jar a jeseň, zatiaľ čo teplomilnejším druhom (ako hliva pľúcna alebo miskovitá) bude viac vyhovovať leto.
tags: #sadba #hlivy #ustricovej