Škoricovník cejlónsky a jeho pestovanie

Škorica, jedno z najstarších a najobľúbenejších korení na svete, pochádza zo škoricovníka, vždyzeleného stromu z čeľade vavrínovitých. Jeho história siaha tisíce rokov dozadu, pričom prvé písomné zmienky pochádzajú z Číny okolo roku 2 700 pred naším letopočtom. Škorica bola cenená nielen pre svoju nezameniteľnú arómu a chuť, ale aj pre svoje liečivé účinky, ktoré poznali už starovekí Egypťania, Gréci, Rimania a liečitelia v Indii a Číne. Vďaka svojim vlastnostiam sa stala dôležitou súčasťou tradičnej medicíny, ako je ajurvéda a tradičná čínska medicína, kde slúži na vyrovnávanie harmónie elementov jang a jin.

Botanické a historické pozadie

Rod škoricovníkov (Cinnamomum) zahŕňa viac ako 200 druhov, ktoré sa vyskytujú v tropických a subtropických oblastiach po celom svete. Najvýznamnejšími druhmi, z ktorých sa získava škorica, sú škoricovník cejlónsky (Cinnamomum zeylanicum, syn. Cinnamomum verum) a škoricovník čínsky (Cinnamomum aromaticum, syn. Cassia). Škoricovník cejlónsky, známy aj ako škorica pravá, pochádza zo Srí Lanky (predtým Ceylon), odtiaľ pochádza aj jeho druhový názov. Tento vždyzelený strom môže vo voľnej prírode dorásť až do výšky 15 metrov, avšak komerčne pestované rastliny sú zvyčajne zrezávané na výšku 2-3 metrov pre ľahší zber kôry.

Škoricovník čínsky, známy aj ako kasia, rastie divoko na západnom pobreží Indie a Srí Lanky, ale pestuje sa aj v iných tropických krajinách. Staršie stromy tohto druhu môžu dosahovať výšku až 10 metrov. Celá rastlina škoricovníka sa vyznačuje príjemnou, aromatickou vôňou.

Rozdiely medzi druhmi škorice

Rozlišujeme dva hlavné druhy škorice:

• Cejlónska škorica (pravá škorica): Pochádza zo stromu Cinnamomum zeylanicum. Je považovaná za kvalitnejšiu, má jemnejšiu, sladšiu chuť s náznakmi klinčekov. Jej kôra je svetlohnedá, krehká a zvinutá do tenkej dvojrúrky. Obsahuje minimálne množstvo škodlivého kumarínu. V obchodoch sa s ňou stretávame zriedkavejšie a je drahšia.
• Čínska škorica (kasíja, nepravá škorica): Pochádza najmä z druhov Cinnamomum aromaticum a Cinnamomum burmannii (indonézska škorica) či Cinnamomum loureiroi (saigonská škorica). Je tmavšia, pevnejšia a má výraznejšiu, štipľavejšiu a mierne horkastú chuť. Zvitky sú hrubšie a tvorené jednou vrstvou kôry. V obchodoch je bežnejšia a lacnejšia, avšak obsahuje vyššie množstvo kumarínu.

Pestovanie škoricovníka

Škoricovník je tropická rastlina, ktorá si vyžaduje špecifické podmienky pre svoj rast. Ideálne je pestovanie v teplom a vlhkom prostredí s teplotami celoročne nad 16°C, ideálne okolo 30°C. V našich podmienkach je pestovanie možné predovšetkým ako izbová rastlina.

Podmienky pre pestovanie

• Teplota a vlhkosť: Rastlina celoročne vyžaduje vysokú vzdušnú vlhkosť a teplotu nad 20°C. Odporúča sa časté rosenie listov. Letnenie nie je kvôli vysokým nárokom na teplo vhodné.
• Pôda: Vyhovuje jej priepustný, mierne kyslý substrát. Ideálna je zmes rašeliny, perlitu a záhradného substrátu. Rastlina neznáša vápenaté a zasolené pôdy.
• Zálievka a hnojenie: Substrát by mal byť udržiavaný stále vlhký, avšak cez zimu sa zálievka obmedzuje. Hnojenie by malo byť obmedzené a s nižšou koncentráciou hnojiva, aby sa predišlo zasoleniu substrátu.
• Svetlo: V zimných mesiacoch je nutné rastlinu umiestniť čo najbližšie k oknu pre dostatok svetla.

Rez rastliny

Škoricovník dobre znáša rez, čo je dôležité nielen pre tvarovanie rastliny, ale aj pre získavanie kôry. Z odrezaných konárikov je možné získať korenie narezaním po dĺžke a odstránením kôry.

Zber a spracovanie škorice

Proces zberu a spracovania škorice je náročný a vyžaduje si precíznosť. Kôra sa zberá z mladých výhonkov, zvyčajne zo stromov starých 6-10 rokov, prípadne až 8 rokov pre najkvalitnejšiu škoricu.

Proces zberu

1. Odbér vetiev: Zberajú sa vetvy, ktoré dosiahli primeranú hrúbku.
2. Uvoľnenie kôry: Vetvy sa prejdú valcovitým drevom, aby sa uvoľnila vnútorná vrstva kôry.
3. Narezanie a olúpanie: Kôra sa priečne nareže a pozdĺžne rozreže, aby sa dala opatrne odlúpiť.
4. Zvädnutie: Odlúpená kôra sa nechá deň ležať, aby zvädla a stala sa poddajnejšou.
5. Odstránenie korku: Kôra sa napne na oblú tyč a medeným nožom sa odstráni vonkajšia vrstva korku, až zostane tenká vnútorná vrstva.
6. Sušenie: Kôra sa suší najprv v tieni a potom na slnku. Počas sušenia sa okraje kôry zvinujú dovnútra, čím vznikajú typické "rúrky".

Pre pravú (cejlónsku) škoricu sa spracováva len vnútorná vrstva kôry, zatiaľ čo pri čínskej škorici sa často spracováva celá vrchná kôra, čo prispieva k jej nižšej kvalite.

Spracovanie do obchodnej podoby

Po dôkladnom vysušení získa škorica svoje charakteristické hnedožlté zafarbenie. Zvitky kôry sa potom triedia podľa akosti, jemnosti, farby a sily. Úlomky a odpadky zo zberu a spracovania sa melú na práškovú škoricu alebo sa z nich destiláciou získava škoricový olej.

Chemické zloženie a obsahové látky

Najdôležitejšou obsahovou látkou škoricovej kôry je silica, ktorej hlavnou zložkou je aldehyd kyseliny škoricovej (cinnamaldehyd).

• Škoricová silica: Obsahuje aldehyd kyseliny škoricovej, phellandrin a eugenol. Pri čínskej škorici tvorí cinnamaldehyd 75-90% silice a obsahuje aj o-metoxyskoricový aldehyd, ktorý dodáva zvláštny pach.
• Ďalšie látky: V škorici sa nachádzajú aj triesloviny, živice, slizy a ďalšie látky.

Chemické zloženie sa mierne líši medzi jednotlivými druhmi škorice. Čínska škorica má drsnejší pach ako cejlónska a vyšší obsah trieslovín a slizu.

Obsah kumarínu

Kumarín je prirodzene sa vyskytujúca látka, ktorá sa nachádza v rôznych rastlinách, vrátane škorice. Pri nadmernej konzumácii môže byť pre ľudský organizmus škodlivá. Obsah kumarínu sa výrazne líši v závislosti od druhu škorice:

Je dôležité poznamenať, že pravá (cejlónska) škorica obsahuje len stopové množstvo kumarínu, zatiaľ čo ostatné druhy, najmä vietnamská a indonézska, ho majú v podstatne vyššej koncentrácii. Pri konzumácii väčšieho množstva škorice je preto dôležité dbať na jej druh.

Využitie škorice

Škorica je všestranné korenie s bohatým využitím v kuchyni, tradičnej medicíne aj kozmetike.

V kuchyni

Škorica je neodmysliteľnou súčasťou sladkých pokrmov. Používa sa do:

• Pečiva, koláčov (najmä jablkových), závinov a drobného pečiva
• Varených nápojov ako varené víno, punč a grog
• Sladkostí rôznych druhov
• Korenia do kávy
• Pokrmov z hydiny (husí, kačíc)
• Tradičných jedál v ázijskej kuchyni (napr. vietnamská polievka Pho)

Jej chuť je horkastá a sladkastá zároveň, čo ju robí obľúbenou v kombinácii s cukrom.

V tradičnej medicíne a liečiteľstve

Škorica je cenená pre svoje liečivé účinky už po stáročia. Používa sa vo forme:

• Nálevov a odvarov: 1 polievková lyžica kôry sa preleje 5 dcl studenej vody, privedie do varu, varí 2 minúty a lúhuje 15 minút.
• Tinktúr: Tinktúra je považovaná za najvhodnejšiu liekovú formu a je bežne dostupná v lekárňach.
• Prášku: Mletá kôrová droga sa vmiešava do čajových a koreniacich zmesí.

Medzi hlavné účinky škorice patria:

• Podpora normálneho trávenia, funkcie žalúdka, čriev a chuti do jedla.
• Pomoc pri tráviacich problémoch, nadúvaní a plynatosti.
• Znižovanie hladiny cholesterolu a krvného tlaku.
• Podpora kardiovaskulárneho systému.
• Antioxidačné účinky.
• Relaxačné účinky.
• Znižovanie zrážanlivosti krvi.
• Hojenie vredov.
• Antibakteriálne a antivírusové účinky.
• Podpora funkcie dýchacieho systému.
• Osvieženie organizmu.
• Podpora funkcie reprodukčného a močového systému.
• Zlepšenie metabolizmu cukrov a zníženie hladiny cukru v krvi (významné pre diabetikov).
• Prehrievanie organizmu a podpora imunitného systému.
• Pomoc pri nachladnutí, chrípke a bolestiach v krku.

V ľudovom liečiteľstve sa škorica často kombinuje s medom, ktorý zosilňuje jej účinky. Tehotné a dojčiace ženy by mali jej konzumáciu obmedziť na bežné použitie ako koreniny.

V kozmetike

Škorica sa využíva aj v kozmetickom priemysle, najmä pre svoje stimulačné a prehrievacie účinky. Esenciálny olej z kôry sa pridáva do masážnych olejov a gélov.

Rozmnožovanie a dostupnosť

Rozmnožovanie škoricovníka je možné zakorenením odrezkov, vzdušným potápaním alebo výsevom semien. Semená si zachovávajú klíčivosť len krátko, preto je nutné ich vysievať čerstvé. Odrezky zvyčajne zakorenia za 1,5-2 mesiace.

Získanie rastliny škoricovníka alebo jeho semien v našich podmienkach je pomerne náročné a rastliny sa v predaji objavujú zriedka.

Záver

Škorica je nielen lahodné korenie s bohatou históriou, ale aj cenná bylina s mnohými pozitívnymi účinkami na ľudský organizmus. Od svojej dlhej histórie, cez náročný proces pestovania a zberu, až po všestranné využitie v kuchyni aj medicíne, škorica neprestáva fascinovať a prinášať úžitok. Pri jej výbere je dôležité poznať rozdiely medzi jednotlivými druhmi, najmä kvôli obsahu kumarínu, a uprednostňovať kvalitnú pravú (cejlónsku) škoricu.

tags: #skoricovnik #cejlonsky #pestovanie