Špenát (Spinacia oleracea) je jednou z najmenej náročných rastlín, ktoré môžete v záhrade pestovať. Táto jednoročná listová zelenina prežije chlad, teplo, sucho, vlhko, a darí sa jej v prehnojenej aj na živiny chudobnej pôde. Špenát si získal popularitu najmä vďaka svojim nutričným hodnotám - je bohatý na vitamíny K, A, C a B9 (folát), minerály ako železo, vápnik a horčík, a obsahuje aj antioxidanty ako luteín a zeaxantín.
Optimálne podmienky na pestovanie
Špenát je zeleninou chladných ročných období. Najlepšie rastie pri miernych teplotách (ideálne 15-20 °C), pretože studené alebo horúce a suché podmienky môžu spôsobiť, že začne predčasne kvitnúť, čím sa ukončí produkcia listov. Vyžaduje plné slnko až polotieň (aspoň 3-4 hodiny priameho slnka). Vyhovuje mu hlinitopiesočnatá, dobre odvodnená pôda bohatá na organickú hmotu s pH 6,0 až 7,0.
Výsev a výsadba
Špenát pestujeme zásadne z priameho výsevu. Predpestovanie je zbytočné, pretože rastlina má extrémne krátku vegetačnú dobu (40 až 70 dní) a plytké korene, ktoré neznášajú presádzanie.
- Jarný výsev: Začnite skoro na jar (február až prvá polovica apríla), hneď ako sa zem zahreje na 4-5 °C. Vysievajte priebežne každé dva týždne pre nepretržitú úrodu.
- Jesenný výsev: Pre jesennú úrodu vysievajte od druhej polovice augusta do októbra, kedy je pôda teplejšia ako 20 °C (ideálne 3-10 °C).
- Ozimné pestovanie: Vysejte v novembri do pôdy s teplotou okolo 2 °C a prikryte vrstvou mulču.
Semená vysievajte do hĺbky 1,5 - 2,5 cm v rozostupoch 3 - 5 cm v riadkoch vzdialených 30-45 cm. Po vzídení sadenice zrieďte na vzdialenosť 10-15 cm.
Starostlivosť a zálievka
Korene špenátu rastú plytko, preto nedokážu získavať vodu z hĺbky a vyžadujú pravidelnú zálievku. Najlepšie je polievať skoro ráno, aby rastliny počas dňa nevyschli. Pri pestovaní v nádobách (kvetináčoch) venujte zálievke zvýšenú pozornosť, pretože substrát vysychá rýchlejšie. Vyvarujte sa priameho hnojenia priemyselnými hnojivami, keďže listy majú tendenciu „nasávať“ dusičnany.
Choroby a škodcovia
Hoci je špenát odolný, môže čeliť určitým problémom:
| Problém | Prejavy | Riešenie |
|---|---|---|
| Pleseň špenátová (Peronospóra) | Hnedožlté až žlté škvrny na listoch | Výsadba rezistentných odrôd, zabezpečenie cirkulácie vzduchu |
| Múčnatka | Biely práškový povlak na listoch | Prevencia nadmernej vlhkosti, správne rozostupy |
| Vošky | Sanie štiav na spodnej strane listov | Postrek z mydlovej vody, prilákanie dravého hmyzu |
| Slimáky a slizniaky | Požraté listy | Plastové zábrany, medený plech, pravidelný zber |
| Kvetárka repová | Vyhryzené chodbičky v listoch | Výsadba reďkovky v okolí ako lákadla pre hmyz |
Zber a uskladnenie
Úrodu môžete zbierať priebežne, keď listy dosiahnu požadovanú veľkosť, alebo naraz odrezaním celej rastliny tesne nad základňou. Mladé listy („baby špenát“) sú jemnejšie a sladšie, zrelé listy sú vhodnejšie na varenie.
Uskladnenie: Ihneď po zbere listy uskladnite v chladničke, avšak musia byť suché. Nikdy ich neprikrývajte igelitovým vreckom ani nevkladajte do uzavretej nádoby, inak sa sparia a zhnijú. Pre dlhodobé uchovanie je ideálne špenát blanšírovať a zamraziť.
Alternatívy k špenátu siatemu
- Novozélandský špenát (Štvorbôčik): Vyžaduje teplo a vlhkosť, znáša sucho, no nie mráz. Rastie ako popínavá rastlina a poskytuje úrodu až do prvých mrazov.
- Malabarský špenát (Basella Alba): Vyžaduje humóznu pôdu, teplo a slnko, plazivé výhonky dorastajú do dvoch metrov.
- Jahodový špenát (Mrlík hlávkatý): Atraktívna rastlina s červenými plodmi, ktoré pripomínajú jahody.