Jeseň je obdobím, kedy sa záhrada síce pomaly ukladá na odpočinok, no pre záhradkárov prichádza čas, kedy sa kladú základy ďalšej sezóny. Október je ideálnym mesiacom na výsadbu ovocných stromov, okrasných kríkov a trvaliek, ako sú tulipány, narcisy či krokusy. Jesenná výsadba má oproti jarnej niekoľko významných výhod: pôda je po lete ešte teplá a vlhká, čo podporuje dobré zakorenenie pred príchodom mrazov. Stromy a kríky vysadené na jeseň majú viac času na zakorenenie a na jar štartujú silnejšie a odolnejšie.
Kedy sadiť stromy a kríky?
Najvhodnejším obdobím na sadenie stromov je jeseň, ideálne od septembra do novembra, kedy pôda udržiava teplo aj vlahu a korene majú čas dobre zakoreniť pred zimou. Ak sa jesenná výsadba nestihne, možno sadiť aj na jar (marec - apríl), no v tomto období je potrebné počítať s častejšou zálievkou a starostlivejšou starostlivosťou.
Jesenná vs. jarná výsadba
| Obdobie | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Jeseň | Ideálna vlhkosť, zakorenenie pred zimou, menší stres pre strom | Riziko mrazov pri neskorej výsadbe |
| Jar | Vhodné pre chúlostivé druhy, mladé sadenice | Nutná pravidelná zálievka, vyššie riziko sucha |
Ovocné stromčeky sa vysádzajú v čase vegetačného pokoja, na jeseň približne od polovice októbra, než je pôda premrznutá. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky na zakorenenie. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrznutí pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. Pri jarnej výsadbe je nutné prvé mesiace stromčeky dôkladne zalievať.
Výber správneho miesta pre strom
Pred výsadbou nového stromu je dôležité venovať čas plánovaniu. Zvážte, ako bude strom vyzerať v dospelosti, ako vysoko vyrastie, akú širokú korunu vytvorí a ako silný koreňový systém sa bude rozrastať. Dôležitú úlohu zohráva aj svetlo - väčšina ovocných a okrasných stromov potrebuje aspoň šesť hodín priameho slnka denne.
Nemenej dôležitá je pôda. Stromom prospieva priepustná, výživná a mierne vlhká zemina. Vyhnite sa ťažkej ílovitej pôde, ktorá zadržiava vodu. Myslite aj na rozostupy - menším stromom doprajte aspoň tri metre, väčším druhom päť aj viac.
Príprava výsadbovej jamy a pôdy
Pre úspešné ujatie stromu je zásadná kvalitne pripravená výsadbová jama. Mala by byť aspoň 60 až 80 cm široká a približne 40 cm hlboká, teda zhruba dvakrát väčšia než koreňový bal. Na dno jamy nasypte zmes kvalitnej ornice s kompostom alebo záhradným substrátom. Odstráňte kamene a staré korene. Dno jamy urovnajte a dôkladne prelejte vodou.
Čo pridať do jamy?
- Kvalitná ornica
- Kompost alebo záhradný substrát (do 20% objemu)
- Na dno jamy môžete pridať kompost, či odležaný hnoj (koňský po roku, kravský po troch rokoch, prasačí až po piatich rokoch). Premiešajte ho s pôvodnou zeminou.
Dôležité upozornenie: Nikdy nedávajte umelé hnojivá alebo vápno priamo do jamy. Toto by bola vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov. V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korení a v lete potom uschne.
Ako zasadiť strom - krok za krokom
Správna výsadba je kľúčom k rýchlemu ujatiu stromu aj jeho dlhodobému zdraviu.
- Umiestnenie stromčeka: Sadenicu vložte do jamy tak, aby koreňový krčok (miesto, kde sa kmeň rozširuje do koreňov) zostal presne v úrovni okolitého terénu. Príliš hlboká alebo naopak plytká výsadba môže strom oslabiť.
- Ukotvenie stromčeka: Pred zasypaním pripevnite strom ku kolu zatlčenému zo strany prevládajúceho vetra. Zabezpečí stabilitu a ochráni mladý kmeň pred vyvrátením. Kolík sa do jamy umiestňuje ešte pred výsadbou.
- Zasypanie a spevnenie pôdy: Jamu zasypte zmesou vykopanej zeminy a kompostu. Pôdu jemne prišliapnite, aby ste odstránili vzduchové kapsy, no neutlačte ju príliš.
- Zálievka: Ihneď po výsadbe strom dôkladne polejte, zvyčajne 10 až 15 litrami vody, aby sa zemina usadila okolo koreňov. Radšej nestávkujte do tzv. blatíčka, pretože sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a strom môže uhynúť.
- Mulčovanie: Povrch okolo kmienka pokryte vrstvou kôry, štiepky alebo listovky. Mulč udržiava vlahu, obmedzuje rast buriny a zároveň chráni pôdu pred prehrievaním aj vysychaním. Nechajte okolo kmeňa malý voľný priestor, aby sa predišlo hnilobe kôry.
Ako zasadiť strom: 5 krokov od najlepšieho britského odborníka na pestovanie stromov
Špecifiká výsadby ovocných stromov
Ovocné stromy vyžadujú pri výsadbe trochu iný prístup. Kľúčové je postrážiť správnu hĺbku, strom by mal byť zasadený o niečo vyššie. Najväčšiu pozornosť venujte miestu očkovania, teda spojeniu vrúbľa s podpníkom, ktoré musí zostať minimálne 10 cm nad úrovňou terénu. Ak by sa vrúbeľ dostal pod zem a zakorenil, strom by stratil svoje pôvodné vlastnosti.
Pri výsadbe prostokorenného kaki, granátového jablka a figovníka je nutné vykonať rez po výsadbe. Granátové jablká sa zakracujú na 30 cm, kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm.
Starostlivosť po výsadbe
Prvý rok po výsadbe je pre strom kľúčový. Vyžaduje si pravidelnú zálievku aspoň raz týždenne v dávke 10 až 20 litrov vody, najmä v teplých a suchých obdobiach. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne.
Kmene prvý rok ničím natierajte a okolie stromčekov udržiavajte v bezburinnom stave. Pre dobré prospievanie je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch. Stromček pri preprave je vždy nutné chrániť proti vetru.
Rez stromov a kríkov
Správne strihanie a tvarovanie rastlín je kľúčové pre ich zdravie, vitalitu a plodnosť. Rez sa delí na:
Druhy rezu
- Jarný rez: Vhodný pre ovocné stromy a niektoré okrasné kríky, ktoré na tento rez reagujú tvorbou nových výhonkov. U ovocných stromov je dôležitý pre nastavenie kostry budúcej koruny.
- Letný rez: Používa sa najmä u rastlín, ktoré kvitnú na leto.
- Udržiavací rez: Slúži na odstránenie slabých, poškodených alebo príliš hustých vetiev a na udržanie tvaru rastliny.
- Výchovný rez: Vykonáva sa v prvom roku po vysadení na nastavenie kostry budúcej koruny.
- Zmladzovací rez: Vyrezávanie starých výhonkov s ponechaním mladých.
Pri reze používajte ostré a čisté náradie. Rez robte vždy nad očkom alebo púčikom, z ktorého sa bude vytvárať nový výhonok. Rezné rany zatrite voskom alebo latexom.
Dôležité upozornenie: Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky - bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú, sa odstraňujú odnože aj s koreňmi.
Rastliny, ktoré sa nerežú
Niektoré dreviny sa zvyčajne nerežú, napríklad:
- Vždyzelené dráče (berberis)
- Dulovce (chaenomeles)
- Skalníky (cotoneaster)
- Lykovce (daphne)
- Cezmíny (ilex)
- Orechy (juglans)
- Rododendróny (rhododendron)
- Štredrec (laburnum)
- Magnólie (magnolia)
- Drevité pivonky (paeonia)
- Škumpa vlasatá (cotinus coggygria)
- Bresty (ulmus)
- Vždyzelené kaliny (viburnum)
- Všetky ihličnany
Najčastejšie chyby pri sadení stromov
- Príliš hlboká výsadba: Korene trpia nedostatkom kyslíka a ľahko začnú zahnívať.
- Chýbajúci kôl: Mladý stromček bez opory je náchylný na vyvrátenie vetrom.
- Utlačená pôda bez zálievky: Medzi koreňmi môžu zostať vzduchové kapsy, strom zle zakoreňuje.
- Mulč priamo pri kmeni: Hrozí hniloba a napadnutie kôry.
- Nevhodná pôda: Ťažká ílovitá pôda zadržiava vodu a môže dusiť korene.
- Nesprávne hnojenie: Umiestnenie umelých hnojív alebo čerstvého hnoja priamo ku koreňom.
Výsadba stromu ako investícia do budúcnosti
Zasadiť strom znamená investovať do budúcnosti. Prináša tieň, čistí vzduch, produkuje kyslík a často ponúka aj chutné plody. Aby vám mohol robiť radosť celé desaťročia, je dôležité venovať mu pri výsadbe náležitú starostlivosť - správne vybrať miesto, pripraviť pôdu a zasadiť ho s ohľadom na jeho potreby.
Pri plánovaní záhrady je dôležité brať do úvahy kompatibilitu a nekompatibilitu rôznych druhov rastlín. Vzdialenosť medzi stromami a kríkmi sa určuje podľa ich veľkosti v dospelosti. Pre racionálne usporiadanie stromov sa často volí šachovnicová možnosť.
Mladé sadenice potrebujú dodatočnú výživu minerálmi a organickými látkami. Najdôležitejšie stopové prvky sú fosfor, draslík a vápnik. Dusík sa nachádza v truse vtákov, hnoji a komposte.
Pri výsadbe kríkov a stromov je dobré zohľadniť ich vzájomnú kompatibilitu. Ovocné stromy sa najlepšie dopĺňajú s rastlinami rovnakého druhu (jabĺka s jablkami, slivky so slivkami). Malinové kríky by mali byť vysadené vedľa mladej jablone, pretože pôsobia "uvoľňujúco" na pôdu. Hrušky sú väčšinou sterilné a súradia sa do párov. Najškodlivejšou rastlinou pre ne je borievka.
Medzi stromami je užitočná výsadba bylín ako citrónový balzam, petržlen, aníz, koriander, tymián či estragón. Tieto rastliny môžu odpudzovať škodcov a zároveň lákať opeľovače.