Pestovanie mrkvy, obľúbenej a výživnej koreňovej zeleniny, môže byť jednoduché a zábavné, či už máte malý záhon alebo väčšiu záhradu. Aby bola úroda zdravá a bez deformácií, je dôležité venovať pozornosť výberu pôdy, pravidelnej zálievke a vhodnému typu hnojenia. Tento článok vám prináša praktický a odborný návod, ako na to, aby ste mali mrkvy aj na rozdávanie.
Kedy je správny čas na výsev mrkvy
Mrkva miluje kultivovanú úrodnú pôdu, preto je kľúčové pripraviť jej ideálne podmienky už pred samotným výsevom. Čas výsevu závisí od skorosti daného druhu mrkvy. Skorá mrkva sa najčastejšie seje skoro na jar, zvyčajne od marca do apríla, keď je pôda už dostatočne teplá. Niektorí odporúčajú sadiť hrach už od februára, ale pri mrkve je dôležité počkať, kým sa pôda ohreje na približne 10 °C. Neskorá mrkva sa zase sadí v apríli alebo skôr v máji.
Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá. Jesenný výsev (napr. v novembri) je tiež možný, ak pôda nie je zamrznutá - semená začnú klíčiť až na jar. Po vyklíčení je dôležité mladé rastliny preriediť, aby mali dostatok priestoru na rast.
Príprava pôdy pre ideálny rast
Mrkva potrebuje primerané množstvo vlahy a hlinito-piesočnatú pôdu bohatú na výživné látky. Keďže sa jedná o koreňovú zeleninu, jej koreň rastie hlboko do hĺbky. Preto je kľúčové, aby bola pôda riadne spracovaná, jemná a bez veľkých hrudiek. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Ak ste si na jeseň zrýľovali pôdu, pred výsevom mrkvy odstráňte prípadné kamene a tvrdé hrudy. Pôda by mala byť jemná, aby sa vyhlo deformácii mrkvy, či spomalenému rastu.
Ideálna pôda pre pestovanie mrkvy je ľahká, priepustná a hlinito-piesočnatá. Vyhýbajte sa ťažkým ílovitým pôdam, ktoré môžu spôsobiť deformácie koreňov. Pôda by mala byť dostatočne hlboká, jemne nakyprená a bez hrúd či kameňov. V horších pestovateľských podmienkach, najmä na ťažších, prípadne kamenistejších pôdach, sa odporúča pestovanie na tzv. hrobčekoch, hroboch či kopčekoch. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujte a nechajte v hrubej brázde.
Mrkva neznáša čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť rozkonárenie a praskanie koreňov. Preto sa zaraďuje do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny. Na ozdravenie ťažkých a kyslých pôd sa osvedčilo pálené vápno.
Ako na správny výsev mrkvy
Mrkva sa pestuje z priameho výsevu, pretože neznáša presádzanie. Urobte v zemi brázdy a ak je pôda príliš suchá, nalejte do nich vodu. Keď voda vsiakne, môžete začať s výsevom. Semená mrkvy sú veľmi malé, preto ich vysievajte len do hĺbky 1-2 cm. Medzi jednotlivými riadkami by ste mali nechať rozostup približne 20 cm, aby mala mrkva dostatok miesta na rast a aby ste mohli ľahko plieť burinu alebo zalievať. Niektorí sadia s prímesou jemného piesku.
Mrkva klíči veľmi pomaly, 3 - 4 týždne. Na záhone sa za ten čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina. Ak vysievame voľné, neobalené alebo obalené osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou, napríklad reďkovkou alebo šalátom. Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu.
Prácnemu jednoteniu sa vyhnite pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. V pásiku sú v rozpustnej priesvitnej fólii, ktorá sa vplyvom vody v pôde rozloží, zaliate semienka mrkvy v presne určených vzdialenostiach buď samostatne, alebo so značkovacou plodinou. Tieto moderné technológie zabezpečujú správne rozostupy už pri výseve.
Starostlivosť o mrkvu počas rastu
Aj keď je mrkva pomerne odolná voči suchu, keďže má koreň hlboko, tak si vyžaduje pravidelnú zálievku. Dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Mrkva má tendenciu rásť hlboko, a preto je dôležité, aby sa voda dostala až ku koreňom. Počas klíčenia semien zabezpečte, aby bola pôda neustále mierne vlhká. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami.
Po vyklíčení rastlín, keď sadenice dosiahnu výšku približne 5 cm, je dôležité mladé sadenice preriediť, aby korene mali dostatok priestoru pre rast. Odporúča sa ponechať vzdialenosť približne 5 cm medzi jednotlivými rastlinami. Pri jesenných výsevoch je potrebné výsev hustejší, pretože osivo pri nízkych teplotách stráca klíčivosť.
Počas rastu môžete pridať hnojivá bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporujú vývoj koreňov. Fosfor podporuje vývoj koreňovej časti, sladkosť a pevnosť. Hnojenie vykonávajte približne raz mesačne, najlepšie v skoršej fáze rastu - pred tvorbou hlavného koreňa. Vyhnite sa nadmernému dusíku, ktorý môže negatívne ovplyvniť kvalitu koreňov.
Odrody mrkvy
Mrkva prichádza v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach. Medzi najznámejšie odrody patria:
- Chantenay - Tento druh mrkvy má kratší a hrubší koreň, ktorý je ideálny na pestovanie v ťažších pôdach.
- Nantes - Nantes mrkva je jednou z najobľúbenejších odrôd. Má dlhý, rovný koreň s jemnou textúrou a sladkou chuťou.
- Imperator - Tento druh mrkvy má veľmi dlhé a tenké korene. Je ideálna na komerčné pestovanie, pretože má vyššiu výnosnosť.
- Danvers - Táto mrkva má dlhý, kónický koreň a je vhodná do rôznych druhov pôd, vrátane ťažších.
- Fialová mrkva (napr. 'Purple Haze') - Tento druh mrkvy má výraznú fialovú farbu a je bohatý na antioxidanty. Je ideálny pre tých, ktorí hľadajú niečo netradičné a vizuálne zaujímavé.
Okrem klasickej oranžovej farby existujú aj odrody s fialovou, červenou alebo žltou farbou koreňa. Oranžová mrkva, ktorú poznáme dnes, bola vyšľachtená v Holandsku v 17. storočí. Pôvodná mrkva pestovaná v dávnych dobách mala fialovú, červenú alebo žltú farbu.
Škodcovia a choroby
Jedným z najväčších nepriateľov mrkvy je mrkvová muška, ktorej larvy napádajú korene a spôsobujú ich poškodenie. Mrkvovú mušku možno odradiť pestovaním mrkvy v blízkosti cibule alebo pomocou sieťok proti škodcom. Pri pestovaní petržlenu, ktorý je príbuzný s mrkvou, sa tiež stretávame s podobnými problémami. Na listoch sa môže objaviť múčnatka, ktorá spôsobuje biely povlak, najmä v prehustených a tienených porastoch. Pri vírusovej mozaike petržlenu sa listy sfarbujú žltozeleno, no nespôsobuje väčšie škody. Zo škodcov petržlen napádajú larvy múch smútiviek, ktoré sa živia požieraním koreňov.
Zber a skladovanie mrkvy
Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme.
Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať.
Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde.
Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime.
Na skladovanie používame iba neskoré odrody. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.