Jeseň je obdobím, keď sa záhrada pripravuje na zimný odpočinok, no zároveň je to dôležitý čas pre výsadbu mnohých druhov. November je kľúčový mesiac pre výsadbu rastlín, ktoré potrebujú chladné obdobie na zakorenenie alebo vernalizáciu. Zároveň je to hlavné obdobie na výsadbu jarných kvetov. Šikovní záhradkári vedia, že žiadna zimná pauza neexistuje a už v novembri sa dá pracovať na novej úrode.
Kvety a cibuľoviny
Jarné cibuľoviny a trvalky
November predstavuje poslednú príležitosť na výsadbu cibuľovín, ktoré rozkvitnú na jar. Medzi ne patria šafrany, krokusy, tavolíny, scily a botanické tulipány. Dôležité je stihnúť ich vysadiť ešte pred príchodom silnejších mrazov. Ak ste si pivónie ešte nestihli vysadiť, máte poslednú príležitosť. Novovysadené jedince je potrebné občas zaliať.
V teplejších oblastiach môžete úvodom novembra zasiať aj niektoré kvety, ako sú černuška, hrachor, stračonôžka a echinacea. Vysievaním na jeseň získajú na jar náskok a zakvitnú vám o to skôr. Ak sa obávate, že je už priveľmi chladno, lepšie je zvoliť vysievanie do skleníka. Aj v novembri sa ešte dajú sadiť trvalky, ktoré sú v záhradných centrách často dostupné s výraznou zľavou. Semená rastlín ako kotúč modrastý (Eryngium planum), zbehovec plazivý (Ajuga reptans) a chochlačka plná (Corydalis solida) môžete zasiať do kvetináčov v studenom interiéri, keďže na klíčenie potrebujú obdobie chladu. Okrasný cesnak (Allium) tiež patrí medzi vhodné druhy na jesennú výsadbu.
Izbové cibuľoviny
Zornice (Hippeastrum) sú nádherné kvitnúce cibuľoviny, ideálne na slnkom zaliate parapety. V novembri si ešte možno zakúpiť ich veľké cibule a vysadiť ich. Vyberajte cibule s čo najväčším priemerom, ktoré zaručia bohatšie kvitnutie. Pred výsadbou ich na niekoľko hodín namočte do vlažnej vody a následne vysaďte do nádoby s univerzálnym substrátom na izbové rastliny. Priemer nádoby by mal byť približne dvojnásobkom priemeru cibule a vrchná časť cibule by mala mierne prevyšovať horný okraj črepníka. Vysadenú cibuľu zalievajte opatrne, po vyrastení listov a pukov intenzívnejšie, ale už len do misky.
Okrasné rastliny pre jesennú výzdobu
Počas celej jesene si môžete v kvetinárstvach a hobbymarketoch zadovážiť okrasné kapusty. V ponuke nájdete kultivary s bielymi, bielo-zelenými, ružovými, prípadne až takmer fialovými listami. Krásu týchto rastlín znásobuje chlad, preto je dobré, ak sú umiestnené v exteriéri. Dôležité je pravidelné zavlažovanie, prihnojovanie nie je potrebné. Rastliny je vhodné občas prezrieť a odstrániť im spodné žltnúce listy. Okrasné kapusty je ideálne vysadiť do záhonov tak, aby boli dobre viditeľné - vydržia v nich podstatne atraktívne dlhšie ako vo vegetačných nádobách. Ak ich vysadíte do nádob, môžete ich kombinovať s nižšími okrasnými trávami, vresmi a chryzantémami. Vysádzať môžete aj letničky, ktoré zvládajú nízke teploty, napríklad sirôtky.
Nádherné modré kvety horcov (Gentiana) sú na jeseň neprehliadnuteľné. Možno ich vysadiť do vresoviska a pôsobivé sú aj v nádobách, prípadne v košíkoch v kombinácii s vresmi, sivastými starčekmi, sirôtkami, cyklámenmi alebo nižšími trávami. Najkrajšie vyniknú počas slnečných dní sústredené vo väčšej skupine, preto je aj lepšie umiestniť ich na slnečné a teplejšie miesta, napríklad pri stene domu. Horce si vyžadujú mierne vlhký substrát s vyšším obsahom vápnika.
Chryzantémy predstavujú najdlhšie pestované dlhoveké trvalky. V sortimente záhradníctiev nájdete širokú paletu rôznych druhov a kultivarov. Chryzantémy v črepníkoch sa môžu stať peknou dekoráciou vstupnej časti domu alebo terasy. Pri pestovaní v nádobách je dôležité dopriať týmto rastlinám najmä dostatok vlahy. Na nedostatok vody reagujú vädnutím, žltnutím listov a zasychaním kvetných pukov. Počas chladnejších nocí je dobré rastliny zakryť netkanou textíliou. Po odkvitnutí je dobré rastlinám odstrániť zvyšky kvetov a celý trs skrátiť približne na polovicu. Chryzantémy nechajte pri občasnej zálievke prezimovať v svetlej chladnej pivnici.
Výsadba citlivých druhov a skalničiek
Pri výsadbe menej známych vždyzelených listnáčov, tráv či trvaliek, ktoré sa často predávajú ako krátkodobá dekorácia, platí, že čím neskoršia je výsadba, tým menšia je šanca, že sa rastlina ujme. Dôležité je rastliny po výsadbe pravidelne zalievať a pokračovať v tom aj počas zimy v dňoch, keď nemrzne. V poslednom čase sa s obľubou vysádza napríklad fotínia (Photinia fraseri), pekný vždyzelený ker s lesklými listami, ktoré sú pri pučaní žiarivo červené. Ak ste si ju vysadili tento rok, namulčujte jej okolie pred zimou hrubšou vrstvou kôry, prípadne ju zakryte netkanou textíliou.
Vzácnejšie chúlostivé skalničky je vhodné umiestniť v črepníkoch do studeného pareniska alebo do skleníka. Skalku prikryte čečinou, aby ste rastliny chránili pred snehom. Trvalky, ktoré neznášajú zimnú vlhkosť, chráňte krytom zo skla. Problémom prezimovania niektorých druhov rastlín, ako sú napríklad skalničky alebo cibuľoviny a trávy pôvodom zo stepných oblastí (napríklad fakľa či pampová tráva), nebýva nízka teplota, ale hlavne zimná vlhkosť.
Ovocné stromy a okrasné kry
Výsadba ovocných a okrasných drevín
Od polovice októbra až do konca novembra je najlepší čas na sadenie ovocných a okrasných stromov a krov. Pôda je ešte dostatočne prehriata a po jesenných dažďoch poskytuje zásobu vlahy, čo podporí lepšie zakorenenie. Stromčeky sa v chladnom počasí nebudú sústreďovať na rast koruny. Sadzenie stromov na jeseň prispieva k ich lepšej odolnosti voči ochoreniam aj suchu. November je tiež dobrý mesiac na výsadbu stromov a kríkov, špeciálne ovocných stromov s holými koreňmi, ktoré sú pri výsadbe vo fáze pokoja. Vďaka sadeniu na jeseň budú mať na jar celú sezónu na rast. Vysádzať môžete aj okrasné kry ako vtáčí zob, skalníky a krušpán.
V prvej polovici novembra možno ešte stále vysádzať solitérne stromy a ruže, ako aj zakladať živé ploty z opadavých listnáčov. Vždyzelené dreviny a ihličnany sa odporúča vysádzať už len v prípade teplejšieho a vlhkého počasia. Po výsadbe je vhodné pôdu zamulčovať (kôra, lístie, slama), aby korene lepšie znášali mrazy. Pri stromoch a kríkoch je dôležité zatĺcť kolíky, aby sadenice chránili pred vyvrátením vetrom.
Prerezávanie a rozmnožovanie
Opadavé stromy a kry je možné ostrihávať, avšak treba dávať pozor na vonkajšiu teplotu. Ak sa teploty pohybujú vysoko, je lepšie počkať na chladné počasie, aby na stromoch a kroch nezačali rašiť nové výhonky ešte pred zimou. Ostrihnuté konáriky možno skúsiť zakoreniť vo vnútri alebo použiť na interiérovú či exteriérovú dekoráciu.
V druhej polovici mesiaca, po opadaní listov, môžete upraviť opadavé kry. Prestarnuté a nepekné jedince možno odstrániť úplne alebo ich radikálnejšie zrezať. Nad zemou (vo výške asi 30 cm) sa odstráni približne tretina najstarších výhonov a ponechajú sa len tie najmladšie. Kry už na jar nasledujúcej sezóny vyženú nové výhonky a viditeľne ožijú. Na takúto procedúru myslite pri vajgéliách, pajazmínoch, zlatovkách, tavoľníkoch, dulovci, okrasných ríbezliach a kalinách.
Čierne, červené, biele ríbezle a egreše môžete strihať kedykoľvek od novembra do marca, kým sú vo vegetačnom pokoji. Rovnako je čas na rez jesenných malín, ktoré rodia na novom dreve, preto treba zrezať všetky staré konáre až po zem. Nezabudnite vziať odrezky z tvrdého dreva ovocných kríkov zo zdravých rastlín, pestovaných na slnečných miestach. Odrezky zapichnite čo najhlbšie do pôdy, nad povrchom nechajte jeden až dva páry očiek. Do konca jari sa zakorenia a začnú vyháňať nové výhonky. V novembri odoberte vrúble z kôstkovín, ktoré v apríli až začiatkom mája použijete na vrúbľovanie alebo prevrúbľovanie starších stromov. Odobraté vrúble uskladnite vo vlhkom piesku v chladnej pivnici, alebo ich zakopte do pôdy na severnej strane domu.
Zazimovanie ruží
Najneskôr koncom mesiaca zazimujte ruže. Kry ruží pred zimou nestriháme, odstrihneme len kvety; prihrnieme pôdou. Stromčekové ruže zazimujeme obalením. Stĺpovité, rozložité a mladé druhy pevne zviažte v rámci prípravy na prvý sneh. Vysadené ruže mierne zrežte, rez stačí vykonať po prvom mraze, keď už nehrozí, že ruže ešte zakvitnú. U kríčkových ruží stačí zostrihnúť hornú kvitnúcu časť, popínavým ružiam ostrihať len odkvitnuté kvety a poriadne ich upevniť o oporu, čím ich ochránite pred vetrom. Ruže určené do vázy režte nižšie ako kríčkové, aby mali na jar dosť priestoru na rast jednotlivých stoniek s dostatočne veľkými pukmi a kvetmi.
Starostlivosť o vždyzelené rastliny
Vždyzelené rastliny môžete polievať až do mrazov, ale dajte si pozor, aby ste to so zálievkou neprehnali, najmä ak počasie rastliny zalieva za vás. Korene citlivejších ihličnanov a vždyzelených listnáčov prihrňte pôdou a výdatne ich zavlažte. Stĺpovité ihličnany zviažte, aby ich sneh svojou hmotnosťou nepolámal. Ak napadne sneh, striasajte ho zo stromov, najmä z ihličnanov.
Zelenina a bylinky
Výsadba cesnaku a cibule
Cesnak a cibuľa patria k plodinám, ktoré sa sadia počas neskoršej jesene. Ak je dostatočne teplé počasie, môžete tak urobiť ešte úvodom novembra. Vhodné je slnečné stanovisko s výživnou pôdou, zasadiť ich môžete tiež do skleníka. Hriadky môžete na ochranu pred holomrazmi zakryť netkanou textíliou. Neskoré vysádzanie do studenej pôdy je jediným fungujúcim spôsobom, ako cesnak uchrániť pred fuzáriovými chorobami.
Pre jesennú výsadbu sú vhodné napríklad odrody cesnaku:
- Poloskorý český paličiak ‘Dukát’: má v jednej hlávke 5 - 7 veľkých strúčikov, je vysokoodolný proti virózam. Vonkajšie suknice sú biele. Nepestujte ho opakovane na záhone po cesnaku, cibuli a póre.
- Skorý až poloskorý český paličiak ‘Topaz’: má v hlávke 8 až 11 strúčikov, je tolerantný proti vírusovým chorobám. Nepestujte ho opakovane na záhone po cesnaku, cibuli a póre.
Jesenný výsev koreňovej zeleniny
Semienka niektorých druhov zeleniny dokážu prezimovať v pôde a kým začne mrznúť, ešte sa stihnú zakoreniť. Vysievať môžete vhodné odrody mrkvy, petržlenu a čierneho koreňa. Pokiaľ nemáte záhradný skleník, hriadky prekryte mulčom alebo netkanou textíliou. Záhony sú po ryľovacích prácach krásne pripravené a vy sa nemôžete dočkať jari.
Výsev listovej zeleniny a hrášku
V novembri môžete vysiať skoré jarné odrody. Patrí medzi ne karotka, petržlenová vňať, reďkovky alebo šalát. Semienka prezimujú a na jar budú mať náskok. Stále môžete siať listovú zeleninu aj odolnejšie odrody jarnej cibuľky. Ochranu vonku vysadeným rastlinám poskytnú zvony. Ak teraz zasejete skorý hrášok, napríklad odrody ʽMeteorʼ alebo ʽKelvedon Wonderʼ, skoro na jar z nich budete mať chutnú úrodu. Hrášok sa však oplatí pestovať prikrytý, najmä ak máte skúsenosti s hlodavcami a so slimákmi. Ak sa rozhodnete siať v novembri hrášok, nezabudnite ho chrániť pred mrazom aj škodcami.
Medvedí cesnak je otužilá trvalka, ktorá sa vysieva na jeseň von alebo do pareniska či skleníka. Dopestované priesady vysaďte na jar na vlhké stanovište vo svetlom tieni. Prvé listy zberajte o 4 - 6 týždňov od výsevu. Na stály zber vysievajte postupne. Hĺbka výsevu je cca 1 cm, výsledná vzdialenosť medzi riadkami 20 cm, v riadku 5 - 10 cm.
Pestovanie mikrobyliniek v interiéri
Niektoré druhy zeleniny môžete v zime pestovať aj v interiéri, aby ste mali čerstvé vitamíny:
- Rukola: Vhodná na celoročný výsev, v zime alebo horúčave vysievame v interiéri.
- Horčica: Mladé výhonky prinesú vitamíny i počas zimy. Dá sa vysievať i na navlhčenú gázu alebo klíčiacu misku položenú blízko okna. Zberáme o 7 - 10 dní.
- Reďkovka: Mladé rastlinky sú chrumkavé a šťavnaté. Vysievame ich do klíčnych misiek alebo na misku so savým papierom. Pestujeme pri okne, aby boli pekne vyfarbené. Zbierame už po 7 - 10 dňoch. Používame najmä v surovom stave.
- Klíčne rastliny brokolice: Sú jemné, šťavnaté a veľmi zdravé. Vysievame do klíčnych misiek alebo na misku so savým papierom. Pestujeme pri okne, aby boli rastliny pekne zelené. Zbierame už po cca 10 dňoch.
Zelenina odolná voči mrazu
Niektoré druhy zeleniny bez problémov zvládnu aj mráz. Medzi odolné druhy patria kučeravý a ružičkový kel, petržlen vňaťový, ozimný pór, zimný šalát a špenát. Pokiaľ chcete ešte na hriadkach ponechať šalát, stačí ho na noc prikryť textíliou alebo konármi z ihličnanov. Aj počas chladnejších dní si tak pochutnáte na chrumkavej listovej zelenine plnej vitamínov, keďže šalát sa nedá dlhodobo skladovať, preto na záhone vydrží dlhšie.
Príprava záhrady na zimu
Starostlivosť o pôdu a mulčovanie
Po výsadbe je vhodné pôdu zamulčovať (kôra, lístie, slama), aby korene lepšie znášali mrazy. Zrýľovanie záhonov prospeje, pretože sa v pôde cez zimu rozložia organické zvyšky a pôda si odpočinie. Do niektorých záhonov môžete zaryť aj mulčovaciu vrstvu, napríklad poslednú várku pokosenej trávy, zhrabané lístie alebo jemnejšie rastlinné zvyšky zo záhrady. Na časť uvoľnenej plochy, kde plánujete na budúci rok pestovať zemiaky, rajčiaky alebo papriku, rozhoďte a zarýľujte minuloročný kompost alebo maštaľný hnoj. Pozor ale na burinu - tej sa radšej zbavte, na jar by vyrástla ako prvá.
Využívajte zhrabané lístie. Ukladajte ho na kompost, je plné živín, ktoré sa rozkladom dostávajú späť do pôdy. Použiť ho môžete ako šikovnú izolačnú vrstvu na zazimovanie byliniek a kvetov a hodí sa ako izolácia na zeleninu, ktorú skladujete v skleníku. Spadnuté listy a stonky ochránia pupene a krčky rastliny schovaných pod zemou. Okolie pooberaných ovocných stromov by malo byť čisté a upratané - ovocie pozbierané, pokosená alebo vyhrabaná tráva a odstránené tzv. múmie.
Zazimovanie trvaliek a okrasných tráv
Suché a odkvitnuté trsy trvaliek je najneskôr koncom mesiaca potrebné ostrihať a prípadne zredukovať aj najviac rozrastené druhy. Na záhone sa vyplatí ponechať suché kvety a trsy monardy, rudbekie, plesňulky, rozchodníkovca či súplodia aromatickej trvalky agastache, ktoré budú peknou zimnou dekoráciou. Okrasné trávy iba zviažte, strihanie ponechajte až na jar. Z trvalkových záhonov by sa nemalo vyhrabávať lístie, dokonca je dobré ho ešte na záhony doplniť, najmä k novovysadeným trvalkám. Okrasnej tráve Cortaderia zviažeme vrcholy, aby dovnútra nešla voda. Chúlostivé trvalky zakryjeme vrstvou lístia a trávy. Stálozelené trvalky celé nezakrývame, podporili by sme hnilobu, len nakopíme kompost. Hlavne ich na zimu dôkladne zalejeme, pretože skôr uschnú, než zmrznú, zvlášť tie z čerstvých výsadieb.
Údržba trávnika
Trávnik koste až do momentu, keď prestane rásť. Priebežne ho vyhrabujte a čistite aj od napadaného lístia, ktoré môžete použiť ako mulč. Ak sa rozhodnete pre hnojenie trávnika, mali by ste použiť hnojivo s nízkym obsahom dusíka a vyšším obsahom fosforu a draslíka. Treba však byť opatrný a hnojenie uskutočniť približne 4 týždne pred zamrznutím pôdy.
Starostlivosť o záhradné jazierka
Zo záhradných jazierok na jeseň pravidelne vyberajte napadané lístie a organický odpad. Praktické je natiahnutie siete nad hladinu, vďaka ktorej odpadá prácne lovenie lístia. Nevyhnutné je aj dôkladné prečistenie brehov - odstrániť treba suché a odumreté listy pobrežných aj vodných rastlín. Suché steblá a trsy pobrežných rastlín je lepšie ostrihať. Výnimkou sú iba okrasné trávy, ktoré by sa mali zviazať, aby v zime nepadali do jazierka. Tie sa ostrihajú až na jar. V prípade, že sa niektoré druhy veľmi rozrástli, možno ich začiatkom novembra ešte rozdeliť a rozsadiť. Ak je jazierko hlboké viac ako 80 cm, na zimu ho netreba vypúšťať, ak je však plytšie, bude to potrebné. V takomto prípade preneste všetky vodné rastliny, najmä exotickejšie druhy (lotosy a vodné hyacinty), prípadne ryby vo vedre s vodou dnu (ideálne do pivnice).
Zazimovanie izbových a exotických rastlín
Ak ste tak ešte neurobili, pred prvou mrazivou nocou treba všetky izbové rastliny rýchlo nanosiť dovnútra. Pripravujú sa na obdobie vegetačného pokoja a prispôsobujú tomu aj svoje potreby. Po ochladení či znížení intenzity svetla začínajú redukovať prísun vody na minimum, preto zálievku výrazne obmedzte. Už nehnojte, okrem druhov, ktoré kvitnú v zime, ako sú azalky či cyklámeny. Väčšine izbových rastlín nevyhovujú teplé prekúrené byty s nízkou vzdušnou vlhkosťou, preto je dobrým pomocníkom pravidelné rosenie. Nedostatok svetla koncom jesene a počas zimy spomalí všetky procesy v izbových rastlinách.
Pri exotických rastlinách pestovaných v nádobách platí, že vždyzelené dreviny (vavrín, oleander, olivovník, palmy či citrusy) by mali prezimovať na svetle a v chlade. Naopak, druhy, ktoré na zimu strácajú listy (lantana, ľuľok, durman, figovník alebo granátovník), bude lepšie prezimovať v tme a v chlade. Aj v prípade, že má rastlina prezimovať v tme, nemala by byť úplná - odporúča sa aspoň malé okienko, ktoré je nevyhnutné aj na vetranie. Vetranie sa vykonáva v dňoch, keď je slnečno a nemrzne, a zabraňuje sa ním šíreniu hubových ochorení. Všetky zimujúce rastliny je potrebné občas zaliať odstátou vlažnou vodou.
Údržba záhradného náradia a stavieb
Pokiaľ máte ukončené všetky práce v záhrade, môžete využiť čas na čistenie, opravu a brúsenie záhradného náradia. Kosačky a ďalšie motorové náradie zazimujte podľa pokynov výrobcu. Skontrolujte a opravujte záhradné stavby - záhradné domčeky, pergoly, terasy, mostíky, múriky. Nezabudnite vypustiť vodu z vonkajších závlahových systémov a vodovodov, pretože sú počas mrazov veľmi zraniteľné.
Vytvorenie úkrytov pre zvieratá
V rohu záhrady môžete ponechať malý „neporiadok“, teda vetvy a vetvičky, lístie, trávu, pár kvetináčov, konárov, slamu. Budú slúžiť ako ideálny úkryt užitočným živočíchom, napríklad ježkom. Pripravte pre ježka domček v kúte záhrady, kam nechodia domáce zvieratá, prípadne na chránené miesto za plotom. Otvorom by mal smerovať na juh, juhovýchod alebo juhozápad.
Zber a uskladnenie úrody
Ak ešte máte tekvice, každý plod oddeľte záhradníckymi nožnicami a stopku nechajte dlhú minimálne 10 cm. Podstatne to predĺži ich trvanlivosť, takže v chladnej a suchej miestnosti môžu vydržať až do marca. Uskladňujte ich tak, aby sa navzájom nedotýkali a pravidelne kontrolujte ich zdravotný stav. Zostala vám na záhonoch nepozbieraná zelenina? Do príchodu mrazov pozberajte cviklu, mrkvu, petržlen, kaleráb, chren aj zeler. Zo zamrznutej pôdy by sa vám nielenže ťažko vyberali, mráz by ich tiež poškodil.
Mrkva a petržlen boli počas celého obdobia v pôde a je to aj prirodzený spôsob prezimovania v pivniciach a skladoch, v miestach, kde nemrzne. Dobre sa uskladňujú vo vlhkom piesku, kde jednotlivé naukladané rady presypete pieskom. Ak máte dostatok priestoru, zvoľte vysoké nádoby a vedrá a mrkvu poukladajte do špirály tak, aby sa navzájom nedotýkali. Tak isto môžete uskladniť petržlen a paštrnák. Môžete vyskúšať aj balenie do novín alebo jednotlivé vrstvy mrkvy prekrývajte novinami a vrstvite na seba.
Kaleráby a zelery sa uskladňujú tak, že ich vyberiete z pôdy, necháte trochu presušiť a očistíte ich od zeminy a poškodených listov. Časť listov im ponechajte. Korene položte do vlhkého piesku alebo rašeliny, čím si dlhodobo zachovajú svoju sviežosť. Pokiaľ máte veľa zeleniny a málo skladovacích priestorov, skúste časť zeleniny očistiť a vytvoriť si balíčky do mrazničky.
V tomto období na záhrade zostávajú listy chrenu a rebarbora pomaly zaťahuje. Nakopcujte miesto, kde vyrastá, a uvädnuté listy odstráňte. Niektoré plody sú najlepšie pravé po prvých mrazoch, napríklad šípky, plody dráča či trnky. Pokiaľ pár dní mrzlo, môžete s nimi začať experimentovať v kuchyni.