Obnova lesných porastov: Trendy a štatistiky
Celkový rozsah obnovy lesných porastov, či už prirodzenej alebo umelé, vykazuje klesajúcu tendenciu. Napriek tomu, v dôsledku uplatňovania podrastového hospodárskeho spôsobu stúpa podiel prirodzenej obnovy. Z menej než 10 % v období rokov 1991-2000 sa tento podiel zvýšil na 33,9 % v roku 2005 a na 40,5 % v roku 2006.
Rozsah obnovy lesných porastov v roku 2006 (v hektároch)
| Stav holiny na začiatku roka 2006 | Štátne organizácie | Neštátne subjekty | Spolu |
|---|---|---|---|
| Stav holiny na začiatku roka 2006 | 11 518 | 8 084 | 19 602 |
| V roku 2006 pribudlo spolu | 12 461 | 5 907 | 18 368 |
| z ťažby | 10 516 | 5 032 | 15 548 |
| z neúspešnej obnovy | 829 | 704 | 1 533 |
| na ploche vzniknutej podľa § 6 ods. 7 | 141 | 41 | 182 |
| živelnými pohromami | 517 | 913 | 1 430 |
| prirodzená obnova bez ťažbovej plochy | 885 | 309 | 1 194 |
| z iných dôvodov | 392 | 160 | 552 |
| V roku 2006 ubudlo spolu | 9 593 | 6 188 | 15 781 |
| umelou obnovou | 5 185 | 4 071 | 9 256 |
| prirodzenou obnovou | 4 234 | 2 071 | 6 305 |
| z iných dôvodov (rozhodnutie OÚ) | 174 | 46 | 220 |
| Stav holiny na konci roka 2006 | 14 386 | 7 803 | 22 189 |
| z toho povolené výnimky | 882 | 462 | 1 344 |
Zdroj: Zelená správa 2007
Spôsob obnovy lesných porastov v roku 2006 (v hektároch)
| Spôsob obnovy | Úbytok holiny | Nové úlohy obnovy | Opakovaná obnova | Spolu |
|---|---|---|---|---|
| sadba, sejba | ||||
| podsadba, podsejba | ||||
| Umelou obnovou | 7 284 | 189 | 1 783 | 9 256 |
| Prirodzenou obnovou | 5 369 | 90 | 842 | 6 305 |
| Spolu | 12 653 | 1 091 | 2 625 | 15 561 |
| Z iných dôvodov (rozhodnutie OÚ) | 195 | 169 | 220 | 220 |
| Celkom | 12 848 | 1 107 | 1 826 | 15 781 |
Zdroj: Zelená správa 2007
Vývoj obnovy lesných porastov v hektároch
| Druh obnovy | Rok 1990 | Rok 2000 | Rok 2005 | Rok 2006 |
|---|---|---|---|---|
| Umelá obnova | 15 500 | 12 923 | 8 922 | 9 256 |
| Prirodzená obnova | 3 464 | 2 134 | 4 582 | 6 305 |
| Obnova celkom | 18 964 | 15 057 | 13 504 | 15 561 |
| Podiel prirodzenej obnovy (%) | 18,2 | 14,2 | 33,9 | 40,5 |
Zdroj: Zelená správa 2007
Starostlivosť o mladé lesné porasty
V roku 2006 sa vykonali výseky krov a pliecie rubie na ploche 11 348 ha. Z toho 8 151 ha bolo v lesoch vo vlastníctve štátnych organizácií a 3 197 ha patrilo neštátnym subjektom.
Prečistky v lesných porastoch
V roku 2006 neboli vykonané prečistky v lesných porastoch na plánovanej ploche, čo bolo spôsobené najmä výrazným neplnením plánovaných úloh v neštátnych lesoch, podobne ako v roku 2005.
Rozsah plánovaných a vykonaných prečistiek
| Prečistka | Štátne organizácie (ha) | Neštátne subjekty (ha) | Spolu (ha) |
|---|---|---|---|
| Plánovaná | 17 317 | 12 577 | 29 894 |
| Vykonaná | 19 634 | 8 749 | 28 383 |
| Plnenie (%) | 113,4 | 69,7 | 94,9 |
Zdroj: Zelená správa 2007
Vývoj rozsahu plánovaných a vykonaných prečistiek
| Prečistka | Rok 1990 (ha) | Rok 2000 (ha) | Rok 2005 (ha) | Rok 2006 (ha) |
|---|---|---|---|---|
| Plánovaná | 33 994 | 34 668 | 30 743 | 29 894 |
| Vykonaná | 34 143 | 34 936 | 29 079 | 28 383 |
| Plnenie (%) | 100,4 | 100,8 | 94,6 | 94,9 |
Zdroj: Zelená správa 2007
Prebierky v lesných porastoch
V roku 2006 sa vykonali prebierky na ploche o 11 284 ha menšej, než bolo plánované. Toto zníženie bolo spôsobené odkladom úmyselných výchovných ťažieb z dôvodu spracovávania dreva z náhodných ťažieb. Objem skutočne vykonanej výchovnej ťažby bol však dlhodobo vyšší než plánovaný.
Rozsah plánovaných a vykonaných prebierok
| Prebierka | Štátne organizácie (ha) | Neštátne subjekty (ha) | Spolu (ha) |
|---|---|---|---|
| Plánovaná | 33 018 | 24 832 | 57 850 |
| Vykonaná | 28 993 | 17 573 | 46 566 |
| Plnenie (%) | 87,8 | 70,6 | 80,5 |
| Prebierka | Štátne organizácie (m³) | Neštátne subjekty (m³) | Spolu (m³) |
|---|---|---|---|
| Plánovaná | 59 910 | 525 005 | 1 284 915 |
| Vykonaná | 31 292 156 | 871 464 | 2 163 620 |
| Plnenie (%) | 170,0 | 166,0 | 168,4 |
Zdroj: Zelená správa 2007
Vývoj rozsahu plánovaných a vykonaných prebierok
| Prebierka | Rok 1990 (ha) | Rok 2000 (ha) | Rok 2005 (ha) | Rok 2006 (ha) |
|---|---|---|---|---|
| Plánovaná | 63 397 | 61 111 | 58 318 | 57 850 |
| Vykonaná | 37 143 | 53 938 | 46 070 | 46 566 |
| Plnenie (%) | 58,6 | 88,2 | 79,0 | 80,5 |
| Prebierka | Rok 1990 (m³) | Rok 2000 (m³) | Rok 2005 (m³) | Rok 2006 (m³) |
|---|---|---|---|---|
| Plánovaná | 31 190 418 | 1 220 469 | 1 284 554 | 1 284 915 |
| Vykonaná | 31 896 279 | 1 926 010 | 2 163 218 | 2 163 621 |
| Plnenie (%) | 159,3 | 157,8 | 168,4 | 168,4 |
Zdroj: Zelená správa 2007
Uplatňovanie hospodárskych spôsobov
V porovnaní s rokom 1990 sa zvýšil plánovaný podiel ekologicky priaznivejších foriem podrastového hospodárskeho spôsobu, ktorý sa v posledných rokoch udržuje na úrovni približne 60 %. Jeho skutočné dosiahnutie však obmedzuje pretrvávajúci vysoký rozsah náhodných ťažieb. Zvyšuje sa tiež podiel účelového výberu, zatiaľ čo podiel foriem holorubného hospodárskeho spôsobu klesá.
Prehľad hospodárskych spôsobov a ich foriem plánovaných v platných LH
| Hospodársky spôsob | Formy hospodárskeho spôsobu | Rok 1990 | Rok 2000 | Rok 2005 | Rok 2006 | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| ťaž. pl. (%) | Σ por. (%) | ťaž. pl. (%) | Σ por. (%) | ťaž. pl. (%) | Σ por. (%) | ťaž. pl. (%) | Σ por. (%) | ||
| Holorubný | Maloplošná | 55,5 | 52,1 | 26,9 | 28,0 | 24,3 | 25,0 | 24,2 | 24,8 |
| Veľkoplošná | 9,2 | 7,9 | 2,2 | 2,4 | 10,1 | 6,5 | 9,8 | 6,3 | |
| Premeny | 0,9 | 1,2 | 0,7 | 0,6 | 0,5 | 0,4 | 0,5 | 0,4 | |
| Spolu holorubný | 84,5 | 78,9 | 30,1 | 31,4 | 35,9 | 32,7 | 35,4 | 32,2 | |
| Podrastový | Maloplošná | 7,1 | 6,1 | 49,2 | 41,3 | 42,8 | 38,3 | 43,4 | 39,0 |
| Veľkoplošná | 0,8 | 0,7 | 8,0 | 8,1 | 7,6 | 6,8 | 8,2 | 7,3 | |
| Dorub | 6,2 | 8,8 | 10,9 | 11,9 | 11,2 | 12,8 | 10,1 | 11,5 | |
| Spolu podrastový | 14,1 | 15,6 | 68,1 | 61,3 | 61,6 | 57,9 | 61,7 | 57,8 | |
| Výberkový a účelový | 1,4 | 5,5 | 1,8 | 7,3 | 2,5 | 9,4 | 2,9 | 10,0 | |
Zdroj: Zelená správa 2007
Vysvetlivka: ťaž. pl. - ťažbová plocha, Σ por. - počet porastov s predpísaným hosp. spôsobom
V hospodárskych lesoch a lesoch osobitného určenia prevažuje podrastový hospodársky spôsob.
Vývoj lesných porastov a rast stromčekov
Lesné porasty prechádzajú počas svojho života rôznymi fázami rastu. Jednotlivé časti lesa majú často rôzny vek. Stromy rastú a z roka na rok zväčšujú svoju veľkosť, čím sa les stáva vyšším a hrubším. Zároveň však v lese ubúda počet stromov, pretože väčšie stromy potrebujú viac priestoru a vytláčajú menšie.
Fázy rastu lesa (rovnoveký les)
- Prirodzené zmladenie/Kultúra: Po vyrúbaní starého lesa vzniká nárast tvorený mladými semenáčikmi (prirodzené zmladenie) alebo umelo vysadenými sadenicami (kultúra). Kultúry bývajú redšie ako prirodzené nárasty.
- Mladina: Po približne 10 rokoch nárast aj kultúra odrastú, zapoja sa a stanú sa mladinou. Ide o nepriechodnú húštinu so stromčekmi vyššími ako 1 m. Počet stromov klesá z viac než 10 000 na približne 5 000. Stromy v tejto fáze intenzívne súperia o priestor a svetlo.
- Žŕdkovina/Žrďovina: Keď stromy vo veku okolo 20 rokov zhrubnú na priemernú hrúbku od 6 do 12 cm (žŕdkovina) a neskôr 13-19 cm (žrďovina), porasty sa nazývajú žrďovina. Zápoj korún sa postupne uvoľňuje, prepúšťa viac svetla a vytvára sa bylinný podrast.
- Kmeňovina: Vo veku 60 - 80 rokov (na úrodnejších stanovištiach aj skôr) dosiahnu stromy priemernú hrúbku 20 cm a stanú sa kmeňovinou. Toto je fáza, ktorú si väčšina ľudí predstavuje pod pojmom les - vysoké stromy s mozaikou svetla a tieňa a bohatým bylinným podrastom. Výška sa zvyšuje až na 35 - 40 m, hrúbka môže presiahnuť 50 cm. Kmeňovina sa ďalej delí na fázy tenkej, strednej, hrubej a veľmi hrubej kmeňoviny podľa priemernej hrúbky.
- Rubný porast: Porast sa stane rubným, čo znamená, že hospodár ho počas 20 až 40 rokov postupne vyrúbe, čím sa vytvoria podmienky pre novú generáciu lesa.
Rast rôznovekých lesných porastov
V rôznovekých lesných porastoch sa neustále vyskytujú spolu stromy rôzneho veku a veľkostí. Mladé stromčeky prežívajú v tieni dospelých stromov, pričom niektoré druhy (napr. jedľa) dokážu prežiť desaťročia. Rast skupinky malých stromčekov sa zrýchli po vypadnutí dospelého stromu.
Pestovanie lesných drevín a starostlivosť o sadenice
Pestovanie lesných drevín sa realizuje zväčša skoro na jar alebo neskoro na jeseň. Cieľom je zachytiť čo najviac vlahy. Sadenice sa pestujú po dobu troch až štyroch rokov v lesných škôlkach pred výsadbou na vopred určené plochy.
Výber sadbového materiálu
Pri výbere sadbového materiálu sa berie do úvahy množstvo parametrov, aby sme vedeli, aký materiál použiť na zalesňovanie. Dôležité je, aby stromčeky mohli celý svoj život rásť a aby materiál z nížiny nebol vysádzaný do hôr, pokiaľ to nie je vhodné pre požadovaný prírastok. Je kľúčové zohľadniť pôdne a klimatické podmienky a nadmorskú výšku stanovišťa.
Typy sadeníc a ich výsadba
Na trhu sú dostupné voľnokorenné a balené sadenice. Pred výsadbou je dôležité chrániť korene pred vyschnutím. Stromčeky sa na plochách rozmiestňujú podľa cieľového percentuálneho zastúpenia drevín, expozície terénu a jeho vlhkosti. Vysádzajú sa v počte a spone, ktorý je predpísaný smernicou alebo podľa potreby. Príprava jamky do ktorej sa sadenica vysadí, jej dostatočné prekyprenie a odstránenie kamienkov je dôležité. Správne zasypanie koreňového balu a jeho utlačenie zabráni hnilobe a zabezpečí stabilitu stromčeka.
Duby: Význam, druhy a pestovanie
Ing. Dub (Quercus) je jedným z najvýznamnejších stromov na svete, vyznačujúci sa majestátnym vzhľadom, dlhovekosťou a odolnosťou. Jeho hlboké korene a široko rozvetvené koruny ho predurčujú pre veľké záhrady, parky a lesné oblasti. Duby poskytujú tieň, prírodné prostredie pre divočinu a môžu žiť stovky až tisíce rokov.
Druhy dubov
- Quercus robur (Dub letný): Najbežnejší dub v Európe, dorastá do výšky 20-40 metrov s široko rozvetvenou korunou.
- Quercus petraea (Dub zimný): Podobný dubu letnému, odolnejší voči suchu s tvrdším drevom.
- Quercus rubra (Dub červený): Pôvodom zo Severnej Ameriky, obľúbený pre jesenné sfarbenie listov do červeno-oranžovej.
- Quercus ilex (Dub cezmínolistý): Stálezelený dub vhodný pre teplejšie oblasti, s tmavozelenými, kožovitými listami.
- Quercus palustris (Dub bahenný): Pochádza z vlhkých oblastí Severnej Ameriky, má atraktívne hlboko vykrojené listy s ohnivým jesenným sfarbením.
Pestovanie dubov
Duby preferujú:
- Slnečné miesto: Plné slnko pre dostatok svetla.
- Hlboká a dobre priepustná pôda: Bohatá na organické látky.
- Pravidelné polievanie: Pre mladé stromy, najmä v období sucha.
- Občasné hnojenie: Pre mladé stromy.
- Minimálne orezávanie: Duby nepotrebujú pravidelný rez.
Duby sú vo všeobecnosti odolné voči väčšine škodcov a chorôb, ale môžu byť náchylné na hnilobu koreňov v premočených pôdach.
Rýchlosť rastu duba
Rýchlosť rastu duba závisí od druhu a podmienok pestovania. Dub možno pestovať v kvetináči iba v mladom veku. Mladé stromy potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Pre dobré zakorenenie mladých stromčekov je výborným pomocníkom zavlažovací vak.
Moderné prístupy k pestovaniu lesov
V súčasnosti prebieha množstvo iniciatív a projektov zameraných na výsadbu stromov a obnovu lesov. Existujú však aj komerčné plantáže, ktoré nahrádzajú prírodné lesy, napríklad pri produkcii palmového oleja.
Princípy udržateľného zalesňovania
- Ochrana pôvodných lesov: Nepoškodené staré lesy lepšie absorbujú uhlík a sú odolnejšie voči nepriaznivým vplyvom.
- Zapojenie miestnych komunít: Miestni obyvatelia sú kľúčoví pre výsadbu a starostlivosť o nové lesy.
- Podpora biodiverzity: Cieľom je podporiť zachovanie pôvodnej fauny a flóry lesa.
- Výsadba na vhodných miestach: Ideálnym miestom je obnova lesa tam, kde už les predtým stál.
- Prirodzená obnova: Kde je to možné, nechajme stromy prirodzene sa obnovovať a rásť.
- Kombinácia druhov: Odporúča sa vysádzať kombináciu druhov stromov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v danej oblasti, vrátane vzácnych a ohrozených druhov.
- Vyhýbanie sa exotickým a invazívnym drevinám: Tieto môžu ohroziť biodiverzitu.
- Kombinácia odborných a tradičných znalostí: Kľúč k úspešnému zalesňovaniu.
- Udržateľné lesníctvo: Zabezpečenie zdroja príjmu pre všetky zúčastnené strany, vrátane miestnych komunít.
Metóda výsadby zmiešaných lesov
Spoločnosť Pure Slovakia organizuje výsadbu stromov s dôrazom na konzultácie s miestnymi urbármi pre výber vhodných druhov a lokalít. Nevysádzajú monokultúry, ale druhy, ktoré sa na danom území prirodzene vyskytujú. Zalesňujú len územia, kde sa príroda nestihla obnoviť sama. Príkladom sú výsadby smreka, duba, borovice a javora, čím vzniká zmiešaný les.
Znovuzrodenie lesa 2009
Pestovanie lesných húb v záhrade
Pre správnych hubárov je pestovanie lesných húb v záhrade zaujímavou alternatívou. Lesné druhy húb vyžadujú špecifické podmienky a často žijú v symbióze s drevinami.
Podmienky pre pestovanie lesných húb
- Prítomnosť vhodných stromov: Brezy, duby, buky, smreky, borovice či jedle sú ideálne. Ak chýbajú, je nutné ich vysadiť.
- Tienisté a vlhké stanovište: Ideálne pod korunami stromov.
- Staršie stromy: Majú väčší koreňový systém a poskytujú potrebný tieň.
- Mierne kyslé rašelinisté pôdy: S vyšším obsahom prírodných dusičnanov.
Profesionálna sadba húb
Pre úspešné pestovanie je možné zakúpiť profesionálne pripravenú a testovanú sadbu lesných húb vo forme práškovej zmesi podhubia či spór, alebo suspenzie so živými zárodkami.
Výskyt húb podľa druhu drevín
Výskyt určitého druhu huby je zvyčajne viazaný na konkrétny druh stromu, čo sa nazýva mykoríza.
Postup pri výsadbe húb
Po odznení posledných mrazov (marec-apríl) je možné vysiať sadbu húb. Je dôležité zvoliť správne stanovište, pripraviť jamku a rýchlo zasadiť sadbu. Po výsadbe nasleduje pravidelná zálievka minimálne 14 dní. Prvé plodnice možno očakávať v závislosti od podmienok od jesene toho istého roka až do dvoch rokov.
Miyawakiho metóda: Rýchly rast lesa
Shubhendu Sharma, inžinier a podnikateľ, vyvinul metódu "mini lesníctva" založenú na Miyawakiho postupoch, ktorá umožňuje vypestovať hustý les desaťkrát rýchlejšie než normálne.
Princípy Miyawakiho metódy
- Príprava pôdy: Zistenie vlastností pôdy, doplnenie biomasy a mikroorganizmov na zvýšenie jej pórovitosti a tvorbu živín.
- Výber pôvodných druhov stromov: Identifikácia stromov, ktoré sa v danej oblasti prirodzene vyskytovali pred ľudským zásahom.
- Štruktúra lesa: Rozdelenie rastlín do štyroch poschodí (husté, podstromové, stromové, klenuté) a zmiešanie druhov drevín.
- Hustá výsadba: Sadenice sa pestujú blízko seba, s použitím silnej vrstvy mulču na udržanie vlhkosti.
- Samoregenerácia lesa: Po zakorenení stromov les rastie a regeneruje sa sám, pričom nie je potrebné ďalšie zavlažovanie ani hnojenie.
Tento prístup vytvára ekosystémy s vysokou biodiverzitou, zlepšuje kvalitu ovzdušia a pomáha v boji proti klimatickým zmenám.
tags: #sadenie #lesnych #stromcekov #ako #rychlo