Reďkev siata letná (Raphanus sativus), známa skôr ako reďkovka, je obľúbená koreňová zelenina z čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Vyznačuje sa svojou rýchlosťou rastu a štipľavou chuťou, ktorá je sladkastá až mierne pálivá. Buľvy majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte. Reďkovka je rýchlo rastúca a chutná zelenina, ktorá je ideálna pre začiatočníkov aj skúsených záhradkárov.
Konzumnou časťou rastliny sú hľuzy nazývané aj buľvičky, ktoré sú bohaté na vitamín C a minerálne látky, predovšetkým síru, železo, horčík a vápnik. Ich typickú korenistú až štipľavú chuť spôsobuje horčičný olej. Reďkovky sa vyskytujú v rôznych tvaroch, veľkostiach a farbách, od červených a okrúhlych po čierne, ružové, fialové, elipsovité až cencúľovité. Dužina býva biela, niekedy ružovkastá.
Výzvy pestovania reďkovky v lete a v auguste
Letné horúčavy, dlhé dni a neúprosní škodcovia predstavujú pre pestovanie reďkovky výzvu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že reďkovka a leto nejdú dokopy. Dlhé dni a vysoké teploty totiž spôsobujú vybiehanie do kvetu, drevnatú štruktúru buľvy či dokonca jej praskanie. S trochou plánovania a správnymi technikami však možno tieto výzvy zvládnuť a dopestovať si šťavnatú reďkovku aj počas najteplejších mesiacov.
Hlavné problémy letného pestovania:
- Vybiehanie do kvetu: Bežné jarné odrody jednoducho nezvládajú teplo a dlhý deň. Začnú vybiehať do kvetu, strácajú chuť a namiesto šťavnatej dužiny majú špongiovitú buľvu.
- Nedostatok vlahy: Letné slnko rýchlo vysušuje pôdu, čo má za následok drevnaté a praskajúce buľvy. Reďkovky potrebujú vodu minimálne 3-4-krát týždenne počas horúcich dní.
- Prehrievanie: Reďkovky sú svetlomilné, ale letné slnko je často príliš silné. Výsledkom býva prehrievanie pôdy, rýchle dozrievanie a nekvalitné buľvy.
- Škodcovia: Počas leta sú reďkovky častým cieľom rôznych škodcov.
Základné požiadavky pre pestovanie reďkovky
Výber stanovišťa a pôdy
Reďkovka je nenáročná na stanovište, ale najlepšie sa jej darí na ľahšej priepustnej až stredne ťažkej hlinitej humóznej pôde. Uprednostňuje ľahšie piesočnatohlinité pôdy bohaté na humus a dobre odvodnené pôdy. Je užitočné, ak má pôda menej kameňov alebo nie je kamenistá vôbec.
V lete však reďkovkám najviac vyhovuje polotieň. Vyhýbajte sa priamemu slnku, ktoré spôsobuje stres a podporuje vybiehanie do kvetu. Reďkovky môžete sadiť medzi vyššie rastliny ako paradajky či kukurica, ktoré im vytvoria prirodzený tieň. Prípadne použite zatienenie netkanou textíliou. Stanovište by malo byť vzdušné a dostatočne priepustné. Pri výbere miesta sa vyhnite hriadkam, na ktorých rástla reďkovka na jar, alebo iné hlúboviny či kukurica. Problematické nie je miesto po fazuli kríčkovej, hrachu, uhorkách ani šalátoch.
Príprava pôdy a hnojenie
Pred výsevom pôdu prekyprite, odburiňte a povrch urovnajte. Reďkovky majú rady pôdu bohatú na živiny, najlepšie s prídavkom kompostu alebo organického hnojiva. Hnojte dobre rozloženým kompostom, pričom na 1 m2 zapracujte približne 10 kg kompostu. Vyhnite sa prehnanému používaniu dusíkatých hnojív, pretože to môže spôsobiť nadmerný rast lístia na úkor vývoja koreňov. Hnojenie čerstvým maštaľným hnojom je príčinou praskania a červivosti buľvičiek a tiež ostré chuti.
Reďkovku mulčujte hnojivom obohateným dreveným popolom, čo pomáha udržať otravné koreňové červy v dostatočnej vzdialenosti a udržiavať správnu vlhkosť pôdy.
Zálievka
Reďkovky potrebujú pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby sa zabezpečil správny vývoj koreňov. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premočená. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť, že reďkovky budú drevnaté, horké alebo prasknú. V horúcom lete je ideálna frekvencia zálievky 3-4-krát týždenne. Zalievajte ku koreňom, nie na listy, aby ste predišli plesniam. Používajte odstátu vodu izbovej teploty, ideálne ráno alebo večer. Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť a zároveň chráni pred prehrievaním.
Ak je pôda extrémne suchá, reďkovka sa scvrkne, môže byť kratšia a príliš kyslá. Ak je príliš nasýtená, jej korene sa zlomia a rozpadnú.
Teplota
Semená klíčia už pri teplote pôdy 2 až 3 °C. Optimálna teplota na pestovanie je +15 až +17 °C. Vysoké teploty a sucho sú nevhodné. Mladé rastliny reďkovky znesú teploty do -3 °C, staršie až do -6 °C. Ideálna teplota pre rast je od 10 do 12 °C. Vyššia teplota v počiatočných fázach rastu má za následok rýchlu tvorbu listov na úkor buľvičky.
Špecifiká pestovania reďkovky v auguste
Výber vhodných odrôd
Pre letné pestovanie sú ideálne odrody vyšľachtené pre vysoké teploty a dlhý deň. Vyberajte odrody s označením "na letné pestovanie" alebo "na celoročné vysievanie", ktoré zaručujú odolnosť voči vybiehaniu, praskaniu a drevnateniu.
- Odrody vhodné pre letné pestovanie a odolné voči vybiehaniu: Lada, Viola, Burro gigante.
- Ďalšie vhodné odrody: biela jemná Astor, fialová Viola (známa odolnosťou), Duo (odolná proti vyšepkaniu), Ilka (odolná proti pukaniu), Rampouch (odolná proti vyšepkaniu).
- Odrody s označením "na celoročné vysievanie" môžete siať bez obmedzení.
- Na jesenný zber sú vhodné aj skoré odrody ako Ria, Granát, Saxa.
Termín a technika výsevu
Hoci bežne sa reďkovky do voľnej pôdy vysievajú od apríla, august je vhodný termín na sejbu pre postupný jesenný zber. Keďže na neskoré vysievanie treba vyberať skoré odrody, ich vegetácia zvyčajne nepresiahne 30 až 40 dní. Ak si zopár riadkov reďkovky vysejete v auguste, prvé buľvičky budete zberať približne koncom septembra.
Reďkovky vysievame vždy iba priamo, najlepšie do pripravenej ryhy v tvare V hlbokej cca 3 cm. Semená vysievajte do hĺbky 1-2 cm (odporúčaná hĺbka výsevu je 1,5 až 3 cm). Riadky by mali byť od seba vzdialené 15 až 20 cm. Snažte sa sypať semienka do ryhy redšie, aby ste mali menej práce s jednotením. Ak je porast príliš hustý, jednotíte v riadku na vzdialenosť 3 až 5 cm. Prácu pri vysievaní uľahčí použitie výsevných pásikov. Po vyklíčení rastliny pretrhávajte na vzdialenosť 4 cm alebo 7 cm pri neskorších odrodách s väčšími buľvičkami. Na dokonalý kontakt osiva s pôdou odporúčame jej utuženie.
Na zabezpečenie postupnej úrody je vhodná sejba v intervaloch 1 - 2 týždne.
Pestovanie reďkovky v kvetináči alebo nádobe
Reďkovku si s prehľadom vypestujete bez veľkej záhrady, je nenáročná a hodí sa tak pre každého začínajúceho pestovateľa, pokojne aj do bytu. Pestovanie v kvetináči je rovnaké ako v záhone. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlboký a aspoň meter dlhý. Naplňte ho kvalitným substrátom. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie. V zemine v kvetináči urobte riadok (ak je nádoba širšia, môžete aj dva), do ktorého vysievajte semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Následne semená zahrňte zeminou a zalejte. Substrát udržujte stále mierne vlhký, nie premokrený.
Semená možno vysievať aj do skleníka či pareniska. Všeobecne sa úrody pri pestovaní v skleníku, fóliovníku či parenisku dočkáte vždy skôr.
Rýchle tipy na reďkovky - Záhradná rýchlovka, epizóda 150
Ochrana proti škodcom a chorobám
Pri pestovaní reďkoviek sa prakticky nevyskytujú žiadne závažné choroby. Avšak, letné reďkovky často ohrozujú vošky, slimáky a najmä skočky. Prevencia je základ - dodržujte osevné postupy a striedanie plodín. Vhodní susedia ako cibuľa, šalát alebo mrkva môžu škodcov odradiť.
Ochranné opatrenia:
- Netkaná textília: Pri letných výsevoch je prakticky nevyhnutné prekrytie hriadok bielou netkanou textíliou hneď po sejbe. Netkaná textília zabraňuje fyzickému prístupu škodcov k rastlinám a tiež pôdu ochráni pred nadmerným vysušovaním. Porast držte prekrytý až do zberu. Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie je použitie chémie nevhodné.
- Drevný popol: Proti skočkám podľa niektorých pestovateľov funguje posypanie vzchádzajúcich rastlín reďkovky a ich bezprostredného okolia drevným popolom. Toto opatrenie je však potrebné po každom daždi zopakovať.
- Ekologické postreky: Pri výskyte škodcov použite ekologické postreky ako NeemAzal či Rock Effect.
Reďkovku môže napadnúť aj dlhá reďkovka, ktorá vytvára čierne korene s tmavými škvrnami na korienkoch.
Zber a skladovanie úrody
Kedy zbierať reďkovky
Reďkovky zbierajte podľa typu zvolenej odrody. Letné reďkovky sú pripravené na zber zvyčajne 25-35 dní po výseve, keď dosiahnu priemer 2-4 cm. Prvý zber urobíme, keď majú buľvičky priemer aspoň 1,5 cm. Ak ich necháte v zemi príliš dlho, zdrevnatejú, zhorknú, prasknú a stratia šťavnatosť. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú. Najlepšie je zber ráno, keď sú reďkovky najčerstvejšie.
Ak potrebujete väčšie reďkovky, jednoducho ich nechajte rásť ešte desať dní, ale nie dlhšie. Ak budete váhať príliš dlho, vytvorí sa hviezdica s dutým stredom a nebude ani dobre chutiť.
Listy reďkovky sú tiež jedlé a vhodné na konzumáciu, ale nechajte niekoľko listov pre plodinu, aby mohla ďalej rásť. Keď sa nechajú dozrieť ešte viac, vytvoria kvetinovú stopku a začnú kvitnúť, aby vytvorili semená.
Skladovanie reďkovky
Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. Po zbere odstráňte vňať, aby neodčerpávala vlhkosť. Následne buľvy očistite od hliny. Bulvičky skladujte v chladničke v plastovom vrecku alebo nádobe s trochou vody. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou. Môžete ich tiež uchovávať v piesku v pivnici, kde vydržia aj viac ako týždeň. Najdôležitejšie je udržať vlhké a chladné prostredie, ktoré zachová krehkosť a šťavnatosť.
Časté chyby pri letnom pestovaní reďkoviek
Najčastejšími chybami sú nevhodná odroda, nedostatočná alebo nepravidelná zálievka a umiestnenie na priamom slnku. Tiež je častou chybou hustý výsev bez jednotenia a zanedbanie hnojenia. Ignorovanie škodcov môže spôsobiť úplnú stratu úrody. Pestovanie si vyžaduje pozornosť, včasné zásahy a prispôsobenie podmienok.
Pôdna teplota v počiatočných fázach rastu má za následok rýchlu tvorbu listov na úkor buľvičky. Nadmernou konzumáciou môže byť podráždený žlčník pri chronickom ochorení. Opatrnosť je na mieste i pri hodnotení obsahu dusičnanov, ktoré sa v reďkovke kumulujú najmä pri nadmernom hnojení dusíkatými hnojivami a pestovaní pri slabom osvetlení porastu.