Šalát (Lactuca sativa) je jednou z najobľúbenejších listových zelenín na svete, pestovanou pre svoju ľahkosť pestovania a rýchly rast. Už naše staré mamy vedeli, že má blahodarné účinky na naše zdravie. Šalát je bohatý na vitamíny A, B, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, mangán, meď a vlákninu. Vo farebných odrodách sa nachádzajú aj karotény.
Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej. Hlávkový, ľadový, rímsky - všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam. Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie, pričom má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres.
Jednou z radostí z vlastného pestovania je široká rozmanitosť listov, oveľa väčšia, ako si kedy môžete kúpiť v supermarketoch. Pri nákupe semien šalátu si môžete vybrať z veľkého množstva odrôd, chutných aj dekoratívnych - od chrumkavých po šťavnaté, žiarivo zelené až po tmavočervené, strapaté alebo hladké. Šalát môžete pestovať ako predplodinu, medziplodinu i následnú plodinu, keďže má veľmi krátke vegetačné obdobie.
Základné podmienky pestovania šalátu
Kedy a kde sadiť
Šalát je chladnomilná plodina, ktorá sa najlepšie darí pri teplotách medzi 10-18 °C. Optimálna teplota na tvorbu hlávok je 12 až 15 °C. Rastliny vo fáze priesad znášajú pokles teplôt do -5 až -6 °C, čo umožňuje ich zaradenie ku skorým jarným druhom zeleniny a pestovanie aj vo vyšších polohách. Šalát odoláva aj nižším teplotám, dopestovať si ho preto môžete aj vo vyšších polohách a na jar.
Šalát preferuje slnečné stanovisko, ale znesie aj polotieň, najmä v teplejších oblastiach. Pre skorý zber je vhodné vyhľadávať chránenejšie, pre slnko otvorené a teplé polohy. Vysoké teploty môžu spôsobiť, že šalát začne predčasne kvitnúť, čo znižuje jeho kvalitu. V letných mesiacoch šalát rastie do kvetu, pretože je rastlina dlhého dňa. Krátky deň naopak brzdí rast kvetov a podporuje vývoj hlávky.
Pôda a výživa
Šalát vyžaduje dobre priepustnú, humóznu pôdu bohatú na organické látky. Ideálne sú hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité a piesočnaté pôdy, ktoré sa ľahko otepľujú a zabezpečujú rýchly vývoj a skorý zber. Najlepšie sa mu darí v bohatej, dobre odvodnenej pôde s pH v rozsahu od 6.0 do 7.0 (neutrálna až slabo zásaditá). Menej vhodné sú uľahnuté a ťažké, studené a zamokrené pôdy, kde je vývoj pomalší a zber neskorší.
Pred výsevom alebo sadením je vhodné zapracovať do pôdy veľké množstvo dobre prehnitého záhradného kompostu. Ak pestujete jarný šalát v pôdach chudobných na humus, je najvhodnejšie hnojiť maštaľným hnojom ešte na jeseň. Šalát nemá rád priame hnojenie maštaľným hnojom. Na jar možno opatrne doplniť priemyselnými hnojivami; pri ich nedostatku sa odporúča dvojnásobná dávka. Počas vegetácie sa dobre uplatňuje prihnojovanie zriedenou močovkou. Šalát má tiež rád prístupný vápnik a z mikroelementov bór.
Výsev a výsadba
Šalát môžete pestovať buď z predpestovaného sadiva, alebo z priamej sejby na stanovišti.
- Predpestovanie priesad: Semeno jarného šalátu sa vysieva už vo februári do debničiek v skleníku alebo do výsevných nádob. Keď rastliny dosiahnu dva pravé listy, rozsádzajú sa do zakoreňovačov. Pre neskoršie vysadzovanie sejeme do pareniska riedko, aby sa ušetrila práca. Mladé izbové šaláty je možné premiestniť von po poslednom mraze. Predpestovanie priesad trvá približne 4 až 9 týždňov. Priesady s tromi až štyrmi pravými listami sa vysádzajú na záhon koncom marca až do apríla.
- Priama sejba: Semená sa sejú natenko do vlhkej, 1 cm hlbokej cestičky. Semená jemne prikryte zeminou alebo záhradníckym vermikulitom (lepšie klíčia pri troche svetla). Rozostupy medzi rastlinami by mali byť 20-30 cm a medzi riadkami 30-45 cm. Hustá výsadba zníži tlak buriny. Vhodné je vysievať priamo na záhon koncom marca a v priebehu apríla do riadkov vzdialených asi 30 cm.
Šalát sadíme do sponu 25 x 25 až 30 x 30 cm, prípadne do riadkov v podobných vzdialenostiach. Veľmi dôležité je plytké sadenie, pričom srdiečko by malo byť aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy. Priesada sa musí zasadiť pevne, srdiečko však nesmie byť v pôde utopené. V oblastiach, kde je pôda náchylná na tvorbu prísušku, môžete pridať semeno šalátu ako značkovaciu rastlinu do semena cibule, mrkvy a petržlenu - šalát veľmi rýchlo vzchádza a označí riadky, čo umožní skoršie plečkovanie.
Zavlažovanie a starostlivosť
Veľmi dôležitým činiteľom vo vývoji hlávkového šalátu je pôdna a vzdušná vlhkosť. Šalát vyžaduje dostatočné a pravidelné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu, aby bola pôda stále mierne vlhká. Polievanie je obzvlášť dôležité počas horúcich dní. Najlepší čas na zalievanie je skoro ráno, aby sa rastliny dobre pripravili na deň. Rastliny v nádobách sú obzvlášť zraniteľné, pretože kompost môže rýchlo vyschnúť, preto ich pravidelne kontrolujte. Zalievajte zásadne ku koreňom, nikdy nie na listy, aby sa predišlo hubovým chorobám.
Porast sa ošetruje hlavne kyprením a zalievaním. Bujnejší rast po vysadení podporíte prihnojením zriedenou močovkou alebo slabým roztokom liadku. Porasty siate priamo na stanovisko sa musia okrem bežných prác ešte pretrhávať, a to zavčasu. Nikdy nenechajte šalát zarásť burinou, vždy je dobré jemne ho okopať.
V teplom a suchom období šalát vybieha veľmi do kvetu, mnohokrát ešte prv, než vytvorí hlávku. Preto v lete dbajte na pravidelné zavlažovanie, mulčujte pôdu a vysievajte do mierneho tieňa. Skoré a neskoré odrody potrebujú ochranu pred chladom pomocou zvonov, plastových tunelov alebo rúna.
Vídeňský bramborový salát recept
Pestovanie šalátu vo fóliovníku/skleníku
Šalát je perfektná rastlina na pestovanie vo fóliovníku alebo skleníku. Táto listnatá rastlina má rada chladné prostredie, preto nemusíte v zime svoj fóliovník/skleník zohrievať natoľko ako pri iných rastlinách. Táto zelenina vhodná do chladnejšieho prostredia dorastá do podoby rôznych tvarov a počas sezóny vám poskytne živiny.
Výsev do semenných tácok alebo nádob: Semená rozmiestnite na pôdu v semennej tácke. Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov v závislosti od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou.
Počas celého dňa udržiavajte teplotu vo fóliovníku/skleníku v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Ak sa vonku oteplí, otvorte dvere, aby sa vzduch v interiéri ochladil. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia. Šalát dokáže odolávať krátkym striedajúcim sa obdobiam pri 2 stupňoch Celzia, najmä ak je chránený vnútri fóliovníka. Niekoľko dní pri 32 stupňoch Celzia šalát síce zaťaží, ale pravdepodobne ho nezničí.
Šalát vyžaduje dostatočné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu. Semenné tácky pokropte vodou a dbajte na to, aby bola pôda navlhčená a dobre odvodnená. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti. Sadenice majú úžitok z pokropenia ihneď po presádzaní ľahkým roztokom morských rias alebo emulzie rýb. Šalát vyžaduje denné svetlo; umiestnite svoj fóliovník/skleník na miesto, kde sa každý deň dostane aspoň šesť hodín priameho slnečného svetla, alebo investujte do osvetľovacej súpravy.
Typy šalátu a ich špecifiká
Existuje naozaj široká paleta rôznych typov šalátov, ktoré sa líšia vo farbe, tvare, ale predovšetkým v chuti. Všetky však spoločne zaraďujeme do kategórie šalátov a listovej zeleniny.
Hlávkový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata)
Hlávkový šalát je u nás najrozšírenejšou šalátovou zeleninou. Je to jednoročná zelenina, ktorá má v pôde zväzkovitý koreň. Veľké listy sú stlačené v prízemnej ružici a zvinujú sa do pevnej hlávky, pre ktorú šalát pestujeme. Z hlávky vyrastá silná, 1 m vysoká byľ, ktorej súkvetie vytvára úborový chocholík. Kvety sú drobné, žlté. Plod je rovno pretiahnutá nažka, sivastej, kávovej, čiernej alebo žltej farby s nitkovitým zobákom a s vencom chĺpkov. Hlávky dosahujú hmotnosť 300 až 500 g, listy sú rôzne skučeravené, strihané, laločnaté, bublinaté, svetlo-, tmavozelené až červenkasté.
Vegetačné obdobie sa pohybuje od 30 do 110 dní, pričom jarné odrody s krátkym časom vegetácie sú pripravené na zber za 60 - 75 dní. Jarné odrody sú výrazne dlhodenné a rýchlo vybiehajú do kvetu. Odrody na letné pestovanie sú k dĺžke dňa neutrálne a dopestujú sa za 75 - 90 dní. Pre skorú úrodu si sadenice predpestujte už koncom januára a vo februári v miestnosti s dennými teplotami okolo 15 °C a nočnými okolo 10 °C. Priesady s tromi až štyrmi pravými listami vysádzajte na záhon koncom marca až do apríla, do sponu 25 × 25 až 30 cm.
Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa)
Na rozdiel od hlávkového šalátu nevytvára zavinutú hlávku, ale len ružicu listov. Je atraktívna zelenina pre svoj tvar a rozmanitú farebnosť. Typ ‚lollo‘ vytvára kompaktné ružice kučeravých listov žltozelenej alebo červenohnedej farby a typ ‚dubolistý‘ tvorí ružice vykrajovaných listov zelenej, červenej až hnedočervenej farby. Listy sú krehké, jemnej horkastej chuti, pričom odrody dubolistého typu neobsahujú horké látky. Je menej náchylný na vybiehanie do kvetu pri pestovaní v letnom období a má rovnaké nároky na pestovanie ako hlávkový šalát.
Listový šalát pestujeme z priamych postupných výsevov od apríla do augusta alebo z predpestovaných priesad. Predpestovanie priesady trvá 4 až 6 týždňov. Výsevy robíme už koncom februára. Priesady vo fáze 4 až 5 pravých listov vysádzame na stanovište do sponu 30 x 20 až 30 cm, odrody typu ‚lollo‘ sadíme do užších sponov. Vegetačné obdobie listových šalátov trvá 8 až 10 týždňov.
Rímsky šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia)
Rímsky šalát je charakteristický svojou podlhovastou hlávkou a patrí k najpestovanejším listovým zeleninám na Balkánskom polostrove. Má mohutnejšiu koreňovú sústavu a podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku, ale skôr vzpriamenú, podlhovastú hlavu s chrumkavým stredom. Listy sú úzke, mierne zvlnené alebo skučeravené. Vnútorné listy sú veľmi jemné a chrumkavé. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu a má dlhšie vegetačné obdobie, 100 až 120 dní.
Na pôdu je náročnejší ako hlávkový šalát, vyžaduje humózne piesočnato-hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy s neutrálnou reakciou. Vyhovujú mu teplé nížinné oblasti s dostatkom zrážok. Optimálna teplota pestovania je 15 až 20 °C. Vo fáze priesad odoláva teplotám až do - 6 °C, no po vytvorení hlávok je citlivý na pokles teplôt pod 0 °C. Pre skoré pestovanie je výhodnejšie vysádzať ho z predpestovaných priesad. Osivo vysievame koncom februára do debničiek v zakrytých priestoroch. Priesady vo fáze 2 až 3 pravých listov vysádzame plytko po 15. - 20. marci do sponu 30 x 30 až 40 x 30 cm. Na jesenné zbery však nesadíme po 15. auguste. Keď sú hlávky dostatočne vyvinuté, môžeme ich v hornej tretine na obdobie 7 až 10 dní zviazať motúzom, aby vnútorné listy zostali biele, jemnejšie a krehké. V tomto čase už nepolievame, aby sa voda nedostala dovnútra a nespôsobila hnitie.
Ľadový šalát (Lactuca sativa var. crisphead)
Ľadový šalát vytvára veľké srdcia zo stočených, chrumkavých listov s jemnou chuťou. Je odolnejší proti pomliaždeniu, predčasnému kvitnutiu a dobre sa skladuje v chladničke. Je odolný proti vybiehaniu do kvetu, pre túto vlastnosť ho môžeme pestovať od jari až do konca sezóny. K ďalším prednostiam patrí dobrá odolnosť proti chorobám a svieži stav, v akom sa dokáže dlho udržať. Okraje listov sú pílkovité alebo zúbkovito strihané. Hmotnosť hlávky pri tmavozelených odrodách je okolo 1 kg i viac, pri svetlozelených odrodách býva nižšia.
Má podobné nároky na prostredie ako hlávkový šalát, neznáša však nízke teploty pod -1 °C. Nemá špecifické nároky na pôdu, neznáša však studené a zamokrené pôdy. Môžeme ho pestovať aj z priameho výsevu od marca do júla, ale vhodnejšie je z predpestovaných priesad. Vo vonkajších podmienkach začíname s jeho výsadbou v prvej dekáde apríla. Najneskorší termín je polovica augusta. Priesady sa vysádzajú vo fáze 4 až 5 pravých listov do sponu 30 x 30 cm (svetlozelené európske odrody) alebo 40 x 30 až 40 cm (tmavozelené odrody). Po vysadení je vhodné priesady prekryť netkanou textíliou na obdobie 4 až 5 týždňov. To urýchli zber a ochráni rastliny pred škodcami, ako sú skočky. Pôdu kyprite asi dva- až trikrát, alebo kým sa nevytvoria hlávky.
Čakanka štrbáková (Cichorium endivia)
Je to dvojročná rastlina, ktorá sa podobá na hlávkový šalát. V pôde má vretenovitý koreň, z ktorého vyrastá ružica prízemných zelených, niekedy jasnožltých skučeravených listov. Delí sa podľa tvaru listov na dve základné skupiny: endívia kučeravá a latifolium (s celookrajovými a zvlnenými listami). Za pôvodnú domovinu endívie sa označuje India, divo rastie v krajinách okolo Stredozemného mora. Podmienky na jej pestovanie sú vhodné najmä na južnom Slovensku.
Vyžaduje kypré, výživné pôdy s dostatkom humusu a teplú, slnečnú polohu chránenú pred vetrom. Pestujeme ju predpestovaním priesad, podobne ako pri šaláte hlávkovom, alebo priamym výsevom. Pre jesenný a zimný konzum vysievame osivo koncom júna alebo v júli priamo do voľnej pôdy, do riadkov vzdialených od seba 30 až 40 cm. Po vytvorení štyroch listov jednotíme na vzdialenosť 30 cm. Dva až tri týždne pred zberom endíviu bielime, aby jej listy boli jemné. Bielenie trvá 2 až 3 týždne, pričom sa rastliny zväzujú lykom alebo špagátom, prípadne sa zahrnú zeminou do polovice ich výšky. Zberáme postupne v októbri až novembri odrezávaním nožom.
Rukola (Eruca vesicaria ssp. sativa)
Rukola pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche. Sú hladké, lýrovité, ostro vykrajované s dĺžkou cca 18 cm, podobné listom púpavy. Mladé listy používame čerstvé ako prísadu do šalátov a ako dekoráciu jedál, staršie listy upravujeme tepelne.
Rukola je na podmienky nenáročná a znáša mrazy do cca -4 °C. Pestujeme ju na jar alebo na jeseň z priamej sejby. Vysievame ju na jemne spracovaný záhon od apríla do septembra každých 14 dní na postupný zber. Jednotíme na vzdialenosť 5 cm. Porast môžeme zakryť netkanou textíliou na ochranu proti skočkám. Listy zbierame 5 - 8 týždňov po výseve, keď dorastú do výšky 10 - 15 cm. Dá sa pestovať podobne ako žerucha na buničine.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Hoci sa šaláty pestujú ľahko, pár škodcov vám môže spôsobiť problémy. Šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek. Aj hlodavce a králiky vedia narobiť poriadnu škodu.
- Slimáky a slizniaky: Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi a slizniakmi. Na ochranu uložte okolo rastlín slamu, ktorá ich odrádza. Proti nim pomôže nízka zálievka, ručný zber, alebo vytvorenie pivnej pasce - zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom.
- Húsenice kapustovitých motýľov: Vyžierajú diery v listoch rastlín a môžu sa prežrať až do srdca rastliny.
- Pleseň sivá a múčnatka: V chladnom a vlhkom lete môže pleseň sivá spôsobiť hnitie šalátu. Okamžite odstráňte všetky vyblednuté listy a rastliny prerieďte, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu a znížili riziko plesňových ochorení.
- Drôtovce: Hlávky šalátu sú výborné rastliny na chytanie drôtovcov.
Šalát zväčša chorobami netrpí; väčšina odrôd je voči hubám úplne rezistentná. Vírusy sa dajú eliminovať už u osiva. Množstvo šalátov citlivo reaguje na zvyšky herbicídov v pôde; pri kontaminácii herbicídmi šaláty vôbec nerastú. Pri škodcoch, ako sú krtkovia, krtonôžky alebo myši, sa odporúča skôr plašiť mechanicky než chemicky.
Zber a uskladnenie
Šalát môžete zbierať od konca jari až do zimy, ak si ho pravidelne vysievate vhodnými sezónnymi odrodami. Šaláty rastú najrýchlejšie v teplom počasí, pričom odrody s voľnými listami sú pripravené na zber už za štyri až šesť týždňov.
Šalát zbierajte podľa možnosti ráno, keď sú listy svieže a šťavnaté. Hlávkový šalát zberajte, keď sú hlávky pevné a kompaktné, ešte predtým, ako pôjde rastlina do kvetu, pretože jej chuť zhorkne. Hlávky odrežte opatrne tak, aby boli úhľadné a mali niekoľko krycích listov. Najvhodnejší čas na zber sú polooblačné dni, ináč odrezané hlávky rýchle zvädnú. Odrody s voľnými listami je možné zbierať hneď, ako sú listy dostatočne veľké na to, aby sa ich oplatilo jesť (keď sú vysoké asi 10 cm). V prípade rímskeho šalátu a maslovej odrody môžete zberať aj tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov.
Konzumujte šalát čo najskôr po zbere, pretože listy rýchlo vädnú, najmä počas teplého počasia. Listy oddeľte, potom ich len dobre umyte v studenej vode a osušte. Použite ich ako základ chrumkavého šalátu alebo ako náplň do sendvičov s vareným mäsom alebo syrom.