Výsadba lesných stromčekov na Slovensku: Počet sadeníc a význam obnovy lesa

Rozsah výsadby lesných sadeníc

Štátny podnik LESY SR ukončil začiatkom decembra jesennú obnovu lesa, pri ktorej vysadil viac ako 1,7 milióna sadeníc lesných drevín. Spolu v tomto roku vysadili lesníci na plochách obhospodarovaných podnikom takmer 15 miliónov kusov sadeníc na ploche 3846 hektárov. Približne rovnaký počet bol vysadený aj minulý rok. Väčšina sadeníc bola použitá na obnovu lesa na kalamitných plochách na Kysuciach, v Nízkych Tatrách a v Slovenskom rudohorí.

Význam lesov a úloha lesníkov

„Lesy majú pre nás nezastupiteľnú úlohu,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. „Les je zásobáreň drevnej hmoty ako jedinej obnoviteľnej suroviny a zároveň plní dôležité funkcie - pôdoochrannú, vodoochrannú, ale aj zdravotnú a rekreačnú.“ Podľa ministerky sú lesníci neraz vnímaní ako tí, ktorí stromy rúbu. „Nie je to tak, čoho dôkazom je aj pätnásť miliónov nových stromčekov, ktoré naši lesníci vysadili tento rok. Prvoradou úlohou lesníkov je starostlivosť o stromy a lesy udržateľným spôsobom.“

Zameranie výsadby a druhové zloženie

„Zalesňovanie sa koncentrovalo najviac na obnovu plôch po veternej a podkôrnikovej kalamite v Nízkych Tatrách, Slovenskom rudohorí a na Kysuciach, a tiež na obnovu borovicových a topoľových porastov na západnom Slovensku,“ povedal výrobno-technický riaditeľ podniku Jozef Bystriansky. Z listnatých drevín vysadili LESY Slovenskej republiky najviac sadeníc buka - 5,613 milióna kusov, a 1,231 milióna kusov duba. Z ihličnatých drevín mali najväčšie zastúpenie sadenice smreka - 2,882 milióna kusov a 1,048 milióna kusov sadeníc jedle.

Pôvod sadeníc a ich kvalita

Sadenice pre obnovu lesa pochádzajú od špecializovaného závodu Semenoles Liptovský Hrádok, ktorý je členom medzinárodnej semenárskej federácie ISF. Vysadené stromčeky pochádzajú zo semien nazbieraných v blízkych regiónoch, čo zabezpečuje rast pôvodných, miestnym pomerom prispôsobených stromov. Podnik LESY SR zabezpečuje sadenice okrem vlastných závodov aj neštátnym majiteľom a správcom lesov. Napríklad v roku 2015 predal OZ Semenoles neštátnym podnikom viac ako sedem miliónov sadeníc.

Štátny podnik LESY SR v kontexte lesného hospodárstva

Štátny podnik LESY SR, ktorý patrí do rezortu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, je najväčším správcom lesného majetku na Slovensku, ktorý zamestnáva 3500 ľudí. Obhospodarujú približne 900 tisíc hektárov lesných pozemkov, čo je takmer 45 % lesného pôdneho fondu Slovenska.

Metodika a legislatíva obnovy lesa

Výsadba nových stromčekov prináša pozitívny vplyv pre slovenské lesné hospodárstvo. Odborný tím z Katedry hospodárskej úpravy lesov a geodézie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene sa zhoduje, že táto výsadba zaručuje praktické zabezpečenie trvalosti lesa na lesných pozemkoch, kde by prirodzená obnova lesa bola ťažká, pomalá alebo by novovznikajúci les mal malú zníženú kvalitu a ekonomickú hodnotu.

„Obnova lesa po ťažbe a kalamitách môže byť prirodzená alebo umelá. V prípade prirodzenej obnovy sa porast obnoví zo semena alebo výmladkov materských stromov. Umelá obnova prebieha zvyčajne sadbou semenáčikov a sadeníc vypestovaných zo semien vhodných stromov v lesných škôlkach, ale aj sejbou semien. V súčasnosti je to najmä na miestach, kde prirodzená obnova nebola účelná, vhodná alebo úspešná. Použitie sadbového a sejbového materiálu je regulované Zákonom 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a vyhláškou č. 501/2010 Z. z. Podiel prirodzenej a umelej obnovy na Slovensku je podľa odborníkov v posledných rokoch vzájomne vyrovnaný.

„V prípade prirodzenej obnovy lesníci cielenými zásahmi podporujú vývoj materského porastu tak, aby pred jeho vyťažením došlo k tvorbe semien a vzniku následného porastu. Umelá obnova lesa sa používa najmä na stanovištiach, kde je prirodzená obnova spomalená, ak chýba alebo ak má materský porast nevhodné drevinové zloženie alebo zlú kvalitu, prípadne na rozsiahlych kalamitných plochách. Na väčších a súvislejších kalamitných plochách je umelá obnova často nástrojom, aby sa vôbec zabezpečila kontinuita lesa. Zo Zákona 326/2005 Z. z. o lesoch vyplýva povinnosť zalesniť akúkoľvek holinu do 2 rokov od jej vzniku, u ochranných porastov je táto lehota 3 roky. V prípade očakávanej prirodzenej obnovy môže orgán štátnej správy túto lehotu predĺžiť o ďalšie 2 roky. Kritériá zabezpečeného lesného porastu definuje vyhláška 453/2006 o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa.“

Informácia o výsadbe 15 miliónov stromčekov Lesmi Slovenskej republiky, š. p. v roku 2016 je nutné brať predovšetkým ako splnenie povinnosti udržať les vhodnej kvality tam, kde by bola jeho prirodzená obnova nemožná alebo veľmi zdĺhavá, pri zmene druhu iného pozemku na lesný pozemok, resp. zmene spôsobu využívania lesného pozemku (pôvodne lesné sklady, cesty, plochy poľovného hospodárrenia a pod.).

„Lesy Slovenskej republiky, š. p. ročne ťažia takmer 5 miliónov m3 dreva pričom vytvoria 8 až 10 tisíc ha holín. 15 miliónov sadeníc by potom postačovalo na zalesnenie cca. necelých 4 000 ha holín, čo by predstavovalo približne 40 - 50 % zalesňovacej potreby, samozrejme opäť so zanedbaním druhu dreviny a povahy stanovišťa výsadby, ktoré ovplyvňujú variabilitu použitého počtu sadeníc na jednotku plochy. Tento scenár je však prakticky vylúčený. V skutočnosti sa lesnatosť na území Slovenskej republiky od roku 2010 do roku 2014 zvýšila o 0,1 % na 41,1 %. V roku 2015 bola trvalá zmena takmer 3 000 ha pozemkov na lesné pozemky. Uvedené tiež podľa vedcov podčiarkuje význam prirodzenej obnovy.“

„K základom lesníckeho vzdelania a odbornej hrdosti patrí poznanie a prioritné využívanie princípov prirodzenej obnovy lesa. Využívanie prirodzenej obnovy zabezpečuje trvalú existenciu lesa na lesných pozemkoch a znižuje náklady potrebné na zalesnenie.“

Ak by sme chápali otázku trvalej udržateľnosti lesa tak, či je počet sadeníc vysadených Lesmi Slovenskej republiky, š. p. v roku 2016 postačujúci pre vypestovanie trvalo udržateľného lesa na území, kde sa zalesňovalo, tak sa dá takmer s určitosťou odpovedať áno, postačuje. „Štátny podnik použil na zalesnenie 1 ha lesa priemerne 4 000 sadeníc vypestovaných z kvalitných semien, ktoré pochádzajú zo stanovišťu prispôsobených stromov (v zmysle príslušných zákonov). Pravdepodobnosť, že les na zalesnenom území bude pri adekvátnej pestovnej starostlivosti trvalo existovať, je veľmi vysoká. Táto vysoká pravdepodobnosť tvorí podstatnú časť ich odbornej hrdosti.“

Význam hospodárskych lesov a biodiverzita

„Nositelia tohto názoru narážajú na nižšiu biodiverzitu umelo vysádzaných, hospodárskych lesov obnovovaných človekom. V porovnaní s prirodzenými a prírodnými lesmi je pri porovnaní v konkrétnom časovom období naozaj pravdepodobne nižšia. Aktuálne preferované postupy maloplošných foriem hospodárskych spôsobov tiež prakticky podľa nich vylučujú vznik negatívnych efektov rovnorodých a rovnovekých porastov na veľkých plochách. „Je tiež potrebné si uvedomiť, že primárnou funkciou hospodárskych lesov je trvalá a plynulá produkcia kvalitnej drevnej hmoty, ktorá sa v súčasnosti považuje za ekologickú, prírodne obnoviteľnú surovinu. Zároveň však hospodárske lesy síce v rôznej miere, ale celkom určite integratívne poskytujú aj plnenie ostatných ekosystémových služieb vrátane biodiverzity. Popri tom slovenská legislatíva vytvára dostatok priestoru na to, aby požiadavky spoločnosti na plnenie iných ekosystémových služieb vrátane biodiverzity, primárne napĺňali porasty lesov zaradené do kategórie ochranných lesov, resp. lesov osobitného určenia. Význam hospodárskych lesov pre spoločnosť je pritom nezastupiteľný, konštatujú odborníci.“

„Drevo sa vo všeobecnosti považuje za materiál nevytvárajúci pri jeho použití dlhodobú záťaž pre prírodné prostredie a poníma sa ako perspektívny zdroj zelenej bioenergie. Rozsiahlejšie využívanie dreva namiesto fosílnych palív predstavuje jednu z hlavných stratégií EÚ ako zmierovať negatívne dopady klimatických zmien na prírodu a ľudskú spoločnosť. Odborníci tvrdia, že nižšia biodiverzita v lesoch obnovovaných na podnet diskrétnych ľudských zásahov v porovnaní s pralesmi, ktoré sa 100 rokov neprerušene vyvíjajú podľa prírodných zákonitosti, je cena za snahu využívať drevo ako prírodný materiál. Uvádzajú, že ak by to bola pravda, tak potom by 95 % slovenských lesov (v minulosti obnovovaných najmä umelo) bolo bez fauny a dnes by sme neriešili problémy s premnožením jelenej, srnčej a diviačej zveri sprevádzanej populačnou explóziou veľkých šeliem. „Ako príklad toho, že aj umelý les môže poskytovať vhodné prostredie pre živočíchy, môžeme uviesť, že umelo založená, hustá mladina už v 10 roku od svojho vzniku predstavuje pre lesnú zver vítané útočisko a ležovisko počas dňa a v zime predstavuje aj významný zdroj potravy.“

Praktické aspekty výsadby sadeníc

Lesné dreviny sa zväčša vysádzajú skoro na jar alebo neskoro na jeseň. Cieľom je zachytiť čo najviac vlahy. Sadenice sa pestujú po dobu troch až štyroch rokov v lesných škôlkach. Výsadba prebieha na vopred určené plochy v lesných porastoch. Vyhlášky a normy sú aj v lesníctve veľmi prísne, ktoré stanovuje program starostlivosti o les. Je potrebné zohľadniť množstvo parametrov, aby sme vedeli aký sadbový materiál môžeme na zalesňovanie použiť.

Na trhu sú dostupné voľnokorenné a balené sadenice. Sadenice by sa nemali vystaviť priamemu slnku a prefúkaniu vetrom, aby neuschli. Je dôležité zabezpečiť dostatok vlahy aj na najjemnejších korienkoch až do ich vysadenia a zabrániť tomu, aby stromčeky nezačali pučať skôr ako ich vysadíme.

Stromčeky sa na plochách rozmiestňujú podľa cieľového percentuálneho zastúpenia drevín, expozície terénu a jeho vlhkosti a vysádzajú sa v počte a spone, ktorý je predpísaný smernicou alebo podľa potreby. Pred výsadbou sa pripraví malá plôška do ktorej sa sadenica vysadí. Odstránia sa kamene a plôška sa dostatočne kvalitne prekope. Je dôležité, aby sa koreňový bal sadenice nezačal sušiť, pretože by sadenica zahynula nedostatkom vlahy. Po zasadení je potrebné sadenicu dobre prihrnúť zemou, aby sa koreňový bal nedotýkal vzduchu a aby sa zabránilo jej hnitiu. Správne zasadená sadenica zachytí dostatočné množstvo zrážkovej vlahy.

Príklady z praxe: Mestské lesy Košice

Mestské lesy Košice vysadili počas jarného zalesňovania takmer 63 000 sadeníc, medzi nimi sú aj budúce vianočné stromčeky. „Túto jar sme vysadili 53 200 sadeníc najmä buka, smrekovca a duba na výmere 8,5 hektára lesných porastov a 9750 sadeníc na plantážach vianočných stromčekov, ako sú smrek, borovica, jedľa. Okrem zalesňovania robíme priebežne aj tzv. výchovné zásahy, ako napríklad prerezávky v mladých lesných porastoch, alebo jarný osev v lesných škôlkach,“ uviedol riaditeľ Mestských lesov František Beli.

Na územiach, kde sa ťaží drevo, majú podľa jeho slov dlhodobo 85- až 90-percentný podiel ich prirodzeného zmladenia. Vlastnými kapacitami zalesňujú prevažne plochy odkryté po náhodných, kalamitných ťažbách alebo miesta, kde dôjde k poškodeniu zmladenia najmä suchom, mrazom a zverou. Mestské lesy v rámci ochrany nainštalovali v ohrozených porastoch aj feromónové návnady na podkôrny hmyz. Lesníci v uplynulých dňoch vykonali aj pravidelnú údržbu turistických prístreškov a ďalších oddychových zón v košickom lesoparku, spriechodnili vyznačené chodníky a počas nedávneho sucha sa zamerali aj na protipožiarnu ochrannú službu. Magistrát pripomína, že košické mestské lesy sú v rámci samospráv po Viedni druhé najväčšie v Európe.

Projekt Milión stromov pre Slovensko

Na ploche zasiahnutej kalamitným výskytom podkôrneho hmyzu bol v Polkanovej založený nový les. Dobrovoľníci spolu so zástupcami štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, občianskeho združenia Moje Slovensko a PEFC Slovensko vysadili takmer dvetisíc kusov sadeníc. Výsadba bola súčasťou projektu Milión stromov pre Slovensko, ktorý si kladie za cieľ obnovu lesov, podporu biodiverzity a zapojenie verejnosti do aktívnej starostlivosti o krajinu. Prvé sadenice v rámci projektu boli zasadené 24. apríla 2021. Projekt už prekročil dôležitý míľnik - celkovo už bolo vysadených viac ako 670 tisíc stromčekov.

Výsadba prebehla na ploche približne 0,50 hektára, ktorá vznikla po náhodnej ťažbe spôsobenej premnožením lykožrúta smrekového. Pod vedením odborných pracovníkov LESY SR sa dobrovoľníci zapojili do obnovy lesa s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné obhospodarovanie územia. Drevinové zloženie bolo navrhnuté lesníkmi s dôrazom na ekologickú stabilitu - vysadených bolo 650 sadeníc jedle bielej, 450 sadeníc javora horského a 550 sadeníc smreka obyčajného. Napriek náročnému terénu s priemerným sklonom 60 % zvládli účastníci výsadbu s odhodlaním a záujmom. „Projekt Milión stromov pre Slovensko dáva verejnosti jedinečnú príležitosť nielen zasadiť vlastný strom, ale aj lepšie porozumieť lesu, ako živému a zložitému ekosystému. Je to kontakt s prírodou, ktorý si ľudia odnášajú nielen v rukách, ale aj v mysli,“ uviedol Ing. Ján Vrbenský, zástupca z LESY SR, š. p.

tags: #sadenie #lesnych #stromcekov #pocet