Rod ruža je rozšírený v celej Európe. Je značne premenlivý, v dôsledku čoho sa vyvinuli rôzne formy - krížence s viac-menej odlišnými znakmi a vlastnosťami, čo má značný význam aj z liečebného hľadiska, napríklad z pohľadu veľkosti plodov či rozdielností v obsahových látkach. U nás je najrozšírenejšia ruža šípová.
Dobre známe šípové kríky nachádzame v našej prírode často, vyhľadávajú otvorené slnečné miesta a lúčnaté svahy. Šípky patria medzi typické plody jesene.
Botanický Opis a Výskyt
Šípka, vedeckým názvom Rosa canina z čeľade ružovitých (Rosaceae), je krásna a užitočná rastlina, ktorá má bohatú históriu a široké spektrum použitia. Táto rastlina, známa aj ako divá ruža, je rozšírená v Európe, Ázii, Severnej Amerike a niektorých častiach Afriky. Vyskytuje sa takmer v celej Európe, rastie na slnečných stráňach, medziach, v priekopách a na okrajoch lesov. Nájdeme ju od nížin až do hôr do výšky 1 200 m n. m. Ruža šípková má rada slnečné svahy, listnaté lesy a zatrávnené lúky.
Je to pichľavý ker, väčšinou už od zeme rozkonárený alebo stromkovitý, dosahujúci výšku až vyše 3 metrov. Spoznáte ju podľa vzpriamenej stonky, na ktorej sú kosákovité tŕne. Celá rastlina má ostré ohnuté ostne. Každý rok vyrastajú oblúkovité ovisnuté výhonky, ktoré sa druhý rok rozkonárujú. Dlhé výhony niekedy šplhajú po blízkych stromoch.
Listy sú zložené, päť- až sedempočetné, s relatívne úzkymi prílistkami a s elipsovitými, tupo končistými, ostro dvojito pílkovitými lístkami.
Kvitne v máji a v júni. Kvety vyrastajú na konci tohtoročných konárikov jednotlivo alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach. Sú pravidelné, obojpohlavné, päťpočetné. Z horného okraja dutej vajcovitej čiašky vyrastá 5 kopijovitých, rozstrapkaných výbežkov kališných lístkov (po odkvitnutí sa ohýbajú dozadu a čoskoro opadajú). Kvety majú 5 korunných, ľahko opadavých, ružových a vnútri bielych, zriedka úplne bielych lupienkov, veľa tyčiniek a viac piestikov, ktoré vyčnievajú z čiašky. Voňavé kvety bohaté na nektár majú ružovú alebo bielu farbu, merajú asi 5 až 6 cm v priemere a vyrastajú po 1-3 na 0,5 až 2 cm dlhých stopkách. Korunné plátky sú 2 až 2,5 cm dlhé.
Plody sú červené alebo oranžové a objavujú sa na kríkoch v jesenných mesiacoch. Lesklé červené šípky, ktoré dozrievajú v auguste a septembri, sú 2-3 cm dlhé a ich tvar býva rôzny, od vajcovitého až po guľatý. Tieto plody sú v skutočnosti bobule, ktoré sú známe svojou vysokou koncentráciou vitamínu C. Semená uložené vo vnútri šípok sú chránené ostrými chĺpkami. V jednom plode nájdeme hneď niekoľko semien obalených chĺpkami, ktoré sú ukryté pod pevnou dužinou uzavretou pod lesklou červenou šupkou. Nažky sú husto štetinato chlpaté.
Liečivé Vlastnosti a Nutričná Hodnota
Hodnota obsahových látok šípok je v rastlinnej ríši ojedinelá. Na 100 g plodov obsahujú až 1200 mg vitamínu C, pritom ďalšie dobré zdroje, ako čierne ríbezle, rakytník, kapusta alebo citrusové plody, nedosahujú ani polovicu tejto hodnoty. Okrem vitamínu C obsahujú aj ďalšie vitamíny, ako napríklad vitamín A, vitamín E a vitamín K. Sú bohaté aj na vitamíny skupiny B. Z minerálnych látok sú zastúpené vápnik, fosfor, horčík, draslík a železo. Energetická hodnota zrelých šípok dosahuje takmer 230 kcal. Okrem vysokého podielu cukru, pektínu a vlákniny obsahujú menší podiel bielkovín.
Takáto prírodná celaskónová a vitamínová „bomba“ preto pomáha pri mnohých ochoreniach. Šípky sú výborným zdrojom vitamínu C, čo z nich robí ideálny doplnok pre zvýšenie imunity a celkové posilnenie organizmu. Najviac sa to prejavuje pri chrípke, nachladnutí, cievnych ochoreniach, paradentóze a zlej zrážanlivosti krvi. Preventívne pôsobia na zvýšenie odolnosti voči infekciám, na úpravu činnosti kapilár, normalizujú zrážanlivosť krvi a priaznivo pôsobia aj pri reume a ischiasi. Stimulujú obranné reakcie pri výskyte a pôsobení mikróbov v období rastu u detí. Ruža obsahuje 9 antivírusových látok, ktoré obmedzujú množenie vírusov a má priaznivý vplyv na posilnenie tela pri astme, chrípke, nádche a prechladnutí. Užíva sa aj pri bronchitíde, TBC a iných pľúcnych problémoch. Šípky pomáhajú aj pri problémoch s močovými cestami, ale pomáhajú aj zbaviť sa únavy a depresie.
Vitamíny a minerály prijímané zo šípok nemožno predávkovať, preto môžeme tieto vzácne plody konzumovať v rôznych formách bez obmedzenia.
Historické a Tradičné Využitie
O používaní šípok svedčia nálezy v kolových stavbách vo Švajčiarsku. Na liečebné účely ich používali už Dioscorides a Galenos, vrelo ich odporúčala aj abatiša Hildegarda. Šípky si cenili aj starí Číňania, Peržania, Rimania a Gréci. Používali sa na liečbu žalúdočných problémov, menštruačných problémov a hnačky. Predtým sa v ružovej vode zo šípok umývali ruky.
Zaujímavosťou je, že tento druh ruže šípkovej (Rosa canina) sa niekedy nazýva aj ruža psia (z latinského slova caninus), čo údajne súvisí s tým, že ju starí Rimania používali proti besnote. Počas druhej svetovej vojny sa z plodov šípky pripravoval sirup obsahujúci veľké množstvo vitamínu C. Užívaním šípkového sirupu sa predchádzalo skorbutu (nedostatku vitamínu C). V Anglicku boli šípky počas 2. svetovej vojny vyhlásené za dôležité liečivo.
Zber a Spracovanie Šípok
Pre správny zber šípok je dôležité poznať optimálny čas. Ideálne obdobie na zber je v mesiacoch september a október. Zberajte tvrdé, červené alebo oranžové plody, pretože tie obsahujú najviac zdraviu prospešných látok a sú vhodné na spracovanie.
Často sa stretávame s názorom, že šípky treba zberať po prvých mrazoch, vraj vtedy obsahujú najviac vitamínu C. Pravda je však taká, že jemné mrazy síce zvýraznia chuť šípok, ale vitamínu C v nich nie je o nič viac. Naopak, silný alebo opakovaný mráz ich skôr znehodnocuje, plod zostáva mäkký, mazľavý a ťažšie sa suší. Šípky, ktoré prešli mrazom, bohužiaľ, prichádzajú o viac vitamínu C. Preto neotáľajte a vyberte sa na zber už skôr, ešte pred prvými mrazmi. Nevhodné na zber sú prezreté, teda príliš mäkké a hnedasté plody. Ak si chcete byť istí, že sú šípky dokonale zrelé, zistíte to podľa toho, že budú mať peknú ostro červenú farbu, no na dotyk budú ešte stále tvrdé.
Počas zberu sa dobre oblečte, nezabudnite na rukavice a dlhé rukávy. Ponoriť sa do tŕnistého kra môže byť adrenalínová aktivita, ale rozhodne stojí za to. Rukavice vás ochránia nielen pred tŕňmi, ale aj pred chĺpkami, ktorými sú obalené semená a u citlivých ľudí spôsobujú svrbenie kože.
Po tom, ako si šípky prinesiete domov, ich očistite a zbavte stopky a kališných lístkov. Pred sušením je vhodné ich umyť a odstrániť jemné chĺpky, ktoré na plodoch zostávajú ako zvyšky po kvetoch. Môžete ich nechať vcelku alebo prekrojiť napoly a začať so sušením.
Najlepší spôsob uchovania je sušenie. Pri ňom sa zachová najviac vitamínov a stopových prvkov. Sušenie šípok trvá vzhľadom na ich veľkosť dlhšie. Pevné plody sušíme ideálne v sušičke na ovocie alebo v rúre pri teplote do 60 °C. Ak ich sušíte v sušičke alebo v rúre, dajte pozor, aby vám pri vysokej teplote nezhnedli, znehodnotili by sa a vy by ste prišli o cenné vitamíny. Sušené šípky dajte do uzatvárateľných nádob na suché a tmavé miesto a spotrebujte do roka, aby nestratili vitamín C. Zásobu šípok po roku znova obnovte, plody totiž po čase strácajú vitamíny.
Mnoho z nás už na jar zbiera kvetné lupienky, ktoré si pridávame do čaju pre ich príjemnú chuť a liečivosť. Môžeme ich sušiť štandardným spôsobom a pridávať do čajových zmesí na podporu imunity alebo na zjemnenie horkých bylinkových čajov.
Využitie v Kuchyni a Kozmetike
V čerstvom stave sa šípky hodia na výrobu domácej marmelády, kompótu, šípkového vína či likéru alebo omáčky. Bežné je dnes využitie v gastronómii, napríklad zo šípok sa dá pripraviť pyré, ktoré je nielen chutné, ale má aj silné liečivé vlastnosti. Sú známe aj čajoviny, ako je napríklad sypaný čaj z ruže šípovej na podporu imunity, vhodný pri jarnej únave, pre budúce mamičky, pri liečbe reumatizmu a dne. Šípkový čaj pôsobí preventívne proti nachladnutiu a infekciám, spevňuje cievne steny a priaznivo pôsobí pri kŕčových žilách. Vzhľadom na to, že šípky pôsobia aj mierne močopudne, dajú sa použiť aj pri ochoreniach močového ústrojenstva alebo obličiek.
Šípky sa používajú aj v kozmetických výrobkoch, ako sú krémy a oleje, pre svoje hydratačné a regeneračné vlastnosti na pokožku. Obsahujú vitamíny a antioxidanty, ktoré môžu pomôcť zlepšiť stav pleti. Šípkový olej vďaka vysokému obsahu antioxidantov pôsobí proti starnutiu, čo znamená, že môže pomôcť predchádzať predčasnému starnutiu, no zároveň pomáha skrývať známky starnutia, ktoré sa objavujú najmä na pokožke tváre.
Príprava Šípkového Čaju s Maximálnym Zachovaním Vitamínu C
Šípkový čaj | Sušenie a príprava
Ak si šípky zalievate horúcou vodou, ako je to zvykom pri iných čajoch, robíte chybu a zbytočne sa pripravujete o hŕbu vitamínov. Pre zachovanie vitamínov sa odporúča pripraviť čaj maceráciou v studenej vode, nie zalievaním horúcou vodou. Pokiaľ si zo šípok pripravujeme liečivý čaj, nezabúdajme, že obsahujú drobné chĺpky, ktoré sú dráždivé.
- Ak sme si sušili šípky vcelku, pred použitím na čaj ich rozmixujte alebo rozdrvte v mažiari na menšie kúsky.
- Na prípravu litra chutného čaju potrebujete asi dve polievkové lyžice rozdrvených šípok.
- Zalejte ich studenou vodou a nechajte ich hodinu lúhovať, prípadne ich môžete nechať postáť aj celú noc.
- Nálev potom preceďte cez husté umelohmotné sitko, pretože pri kovovom by mohlo dôjsť k strate vitamínov.
- Pred konzumáciou nálev zohrejte na bod varu a krátko ho povarte. Takto dosiahnete, že bude čaj plný vitamínov, presne tak, ako má byť.
Nezabúdajte, že šípkami možno vylepšiť hociktorú čajovú zmes.
Pestovanie Šípok v Záhrade
Ľudia ich chodia zbierať do prírody, môžete si ich však vypestovať aj doma. Pokiaľ si chceme vypestovať vlastné šípky tej najvyššej kvality, určite sa oplatí si na záhradu vysadiť jeden alebo dva kríky. Ruža šípová (Rosa canina) sa kvôli plodom pestuje aj v záhradách. Nie je náročná na stanovište, aj keď v záhradnej pôde sa jej darí lepšie. Dorastá do väčších rozmerov a ponúka bohatšiu úrodu.
Najlepšie porastie na plnom slnku alebo v polotieni v hlbšej, mierne vlhkej a na vápnik bohatej pôde. Hoci sa môže ruža nechať rásť voľne bez akejkoľvek starostlivosti, ker sa dá v predjarí prerezať podobne ako iné okrasné ruže. Udrží sa tak v dobrej kondícii a nebude ani po rokoch preplnená suchým drevom. Ruža sa bežne vysádza ako predpestovaná sadenica, môžeme si ju namnožiť aj zo semien, ktoré však musia prejsť stratifikáciou, inak veľmi nespoľahlivo klíčia. Ruža šípková má biele alebo ružové kvety, ktoré dotvoria vzhľad prírodnej záhrady. Starostlivosťou sa nelíši od okrasných ruží.
Rôzne odrody nájdete v ponuke záhradníctiev. Patrí k nim napríklad ruža vráskavá (R. rugosa), ktorá má veľké guľaté či sploštené plody. Obľubuje slnečné, prípadne polotienisté stanovište. Na zálievku nie je náročná a dobre odoláva mrazom.
Vo voľnej prírode síce šípky rastú pomerne hojne, doma si však môžete vysadiť vlastnú ružu jabĺčkovú (R. villosa), často označovanú aj ako plodovú. Dorastá do dvoch metrov. Kvet je ružový, šípky purpurovej farby sú nápadne veľké, dlhé do troch centimetrov, široko elipsovité, až takmer guľaté, štetinaté, podobné jablku. Jej plodmi sú veľké guľaté šípky, ktoré môžu mať v priemere až 5 centimetrov. V porovnaní s klasickými šípkami majú tieto šípky tuhšiu a silnejšiu dužinu, ktorá je aj viac aromatická. Do záhrad sa hodí odroda ‘Karpatia’, má mimoriadne veľké, 3,5 cm šípky výbornej chuti, ktoré vyrastajú vždy vo dvojiciach. Výbornou vlastnosťou tejto odrody je, že dozrieva v prvej polovici augusta. Je vhodná na všetky spôsoby spracovania. Ker ruže jabĺčkovej má krásne ružové kvety, v záhrade teda môže slúžiť aj ako dekorácia alebo súčasť živého plota. Dokonca je aj odolná voči mrazom, uspokojí sa aj s málom, no dokáže oceniť slnečné podmienky a kvalitnú pôdu.
Odroda ‘Krasavica’ vznikla krížením R. canina a R. cinnamomea. Vytvára ker dorastajúci do troch metrov. Kvitne v druhej polovici mája, kvet je jednoduchý s ružovými lupienkami umiestnený jednotlivo alebo v zhlukoch po dva až tri. Plod má podlhovastý tvar, povrch hladký, lesklý jasne červenej farby. Šípky dozrievajú v prvej polovici septembra.
Zaujímavosti
Všimli ste si chlpaté útvary pri zbere na šípkových kríkoch? Poškodenie spôsobuje malá osička - hrčiarka ružová (Diplolepis rosae). Osičky sa liahnu na jar (hlavne samičky, samce sú veľmi vzácne). Samička aj bez toho, aby sa spárila so samčekom kladie na vetvičky divých ruží svoje vajíčka. Z vajíčka sa vyliahne larva, ktorá vyvoláva tvorbu špecifickej zdureniny - „chlpatej“ hálky s množstvom výbežkov, vo vnútri ktorej žije. V nej sa potom koncom leta aj kuklí. Hálka pretrvá na vetvičke viacero rokov. Spočiatku je zelená alebo žltá, neskôr červená a po vyschnutí hnedá.
Každý dobrý bylinkár uzatvára rok zberom šípok. Divé šípky považuje veľa záhradkárov za nepríjemnú burinu. Vyskytujú sa najmä v zanedbaných záhradách a sú medzi prvými drevinami, ktoré sú pri rekultivácii odstránené. Pritom ich plody na jeseň sú dobrým zdrojom vitamínov nielen do čaju pre záhradkára, ale aj počas zimy vítanou potravou pre spevavce, ktoré v lete chránia stromy pred škodlivým hmyzom. Aj keď nikto nechce mať košaté pichľavé kríky v blízkosti bránky alebo domu, ich pestovanie je vhodné tam, kde záhrada prechádza vo voľnú prírodu, lúky alebo lesný porast. Prípadné mladé výrastky sa dajú ľahko eliminovať záhradnými nožnicami.
Napriek tomu, že šípky na sušenie sa zbierajú ešte tvrdé v jesenných mesiacoch, mnohí nedajú dopustiť na ich chuť po prvých mrazoch. Sú sladšie, mierne kyselkavé a úplne mäkké, na prechádzke v prírode posilnia v čerstvom stave. Stačí odtrhnúť mäkký plod, dať dolu kalich a vysať z nich mäkkú dreň. Šípka, ktorá prejde mrazom, má aj jemnejšie chĺpky, ktoré obyčajne prekážajú.