Pestovanie papriky: Od výsevu po zber

Paprika je mimoriadne obľúbená zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí, ktorá si získala svoje miesto v mnohých kuchyniach po celom svete. Jej domáce pestovanie v záhrade, na terase či balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo alebo ich konzervovať.

Výber odrôd a predpestovanie

Existuje široká škála odrôd papriky, od sladkých "bell" paprík a kapustových až po pikantné chilli papričky. Medzi bežne pestované odrody patria napríklad:

• PCR - Podlhovasté plody žltozelenej farby, aromatické a mierne pikantné.
• Baraní roh - Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie, s bledozelenými až zelenými plodmi dlhými 18-22 cm.
• Dolmy F1 - Hrubostenné a mäsité plody sýtej zelenej farby, vhodné na pestovanie pod fóliou, sklom i v poľných podmienkach.
• Slovakia - Veľmi skorá odroda typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
• Kozí roh Branko - Paprika určená na poľné pestovanie s zahnutými, podlhovastými plodmi sýtočervenej farby.
• Jabĺčková (Alma) - Sladká odroda s guľatými a mäsitými plodmi, obľúbená na zaváranie.

Pestovanie papriky zo semien je náročnejšie, no výsledok môže byť uspokojivý. Semienka kúpite vo všetkých záhradkárskych potrebách alebo si ich môžete odložiť z predchádzajúcej úrody. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.

Výsev papriky sa zvyčajne vykonáva už vo februári až marci do výsevných misiek alebo miniskleníkov. Semená sa sejú do hĺbky približne 0,5 - 1 cm a zasypú sa jemnou vrstvou substrátu. Optimálna teplota pre klíčenie je 22 - 28 °C. V byte to pravdepodobne nedosiahnete, ale snažte sa teplote čo najviac priblížiť. Ak ste rastlinám poskytli správne podmienky, začnú klíčiť približne do týždňa. Najskôr sa objavia prvé dva lalôčiky a neskôr sa objaví aj prvý pár pravých lístkov, ktoré sú segmentované.

Pikírovanie sadeníc

Pikírovanie je záhradnícky termín pre presádzanie mladých sadeníc z výsevného substrátu do samostatných nádob, kde majú viac priestoru na rast koreňového systému. Je to nevyhnutný krok najmä pri pestovaní zo semien, pretože rastliny rastú husto vedľa seba a súťažia o svetlo, vodu aj živiny. Pikírovanie sa robí najmä preto, aby sa posilnil koreňový systém, rastliny sa spolu netlačili, boli silnejšie a odolnejšie, a aby sa pripravili na neskoršie presádzanie do záhrady alebo skleníka. Zároveň ide o výbornú príležitosť skontrolovať zdravotný stav sadeníc, oddeliť tie najsilnejšie a prípadne vyradiť slabé alebo zdeformované jedince.

Na otázku, kedy pikírovať, neexistuje univerzálna odpoveď pre všetky druhy zeleniny, no pri paprike a paradajkách platia určité pravidlá. Pri paprike je najlepší čas na pikírovanie 10 až 14 dní po vyklíčení, keď rastlina vytvorí dva pravé listy (nie klíčne). V tomto štádiu sú korene ešte krátke, ale dostatočne vyvinuté na presadenie. V momente, keď majú rastliny vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Keď má rastlina 4 listy, pripravte si vhodné nádoby (kvetináče, tégliky od jogurtu) a substrát, ktorým ich naplníte.

Postup pikírovania:

1. Príprava pomôcok: Budete potrebovať kvalitný substrát na pikírovanie (ľahký, priedušný, výživný), nádoby (tégliky, kvetináče, plastové misky s dierkami), označovače odrôd, malý kolík, špachtľu alebo lyžičku.
2. Príprava nádob: Nový pestovateľský substrát zľahka nasypeme do pripravených kvetináčov. Musia mať vopred pripravené otvory na odtok vody.
3. Vyberanie sadeníc: Pomocou kolíka jemne nadvihnite sadenicu aj s koreňom. Pikírovanie papriky si vyžaduje jemné zaobchádzanie - jej korienky sú krehké a ľahko sa lámu. Pri presádzaní nezabudnite použiť kvalitný substrát.
4. Presádzanie: Pomocou ceruzky/paličky urobíme do stredu každého kvetináča otvor takej veľkosti, aby sa do neho korene mladej priesady dali bez problémov vložiť. Rastliny vyberte z pôvodných nádob v trsoch, rozdeľte ich na jednotlivé sadenice a umiestnite ich do pripravených nádob. Prikryte ich zeminou, mierne utlačte a potom zavlažte stojatou vodou. Podobne ako pri paradajkách, aj pri paprikách sa odporúča prikryť sadenice substrátom až po prvé listy, pokiaľ ide o to, ako hlboko ich zasadiť. To umožní rastlinám lepšie zakoreniť a prijímať z pôdy dostatok živín.
5. Starostlivosť po pikírovaní: Rozsadené priesady zľahka zalejeme vodou a uložíme ich na teplé a svetlé miesto. Teplota po pikírovaní by mala byť 22-25 °C, a nezabudnite na dostatok svetla - paprika zle znáša zatienenie. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte.

Výsadba papriky do záhrady alebo na balkón

Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj, keď už nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú radi teplo a netolerujú mráz. Skúsenejší pestovatelia paprík si priesady pestujú zo semienok.

Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový. Pri zbere v technickej zrelosti, keď sú plody ešte zelené až zelenožlté, tuhé a s "kôrkou", môžete papriky vysádzať v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.

Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov, vrátane jednoduchšej starostlivosti. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal. Pri pestovaní v nádobách je nutné denne zalievať a prihnojovať. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Samotná nádoba s koreňmi nemá byť na celodennom úpale a ideálne je, ak má zdvojené steny, aby nedochádzalo k prehriatiu koreňov. Podmienkou je dostatočne veľká nádoba (minimálne 20 l, optimálne 30 l na jednu rastlinu).

Starostlivosť o papriky: Polievanie a hnojenie

Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období.

Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. Keďže zrážky nie sú počas roka rovnomerne rozdelené, je paprika odkázaná na zálievku.

Pri presádzaní je dôležité nepoškodiť korene a rastlinu vysadiť do pôdy v rovnakej hĺbke, ako rástla v nádobe. Paprika sa obvykle pestuje zo semien, ktoré sa vysievajú už vo februári až marci do výsevných misiek alebo miniskleníkov. Keď sadenice vyvinú dva pravé listy, môžu sa presadiť do jednotlivých nádob s priemerom 8 - 10 cm. Tento krok pomáha rastlinám rozvinúť silnejší koreňový systém.

Choroby a škodcovia

Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.

Najčastejšie choroby papriky:

• Stolbur papriky - vírusové ochorenie prenášané cikádkami, ktoré spôsobuje žltnutie rastlín, vädnutie listov a odumieranie rastliny. Plody sú drobné a bez semien.
• Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa bledohnedými škvrnami na plodoch, ktoré môžu prejsť do hniloby. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy, často na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom.
• Slnečný úpal zeleniny - poškodenie listov, stoniek i plodov slnečným žiarením, ktoré ich zožltne, skrehne a stanú sa lámavými. Dochádza k nemu pri náhlom oteplení po daždivom počasí alebo pri vysadení sadeníc, ktoré nie sú zvyknuté na intenzívne slnečné žiarenie.
• Vädnúce ochorenia (fuzáriové, sklerocíniové) - hubové choroby, ktoré prenikajú do rastliny cez korene alebo sa prejavujú rozsiahlymi bledohnedými škvrnami na stonkách. Tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho, preto je dôležité striedanie pestovateľských plôch.

Škodcovia papriky:

• Roztočec chmeľový - malý roztoč takmer neviditeľný voľným okom, ktorý vyciciava šťavy z listov. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky.
• Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
• Strapka západná - drobný hmyz prenášajúci vírusové ochorenia, listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky.
• Molica skleníková (biela muška) - cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa darí hubovým ochoreniam.

Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.

Zber papriky

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, v závislosti od ich využitia. Pre priamu konzumáciu a šťavnaté, sladké plody zberajte v auguste. Ak chcete papriky na varenie, napríklad na plnenie, do leča a podobne, zberajte ich v tzv. technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

tags: #siatie #papriky #a #pikirovanie