Pestovanie voňavých, chutných a zdravých rajčiakov je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov potrebujú dobrú starostlivosť.
Výber odrody a príprava semien
Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové).
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Semená nemusíme kupovať, pri pôvodných odrodách sa ujmú aj tie z minuloročnej úrody. Ak chcete ušetriť nejaké peniažky, alebo sa radi držíte odskúšaného, rovnako dobre poslúžia aj semienka z minuloročnej úrody. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov je dôležité použiť kvalitné, certifikované semená s vysokou klíčivosťou (80-95 %). Ak používate vlastné semená, mali by byť dôkladne vysušené a skladované v suchu pri teplote do 15 °C.
Pred vysádzaním semienok ich môžeme dať na 1 alebo až 2 dni klíčiť do navlhčenej vaty. Vhodné podmienky na klíčenie im zabezpečíme na svetlom mieste s teplotou od 10 - 18 °C. Klíčenie semien zvyčajne trvá 5-10 dní pri optimálnej teplote 20-25 °C. Po vzídení prvých klíčkov je nevyhnutné odstrániť kryt a zabezpečiť dostatok svetla.
Predpestovanie priesad
Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Vhodný čas na vysádzanie je február až marec. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. V prípade pestovania v skleníku sa výsadba môže posunúť o 2-3 týždne skôr, preto sa aj sadenie paradajok zo semien realizuje približne začiatkom až v polovici februára. V byte bez dostatočného osvetlenia však príliš skoré sadenie semien paradajok môže spôsobiť dlhé, tenké stonky a slabý koreňový systém. Pri sezónnej príprave odrezkov určených na zakorenenie používame mierne vlhký substrát Stimulax I. prášok v polotieni. Prvých 10 dní chránime odrezky pred výkyvmi zvonku bielou netkanou textíliou, pravidelne ich kontrolujeme, aby sme vystihli vhodný termín na zber.
Semená sa vysádzajú do plastových pohárikov alebo kvetináčov hlbokých aspoň 10 cm. Substrát na výsev by mal byť ľahký, priepustný a s jemnou štruktúrou. Odporúča sa výsevný substrát s nízkym obsahom živín, ktorý minimalizuje riziko vzniku plesní a padania klíčnych rastlín. Pred výsevom substrát mierne navlhčite, ale vyhnite sa premočeniu. Semená paradajok sa sadia do hĺbky 0,5-1 cm. Je vhodné ich ukladať s rozostupom približne 2 cm, aby sa mladé rastliny pri klíčení a raste nepreplietli. Po výseve semená jemne zasypte substrátom a pritlačte. Nádobu s výsevom zakryte fóliou alebo priehľadným krytom, čím zabezpečíte stabilnú vlhkosť potrebnú na klíčenie.
Po 2 až 3 mesiacoch pestovania, kedy priesady dosahujú výšku 15 až 20 cm, je čas na ich presadenie vonku na záhradu. Pikírovanie je kľúčový krok pri pestovaní rajčín zo semien a vykonáva sa vo fáze prvých pravých listov (nie klíčnych). Rastliny presaďte do samostatných nádob a zasaďte ich hlbšie - až po klíčne listy. Paradajky majú schopnosť vytvárať korene po celej dĺžke stonky, čo výrazne posilní ich stabilitu a koreňový systém.
Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Vypestovanie priesad trvá 2 až 3 mesiace, vhodný čas na vysádzanie je február až marec.
Príprava pôdy
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Substrát by mal mať pH na úrovni od 5,5 do 7, ideálne okolo 6,5. Dôležité je, aby bola pôda poriadne priepustná a umožnila tak koreňom voľne sa prehlbovať. Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie rajčín maximálne priepustná pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Paradajky preto dosahujú najlepšie výsledky pri pestovaní v priepustných (piesočnaté pôdy s dostatkom organickej zložky) pôdach zatiaľ čo v ťažkých, ílovitých a kamenistých pôdach dosahujú menšie úrody. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená aby bola výsadba jednoduchšia.
Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Pri výsadbe na záhon vysádzajte rajčiny hlbšie, ako rástli v kvetináči. Ideálna výška priesad by mala byť 20-30 cm s pevnou stonkou hrubou aspoň 0,5 cm.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Na rast potrebujú dostatok vody v pravidelných intervaloch a, samozrejme, vzduch ako prevenciu chorôb.
Kedy a ako sadiť paradajky
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Pri výsadbe na záhon vysádzajte rajčiny hlbšie, ako rástli v kvetináči. Ideálna výška priesad by mala byť 20-30 cm s pevnou stonkou hrubou aspoň 0,5 cm. Zo sadeníc paradajok odstránime všetky lístky, ktoré vyrastajú pod poschodím vrcholových listov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 2 cm od vrchných listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože paradajky majú schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Po výsadbe rajčiakov zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, po ktorej bude môcť rajčiak šplhať.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C. Pri výsadbe by mala teplota pôdy dosahovať minimálne 10 stupňov Celzia. Paradajky patria k teplomilným rastlinám a veľmi dobre sa im bude dariť na teplých slnečných miestach.
Pestovanie na balkóne a v nádobách
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.
Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Ostatné nároky a starostlivosť o paradajky v kvetináčoch sa nelíšia od ich pestovania v záhrade. Ak plánujete pestovať paradajky na balkóne, použite špeciálny substrát určený na paradajky. Na výsadbu zvoľte dostatočne veľký hrantík alebo črepník vhodný na pestovanie paradajok.
Previsnuté odrody vysadíme do veľkých závesných nádob, v malých by mohli ľahko vyschnúť. V posledných rokoch je možné zakúpiť pestovateľské vrecia s namiešaným substrátom, ktoré stačí položiť na zvolené miesto, napríklad na terasu, spraviť v nich diery a priamo do nich sadiť sadenice.
Polievanie a starostlivosť
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Časté polievanie paradajkám škodí. Pokiaľ nie je veľké sucho, spočiatku ich stačí zalievať 2 až 3x týždenne. Na dostatok živín si potrpia všetky paradajkové odrody. Ak však pôdu dostatočne pohnojíme domácim kompostom alebo nejakým organickým hnojivom pred výsadbou, živiny v nej vydržia celú sezónu. Pestovanie paradajok sa nezaobíde bez čistenia pôdy od buriny. Tú musíme eliminovať hneď v zárodku. Pravidelným okopávaním rastlín nezabránime iba úbytku živín.
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Zaštipovanie paradajok je jednoduchý, no dôležitý krok pri pestovaní kolíkových (tyčkových) odrôd. Pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto zbytočného rastu listov. Odstraňujú sa tzv. zálistky - malé výhonky, ktoré vyrastajú v pazuchách medzi hlavným stonkom a listom. Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice.
Stop Planting Tomatoes Wrong! This White Powder Trick Changes EVERYTHING 👀
Choroby a škodcovia
Boj proti voškám, moliciam a rôznym druhom hubových či bakteriálnych ochorení paradajok je neodmysliteľnou súčasťou života záhradkárov a pri pestovaní rajčín sa im nevyhne nik, no s použitím správnych metód ich môžete podstatne zredukovať.
Choroby paradajok:
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba napádajúca listy, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať, predovšetkým kríčkové odrody. Následkom je nižšia úroda.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov nahor, typické sú žlté škvrny a neskôr hnednutie listov.
- Hniloba špičiek plodov: Má príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia.
Škodcovia paradajok:
- Strapka západná: Cicia rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov obľubuje aj paradajky a baklažány.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu.
- Vošky: Extrémne sa premnožia v krátkom čase, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
Zber a skladovanie
Pri správnej starostlivosti sa prvých plodov dočkáme v druhej polovici leta. So zberom sa ale netreba ponáhľať. Najchutnejšie a najzdravšie paradajky sú tie, ktoré majú plnú farbu. Ak by nedozrievali včas, ich dozrievanie môžeme urýchliť stopnutím zálievky pár dní pred zberom.
Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto.
