Pestovanie fazule: Podrobný sprievodca od výsevu po zber

Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednou z najobľúbenejších a najčastejšie pestovaných zelenín, ktorá v slovenských záhradách nikdy nevyšla z módy. Ide o jednoročnú rastlinu z čeľade bôbovitých, ktorá svoj pôvod má v tropických oblastiach Južnej Ameriky, no dnes ju nájdeme po celom svete. Nezaberá veľa miesta, pôsobí dekoratívne, rýchlo rastie a ponúka vysoký výnos chutných strukov či suchých semien. Pestovanie fazule je pomerne jednoduché a s trochou starostlivosti môžete získať bohatú úrodu.

Druhy fazule a ich špecifiká

Poznáme dve hlavné formy fazule záhradnej - tyčovú (popínavú) a kríčkovú. Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu a odrody.

Fazuľa tyčová (popínavá)

Popínavá fazuľa, známa na Považí aj ako „švábka“, je obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Je to rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky 2,5 až 3 metrov. Tyčová alebo vysoká fazuľa má uplatnenie pri pestovaní predovšetkým na malých plochách, pretože zaberá veľmi málo miesta a umožňuje dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Je to bohato rodiaca rastlina, ktorej struky možno zberať postupne, ako dozrievajú. K opore využíva ľavotočivý rast stonky. Medzi obľúbené ťahavé odrody patria napríklad 'Kentucky Blue' s tmavozelenými strukmi alebo 'Purple Podded' s fialovými strukmi.

Fazuľa kríčková

Kríčková fazuľa pre svoj rast nepotrebuje oporu, pretože rastie kompaktne a dorastá do výšky 30 - 40 cm. Kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Pre túto vlastnosť je vhodná nielen do záhrad, ale aj pre veľkovýrobu. Je menej náchylná na ochorenia. Má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky. Medzi obľúbené odrody patria napríklad 'Borlotto' s červeno-bielymi škvrnami na strukoch, 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.

Fazuľa ohnivá (šarlátová)

Známa je aj fazuľa ohnivá (Phaseolus coccineus), ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety, preto sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zberať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená. Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé a má sýto červené kvety a semená podobnej farby.

Príprava na výsadbu

Výber stanovišťa

Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá neznesie chlad a je citlivá na mrazy. Obľubuje slnečné, teplé miesto chránené pred vetrom. Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia, s prístupom k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Rastlina je vyložene teplomilná, preto sa jej pestovanie v chladnejších oblastiach neodporúča. Darí sa jej aj na zatienených plochách medzi viničom a pod stromami. Fazuľu môžete pestovať vonku a tiež v skleníku.

Príprava a typ pôdy

Fazuľa najlepšie rastie v priepustnej, mierne vlhkej pôde s neutrálnym až mierne kyslým pH (6,0 až 7,0). Vyhovujú jej stredne ťažké, kypré pôdy. Na kyslých a ťažkých pôdach dáva nízke a nekvalitné úrody. Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je potrebné poriadne prekyprenie a na jar, pred výsadbou, úprava pôdy. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom, aby sa pôda obohatila o živiny. Fazuľa nepotrebuje hnojenie dusíkom - sama ho viaže cez koreňové baktérie. Je vhodná ako následná plodina po všetkých druhoch zelenín, len nie po strukovinách, aby sa nerozšírili choroby a škodce. Po fazuli sa vyhýbajte vysádzaniu ďalších bôbovitých rastlín alebo cibuľovej zeleniny, ako je napríklad cesnak. Rastlina je náročná hlavne na draslík, dusík a vápnik.

Kedy sadiť fazuľu

S výsevom fazule sa netreba náhliť, pretože je pomerne náročná na teplo. Dôležité je mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom preto nezačínajte skôr, ako sa pôda ohreje aspoň na 10-12 °C, čo v nížinách býva okolo začiatku mája. Optimálny čas na výsev je teda neskorá jar, zvyčajne v máji. Fazuľa sa seje v máji, najneskôr v júni. Výsev možno opakovať až do konca júna, čím si predĺžite zber. V chladnej pôde hrozí hniloba semien. Klíči pri teplote pôdy 8 až 10 °C, kvety a struky tvorí pri 18 až 22 °C.

Klíčenie urýchli namočenie zŕn pred sejbou do vlažnej (20 až 50 °C) vody približne na 12 hodín. Osivo napučí, odbúrajú sa inhibítory rastu, ktoré inak zabraňujú klíčeniu. Po namáčaní necháme odkvapkať a vysievame. Vzchádza o 7-10 dní. Fazuľa je jedna z mála rastlín, ktorá by nemala začínať ako sadenica v interiéri alebo presádzať do záhrady, pretože má jemnú koreňovú štruktúru, ktorá sa ľahko poškodí.

Výsadba fazule

Hĺbka a vzdialenosť výsevu

Semená sa vysádzajú priamo do pôdy. Fazuľa sa vysieva do prehriatej pôdy. Semená vysievajte do hĺbky približne 2-3 cm, do ťažkej pôdy 2,5 cm, do ľahkej pôdy 4 cm. Popínavé fazule majú väčšie semená, preto musia ísť hlbšie do zeme (5-7 cm pod povrch). Semená prikryte pieskom, rašelinou, vermikulitom alebo starým kompostom, aby ste zabránili kôrovateniu pôdy.

• Kríčková fazuľa: Vysievajte po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Semená sejte 5 až 10 cm od seba oddelené v radoch, ktoré sú od seba vzdialené 40 až 60 cm (alebo do sponu 40 x 40 cm). Do jednej jamky umiestnite 3 - 5 semienok. Rovnako výhodná je sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25 až 30 cm a do nich dávame tri až štyri semená.
• Popínavá fazuľa: Vysádzajte po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Semená vysievajte priamo do pôdy do skupín po 5-8 kusov v spone 40 × 40 až 50 × 50 cm. Po vyklíčení ponechajte len 2-3 najsilnejšie rastliny. Do kruhu vysádzame cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Fazuľa ohnivá sa vysieva do hniezd po štyroch až šiestich semenách na vzdialenosť 60 až 80 cm v štvorcovom spone.

K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená.

Opora pre popínavé druhy

Popínavé fazule dorastajú do výšky, preto potrebujú spoľahlivú oporu. Oporu je potrebné vybudovať už pred sejbou. Môže ísť o drevené palice, kovové tyče, konštrukcie v tvare teepee, plot či sieť alebo natiahnuté povrázky. Materiál by mal byť dostatočne hrubý (2-5 cm), aby sa po ňom rastlina dobre šplhala. Vhodnou pomôckou je aj „indiánske teepee“ - kruh z palíc zapichnutých do zeme a zviazaných navrchu. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie.

Starostlivosť počas vegetácie

Zavlažovanie

Fazuľa má vysoké nároky na vodu, preto treba rátať s polievaním. Najviac vody fazuľa potrebuje počas klíčenia, kvitnutia a nasadzovania strukov. Násada strukov závisí od dostatku vlahy po odkvitnutí. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte. Polievajte počas slnečných dní, aby listy nezostali namočené, čo by mohlo vyvolať chorobu. Fazuľa vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej darí aj v jesennom období.

Hnojenie

Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií (tzv. nitrifikačné baktérie žijúce priamo na jej korienkoch v hrčkách), takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Za zvyšovaním obsahu pôdneho dusíka pri pestovaní fazule sú takzvané nitrifikačné baktérie. Ten po nej rady využijú nasledujúce plodiny. Ak chcete, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Nepoužívajte hnojivo s vysokým obsahom dusíka, inak získate svieže lístie a málo fazule. Pridanie kompostu alebo kompostovaného hnoja v polovici vegetačného obdobia je dobrou alternatívou k tekutému hnojivu.

Okopávanie a odburiňovanie

Okopávanie robte len zľahka a v raných fázach rastu. Počas vegetácie porast kyprite až do zapojenia. Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby burina nekonkurovala fazuli o živiny a vodu. Keď rastlina dosiahne vrchnú časť podpery, odštipnite vrchnú časť viniča, čo ju prinúti dávať energiu do produkcie viacerých strukov. Ak sa objavia na rastlinách kvety, prestaňte s kypreím, inak by mohli opadať.

Prihrňovanie pôdy

Po dosiahnutí výšky 10 cm prihrňte pôdu k rastlinám. Tým sa zamedzí tvorbe pôdnych zrazenín.

Ďalšie tipy pre rast

Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Po tom, čo semená vyrastú niekoľko centimetrov, rozprestrite po záhradnej pôde vrstvu mulču hrubú 2,5 cm. Uistite sa, že je dobre odvodnený. Fazuľa má plytké korene, takže ich mulčovanie udržuje v chlade. Pri vysokých teplotách používajte kryty nad mladými rastlinami; horúce počasie môže spôsobiť opadanie kvetov, čo znižuje úrodu.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Fazuľa je pomerne odolná voči chorobám a škodcom, ale môžu nastať problémy. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievať pôdu.

Bežní škodcovia

Fazuľu môžu napadnúť vošky, strapky, slimáky, ale aj skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Väčšinu škodcov možno ľahko odstrániť ručne alebo pomocou mydlovej vody. Pri slimákoch je účinné ručné zbieranie alebo použitie ekologických pascí.

Choroby a prevencia

Pri pestovaní v daždivom roku je riziko chorôb vyššie. Mnohým chorobám sa dá predísť výberom a pestovaním odrôd odolných voči chorobám. Pomáha aj striedanie fazule najmenej každý druhý rok a správne praktizovanie pokynov týkajúcich sa polievania a rozstupov.

• Plesne (napr. antraknóza): V pôde žije veľa druhov húb, ktoré môžu spôsobiť problémy, najmä sadeniciam. Korene môžu odumrieť a listy žltnúť. Pomáha dostatočný odstup medzi rastlinami a vetranie porastu. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Choroba prechádza aj na semená.
• Hubové ochorenia: Ak je pôda premočená alebo vlhká, fazuľa môže byť náchylná na plesňové ochorenia. Huby Sclerotina spôsobujú mäknutie strukov, listy tvoria vodnaté miesta a stonky hnijú.
• Fazuľová hrdza: Na napadnutých rastlinách sa objavujú škvrny sfarbené do hrdzava a listy môžu žltnúť a opadať.
• Bakteriálne plesne: Sú bežné vo vlhkom prostredí. Škvrnitosť útočí pri nízkych teplotách, bežné plesne za teplého počasia. Obe sú spôsobené infikovanými semenami a ľahko sa šíria v mokrých podmienkach.
• Múčnatka: Rast bielej alebo šedej „múčky“ môže signalizovať múčnatku, ktorá sa šíri vetrom a dažďom.
• Mozaikové vírusy: Sú spôsobené herbicídmi, infekciami alebo nedostatkom živín. Mnohé sa prenášajú prostredníctvom škodcov, ako sú vošky alebo infikované semená. Rastliny vykazujú nezvyčajné farebné škvrny.

Pre minimalizáciu problémov pestujte fazuľu zo semien alebo rastlín odolných voči chorobám. Nadmerné teplo a vlhkosť sú zodpovedné za väčšinu problémov. Ponechajte medzi rastlinami väčší priestor pre lepšie prúdenie vzduchu, najmä vo vlhkých oblastiach. Listy udržujte v suchu tak, že sa budete vyhýbať sprinklerom nad „hlavou“, aby ste obmedzili vývoj húb. Nezabudnite na záhrade striedať plodiny najmenej každý druhý rok, aby ste zabránili problémom spojeným s pôdnymi agensmi.

Zber a spracovanie

Zber zelených strukov

Struky zberajte postupne, keď sú mladé a krehké - približne 60 až 70 dní od výsevu. Zberajte mladé struky, ešte dužinaté, dlhé 15 - 20 cm, pravidelne 1 až 2-krát za týždeň. Struk sa má dať ľahko zlomiť. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Tým podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu. Čerstvé zelené struky rýchlo podliehajú skaze a neznášajú skladovanie; v chladničke vydržia asi týždeň.

Zber suchej fazule

Ak chcete fazuľu na suché semená, nechajte struky na rastline úplne dozrieť a presušte ich. Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania na struky, zbiera sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté. Suchú fazuľu doprajte niekoľko mesiacov dozrieť. Vysušené struky môžete oberať tak, ako sa objavia. Fazuľa musí byť vylúpaná. Ak sa teplota vzduchu rýchlo ochladzuje a je sychravo, preneste vinič do interiéru a zaveste ho na teplé a suché miesto na dokončenie sušenia. Nechcete, aby fazuľa zamrzla, preto ju preneste najneskôr pred prvým mrazom. Akonáhle sú struky suché (fazuľa by mala v tobolkách hrkotať), môžu byť vylúpané na podnosy a umiestnené na teplé miesto, aby fazuľa pokračovala v sušení. Po vysušení môže byť dekantovaná do sklenených nádob na skladovanie na chladnom a tmavom mieste.

Pestovanie fazule v kvetináči

Fazuľa je krásnou rastlinou pre kvetináče. Svojimi peknými kvetmi a atraktívnym lístím môžu byť skutočným akcentom chránenej terasy, balkóna alebo dvora. Kríčková fazuľa je vhodná na pestovanie v kvetináči, pokiaľ má dostatočne veľký kvetináč s dobrým odtokom vody. Hĺbka kvetináča na pestovanie fazule sa líši v závislosti od jej druhu. Popínavé fazule potrebujú 20-23 cm pôdy, zatiaľ čo kríčkové si vystačia s iba 15-18 cm.

tags: #sadenie #fazule #velkozrnej