Hoci je jeseň mesiacom zberu úrody, ešte stále môžete niektoré druhy zeleniny vysievať či sadiť. Dni sa skracujú, teploty klesajú, no záhradkárska sezóna sa ešte úplne nekončí. Bola by škoda nechať prázdne záhony voľné až do budúcej jari. Medzi odrody, ktoré rastú dostatočne rýchlo na zber pred mrazmi, patria reďkovky a šalát.
Výsev v jesennom období
Aj keď je september prvým jesenným mesiacom, ktorý sa vyznačuje zberom úrody, s prácami na záhradke sa ešte rozlúčiť nemusíte. Niektoré odrody zelenín s krátkym vegetačným obdobím preferujú svieži vzduch a dostatok vlhkosti. Iné prečkajú na záhone zimu a z prvých plodov sa budete tešiť už na skorú jar. Pri výbere semienok na sadenie v jesennom období uprednostnite odrody, na ktorých je priamo napísané, že sú vhodné nielen na jarný, ale aj na jesenný výsev. Časy sadenia sú orientačné a všetko záleží od počasia a regiónu.
Jesenná reďkovka
V teplejších lokalitách sejte reďkovku, ale vyberajte si odrody s krátkym vegetačným obdobím. Ak je jeseň teplejšia (najmä v južných oblastiach), po zbere letnej úrody si do zeme zasejte reďkovku. Nízkych teplôt sa nemusíte báť, nakoľko rastliny klíčia už pri teplote 2 - 3 °C a dokonca krátkodobo znesú i teplotu pod bodom mrazu.
- Sadenie: Reďkovku saďte do riadkov vzdialených od seba 15 až 20 centimetrov, po jednom semienku každých 5 centimetrov.
- Rotácia: Záhony na pestovanie reďkovky pravidelne striedajte.
- Škodcovia: Reďkovky sú často napádané skočkami.
Jesenný a prezimujúci šalát
Je čas zasiať aj niektoré druhy listovej zeleniny, napríklad zimný šalát. Kôpor i zimný šalát pozberáte ešte do zimy. Riadky by mali mať medzi sebou rozstup 25 až 30 cm. Vegetačná doba hlávkového šalátu je od 30 do 100 dní a obľubuje chladnejšie podmienky.
Ku koncu septembra záhradkári už odporúčajú listový a hlávkový šalát siať do chránených záhonov alebo parenísk. Predpestované priesady vysaďte do polovice októbra von. Kým prídu mrazy, rastlinky sa stihnú zakoreniť a vytvoria niekoľko listov. Nebojte sa zimy, vtedy svoje vegetačné obdobie prerušia a už skoro na jar pokračujú v raste, prekvapia vás rýchlou úrodou.
Aj keď je jeseň ideálny čas na sadenie šalátu, stihnite to najneskôr do polovice októbra, aby sa stihol zakoreniť.
Predpestovanie v chránených priestoroch a interiéri
S blížiacou sa jarou sa už obyčajne nevieme dočkať čerstvej zeleniny z vlastnej záhrady. Vonku ešte stále pretrváva zima, možnosť vysiať semienka zeleniny aj v takomto skorom období nám však poskytujú kryté priestory, ako je fóliovník, skleník či rôzne fóliové kryty. Skoršia sejba v krytom priestore nám umožní zberať úrodu o pár týždňov skôr, ako z priamej sejby na záhon.
1.Vybuduj - Fóliovník alebo skleník
Skorá sejba v skleníku alebo fóliovníku
Prvé vysievanie alebo výsadbu v nevykurovanom skleníku (fóliovníku) je najlepšie naplánovať v polovici februára až začiatkom marca. Ako prvé vysievame zeleninové druhy, ktoré rastú rýchlo aj pri nižších teplotách a menšej intenzite svetla. Patrí k nim napríklad šalát a reďkovka.
- Reďkovka: Vysievajte plytko a riedko, lebo jej jednotenie pod fóliovým krytom je pomerne zložité. S vysievaním začnite hneď, ako pôda dostatočne obschne, od februára a počas celého marca, do riadkov vzdialených 10 až 15 cm. Rastlinky vzídu o 8 až 10 dní. V krytom priestore by teplota počas jasného dňa nemala vystúpiť nad 18 °C. So zberom dobre vyvinutých buľvičiek môžete začať približne po 5 týždňoch.
- Starostlivosť: Po vyklíčení je potrebné v skleníku znížiť teplotu. Plytko a riedko vysiata reďkovka rýchlejšie dorastá a má pekný tvar. Podľa počasia musíme zabezpečiť mladým rastlinkám ochranu pred mrazom, prípadne vetranie a dostatok vlahy.
Pestovanie reďkovky a šalátu v interiéri (na parapete)
Ak doma záhradku nemáte a napriek tomu túžite po domácich rastlinkách, je tu riešenie, ako sadiť niektoré druhy aj v pohodlí domova. Okrem toho, že si skrášlite byt, vypestujete si zdravú zeleninku a bylinky bez chemikálií. Na vysievanie sú vhodné zeleninové druhy určené na skorú sejbu pod kryt. Do misky na parapet sa hodia prevažne bylinky, eruka, žerucha, reďkovka, rôzne druhy šalátov alebo pažítka.
Postup:
- Pripravte si nádoby alebo kvetináče, záhradkárske náradie a substrát určený na sejbu a predpestovanie rastlín.
- Parou dezinfikovanú záhradnú zeminu zmiešajte s rovnakým množstvom piesku a nasypte do výsevnej misky. Výsevný substrát na povrchu jemne utlačte a zarovnajte.
- Substrát pred výsevom navlhčite, aby ste predišli zbytočnému vyplaveniu zeminy a vzniku nerovností.
- Pre šalát: Pásik semien položte do žliabku s hĺbkou 1 cm a polejte ho. Vedľa seba môžete dať aj viac výsevných pásikov šalátu. Semienka zasypte tenkou vrstvou jemnej zeminy, ktorú získate preosiatím cez záhradkárske sito.
- Pre reďkovku: Do druhej polovice výsevnej misky vysejte semienka reďkovky. Najvhodnejšia je rýchlorastúca odroda ʼLuciaʻ. Na semienka nasypte substrát s jemnou štruktúrou.
- Pri malých semienkach používajte na zalievanie krhlu s najjemnejšou kropiacou ružicou.
- Nádobu postavte na parapetnú dosku na svetlé a teplé miesto bez prievanu a priamych slnečných lúčov.
- Výsevnú misku zakryte priehľadným vrchnákom a nechajte ju uzatvorenú, kým semienka nezačnú klíčiť.
Pri predpestovaní priesad zeleniny a byliniek v byte majú semená zvyčajne dostatok svetla i vlahy na vyklíčenie, no v krátkych zimných dňoch im často chýba. Nakláňajú sa k oknu, sú biele, tenké a krehké. Svetelné podmienky zlepšíte znížením teploty v miestnosti, redšou sejbou a správnou voľbou druhu či odrodou zeleniny na skorý výsev.
Detailné tipy pre pestovanie reďkovky
Reďkovka je koreňová zelenina patriaca do čeľade Brassicaceae. Rastie rýchlosťou blesku, niekedy len za niekoľko dní, čo ju robí ideálnou voľbou pre prvopestovateľov a zvlášť neskúsených záhradníkov. Jej semená stačí v máji zasadiť priamo do zeme zhruba 2 - 3 cm hlboko s rozostupmi približne 10 - 15 cm. Približne o mesiac až mesiac a pol bude reďkovka pripravená na zber. Vďaka rýchlej vegetácii je možné sadiť reďkovku dvakrát za sezónu. Listy reďkovky sú tiež vhodné na konzumáciu, ale nechajte niekoľko listov pre plodinu, aby mohla ďalej rásť.
Podmienky a starostlivosť
- Pôda: Reďkovkám sa darí vo voľnej, dobre odvodnenej pôde bohatej na organické látky. Je užitočné, ak má pôda menej kameňov alebo nie je kamenistá vôbec.
- Svetlo: Tajomstvom je získanie primeraného množstva slnečného svetla. Reďkovke sa dobre darí, ak sa jej každý deň dostane aspoň šesť hodín plného slnka.
- Zavlažovanie: Vyžadujú dostatočné zavlažovanie, čo znamená, že pôda musí byť mokrá, ale nie premočená. Optimálnym kľúčom je striedme pravidelné zavlažovanie. Ak je pôda extrémne suchá, reďkovka sa scvrkne, môže byť kratšia a príliš kyslá. Ak je príliš nasýtená, jej korene sa zlomia a rozpadnú. Pôdu udržujte neustále vlhkú, čo môže byť zložité v horúcom a suchom letnom počasí, keď je zalievanie nevyhnutné.
- Prerieďovanie: Odstránenie nadbytočných rastlín z porastu, čím sa zachová optimálny počet. Ak sa rastliny nepreriedia, úrodu budú tvoriť len scvrknuté, nejedlé, zlé korene. Prerieďujte hustý porast, plytko a riedko vysiata reďkovka rýchlejšie dorastá a má pekný tvar.
- Mulčovanie: Reďkovku mulčujte hnojivom obohateným dreveným popolom. Udržiava to otravné koreňové červy v dostatočnej vzdialenosti a zároveň pomáha udržiavať správnu vlhkosť pôdy.
- Choroby: Pri pestovaní reďkoviek sa prakticky nevyskytujú žiadne choroby. Dlhá reďkovka však vytvára čierne korene s tmavými škvrnami na korienkoch.
Zber a uskladnenie reďkovky
Niektoré odrody reďkovky dozrievajú už tri týždne po vysadení. Zistíte to tak, že spozorujete značný kus hlavičky trčiaci zo zeme. Ak potrebujete väčšie reďkovky, jednoducho ich nechajte rásť ešte desať dní. Nenechávajte ich však dlhšie. Ak budete váhať príliš dlho, vytvorí sa hviezdica s dutým stredom a nebude ani dobre chutiť.
Reďkovky sa najlepšie zbierajú mladé, asi štyri týždne od vyklíčenia, pri skorších výsevoch trvá klíčenie dlhšie - asi 6-8 týždňov. Pokiaľ máte bohatú úrodu reďkoviek a nestíhate ich konzumovať, môžete ich uskladniť na chladnom a suchom mieste. Zimné reďkovky možno nechať v zemi a podľa potreby vykopať cez zimu a skoro na jar.
Medzi obľúbené druhy reďkoviek patria guľatá (červená, žltá, čierna, fialová), podlhovastá (červenobiela, biela) alebo odrody určené na klíčenie.
Kľúčové aspekty pestovania šalátu
Šalát veľmi dobre znáša teplotné výkyvy. Netrhajte šalát príliš mladý, pretože jeho listy budú horké. Z rovnakého dôvodu ho netrhajte ani príliš starý.
Výsev a výsadba
Šalát môžeme sadiť buď priamo alebo z priesad. Ak sa rozhodnete pripraviť si priesady, je potrebné začať už veľmi skoro, teda v januári - februári. Semená vkladajte husto do širších nádob. Ak spoza zeminy začnú vykukovať prvé listy, presaďte ich jednotlivo do kelímkov. Do záhrady priesady saďte v druhej polovici marca až v apríli. Rozostupy medzi jednotlivými sadenicami by mali byť okolo 25 cm.
Ak šalát budete sadiť priamo do záhradky, odporúčame koncom marca až začiatkom mája. V lete (jún, júl, august) môžete šalát zbierať.
Doprajte si vitamínové zelené zložky už na skorú jar. Budete sa vytešovať z hlávkového šalátu. Medzi obľúbené druhy šalátov patria hlávkový (jarný, ozimný), rímsky, listový a ľadový.
Partnerské pestovanie reďkovky a šalátu
Pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade je dôležité zohľadniť nielen priestor a potreby jednotlivých plodín, ale aj ich vzájomné vzťahy. Správne kombinovanie plodín môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám.
Existujú aj tzv. sesterské plodiny, ktoré sa veľmi dobre znášajú a vzájomne si prospievajú. Napríklad kombinácia šalátu, mrkvy a reďkovky je veľmi efektívna. Ak si nechcete robiť starosti s pletím záhonu s reďkovkami, vysaďte spolu s ňou v záhone šalát alebo mrkvu. Takýmto výsadbám sa hovorí aj zmiešané zeleninové kultúry.
Pre zdravú a produktívnu záhradu je dôležité poznať najlepšie výsadbové kombinácie a vedieť, čo s čím sadiť či vysievať. Základné predpoklady na úspešné spolužitie sú:
- Rovnaké nároky na pôdu, živiny a vodu
- Citlivosť na svetlo
- Rovnaký termín výsadby
- Príbuznosť rastlinných druhov
Veľkou výhodou zmiešanej kultúry je lepšie využitie pestovateľskej plochy. Plytko koreniace rastliny saďte vedľa hlboko koreniacich, skoré odrody vedľa neskorých odrôd, vysoké rastliny vedľa nízkych. Pestré druhové zloženie zároveň zabráni výskytu chorôb typických pre monokultúrne výsadby.
