Úvod: Chrček verzus Škrečok - Základné rozdiely
V slovenskej literatúre sa môžeme stretnúť s rozdielnym výkladom názvov škrečok a chrček. Často sú nesprávne považované za synonymá. V skutočnosti, aj keď sú si škrečok a chrček veľmi podobní, sú medzi nimi výrazné rozdiely. Jediným predstaviteľom chrčeka je Chrček poľný (lat. Cricetus cricetus), ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje aj u nás. Chrček poľný je často nazvaný aj škrečok poľný, chrček obyčajný alebo chrček roľný.
Patrí do rodu Cricetus a na Slovensku je zákonom chránený, čo znamená, že nie je možné chovať ho doma ako miláčika. Aby ste určili, či sa jedná o chráneného chrčka poľného alebo o klasického škrečka, nemusíte byť znalci.
Chrček poľný (Cricetus cricetus): Charakteristika a životné prostredie
Vzhľad a fyzické vlastnosti
Chrček poľný je typický svojou väčšou stavbou tela, dĺžka jeho tela je až 28 - 34 cm. V porovnaní s inými cicavcami má na tele tzv. prevrátené farby. Má hustú kožušinku, ktorá je na chrbte červenohnedá až hrdzavá a na brušku čierna. Na spodnej strane je tmavý, na vrchnej svetlý. Pod belavými až žltohnedými lícami má červenohnedý pás. Na vrchnej strane má svetlé chĺpky, ktoré majú na konci tmavé špičky. Svetlé pásy na hlave a krku mu dodávajú zaujímavý a milý vzhľad. Okolie ňufáčika až po lícne vaky je sfarbené na svetlošedo, taktiež konce labiek a plecové kĺby predných labiek majú svetlošedé.
Biotop a správanie
Chrčka poľného sa dá pri troche šťastia stretnúť vo voľnej prírode väčšiny Európy, najďalej po Holandsko a západné Francúzsko. Sídli na ílovitých, piesočnatých a hlinitých pôdach. Obľubuje nízke polohy poľnohospodárskej pôdy s jemnou hlinou, nížinnú poľnohospodársku krajinu a kultúrne stepi.
Je to samotársky živočích a nočný druh, zo svojich úkrytov vychádza len podvečer a v noci. Žije v podzemných dierach, ktoré si sám vyhrabáva. Pod zemou má rozsiahle, široko rozvetvené, niekoľko metrov dlhé komplexy chodieb používané na rôzne účely. Horizontálne chodby využíva ako obydlie, v ktorom má spálňu určenú na oddych, špajzu na ukladanie potravy a toaletu, kde odkladá trus. Vertikálne chodby sú tzv. „cigárničky“.
Potravinové návyky a zásoby
Chrček poľný je zaujímavý najmä tým, že potravu z polí si v lícnych vakoch odnáša do svojich podzemných úkrytov, kde ju zhromažďuje v pozoruhodných množstvách. Pod zemou sa tiež nachádza sklad potravy, kam si odnáša v lícnych vačkoch potravu ako rôzne strukoviny, semiačka, koreňovú zeleninu a pod. Nepohrdne ani drobným hmyzom, či trávou. Má sklon k dravému spôsobu života.
Rozmnožovanie chrčka poľného
Chrček poľný patrí medzi samotárske živočíchy. Samec a samica neobývajú spoločnú noru, každý z nich si buduje vlastnú. Doma chované druhy škrečkov sú tiež skôr samotári a partnerov si hľadajú len kvôli páreniu, čo však neplatí v 100% prípadoch.
Párenie a gravidita
V jarných mesiacoch, spravidla koncom apríla a v máji, sa chrčky prvýkrát pária. Tehotné sú od apríla do augusta. Samce začínajú vyhľadávať samice, aby sa s nimi v podzemnej nore spárili. Po akte párenia samica vyženie samca z nory a ten si hľadá novú partnerku. Chrčky poľné sa rozmnožujú len raz do roka, v máji až júli, avšak samica sa po výchove prvých mláďat môže páriť ešte dvakrát a vychovať ďalšie mláďatá.
Samica býva gravidná asi 20 dní, pričom pôrod trvá približne 17 až 20 dní od počatia. Samica rodí po 17 až 20 dňoch gravidity 1-3 mláďatá (najčastejšie dvojičky).
Vývoj a osamostatnenie mláďat
Mláďatá sú po narodení slepé a holé. Rýchlo rastú. Mlieko pijú do 18. dňa a v 25-30. dni sa osamostatňujú. Po 25 dňoch opúšťajú matkinu noru a živia sa samostatne. Už po troch mesiacoch sa môžu rozmnožovať. Mamy sa o ne starajú do jedného roka života (táto informácia je pravdepodobne prevzatá z opisu "škrečka besného", v kontexte chrčka poľného je nepravdepodobná vzhľadom na osamostatnenie po 25 dňoch, ale ponechávam ju ako súčasť pôvodného textu).
Zimný spánok a životný cyklus
Už koncom leta sa chrčky začínajú pripravovať na zimný spánok. Do podzemnej komory si začnú znášať zásoby potravy. Vo veľkých lícnych vakoch, ktoré im siahajú až po lopatky, prenášajú najmä rôzne obilniny, strukoviny, koreňovú zeleninu a zemiaky. Jedna rodina dokáže pod zemou nazhromaždiť až 200 kg semienok, orechov a sena. V komôrke, kde v zime spia, majú oddelený výbežok, kam chodia na WC. V ňom majú nadrobno nakúsané seno, na ktoré potom močia. Seno pod vplyvom moču začne kvasiť a vyvíja teplo. Toto mokré seno škrečky využívajú nielen na výrobu tepla. V sene žijú larvy, ktoré sú pre nich bohatým zdrojom bielkovín. Takisto si do tohto sena zahrabávajú aj drobné ovocie, ktoré napomáha kvaseniu, a orechy. Ovocie a orechy začnú plesnivieť, čo škrečky veľmi dobre vedia. Plesne sú pre nich zasa bohatým zdrojom vitamínov.
V priebehu októbra upadajú chrčky do zimného spánku. Ich spánok však nie je nepretržitý, ako pri niektorých zimných spáčoch. Pravidelne sa prebúdzajú, aby sa mohli nakŕmiť zo svojich zásob a vyprázdniť. Zimný spánok je prerušovaný, aby sa mohol najesť zo svojich zásob. Aj napriek tomu však cez zimu stratia asi tretinu svojej celkovej hmotnosti. Chrčkovia prezimujúci v prírode sa ochotne rozmnožujú. Odhaduje sa, že chrček poľný sa dožíva 10 rokov.
Ochrana a význam
Ešte v minulom storočí patril chrček poľný medzi veľmi rozšírené živočíchy a považovali ho za škodcu poľnohospodárskych kultúr. Dnes je to náš jediný škrečok žijúci na našom území a na Slovensku sú chrčky poľné chránené od roku 1992.
Porovnanie s inými druhmi škrečkov
Škrečok sýrsky (Mesocricetus auratus)
Pravdepodobnou domovinou je Sýria, ale zoológovia sa skôr prikláňajú k názoru, že jeho domovinou je celé subtropické pásmo. Dorastá do dĺžky 12 až 15 cm a dožíva sa maximálne 2 - 2,5 roka. Vyznačuje sa svetlými farbami od bielej, až po svetlohnedú, podľa prostredia - polopúšte a savany. Ďalšou významnou črtou je jeho pomerne úzka stavba tela. Srsť je síce riedka, ale dlhá, hlavne na zadku. V subtropickom pásme sú výrazné teplotné rozdiely, ktorým sa sýrsky škrečok prispôsobuje.
Škrečkovia sýrsky sú spoločenské živočíchy a žijú v skupinách, kde v tlúpach vládne najsilnejšia samica, ktorá si vyberá najsilnejších samcov. Menej silní sa potom pária s ostatnými samičkami. Mláďatá samice vychovávajú spolu, ale samcov k nim nepustia.
Doba gravidity je 28-33 dní (v zajatí okolo 21 dní, ale nezriedka aj viac) a samička vrhne od 2 do 12 mladých. V zajatí sa odporúča samčeka po 20. dňoch gravidity oddeliť od samičky, pretože je schopný ju donútiť k páreniu a samička po 3 týždňoch od pôrodu je schopná vrhnúť ďalšie mladé. Samička sa tým ale veľmi vyčerpáva a môže uhynúť. Samičku pri kojení mladých neradno vyrušiť, lebo dokáže zo stresu mláďatá pozabíjať. Mláďatá do 2 mesiacov sú veľmi hravé a zvedavé. Koncom druhého mesiaca im začína puberta, kedy sú nervózne a niekedy (zriedkavo) aj agresívne.
V zajatí sa chrčky sýrske často krížili s domestikovanými chrčkami poľnými. Vznikli nespočetné farebné variácie, najznámejšia je hnedá s čiernymi límcami a bielo-čierna, ako medvedík Panda, podľa čoho dostala aj podnázov.
Škrečok džungársky
Škrečok džungársky vlastne nie je pravý škrečok. Je to malý hlodavec z podčeľade chrčky, pochádzajúci pôvodne zo stepí južnej a strednej Sibíri. Dorastá do dĺžky 9 cm a dožíva sa maximálne 1,5 - 2 rokov. Je zaujímavý neobvyklým správaním samca, ktorý asistuje samičke pri pôrode a pomáha jej starať sa o mláďatá. Škrečky sú podstatne menšie, najobľúbenejší škrečok džungársky má len 9 - 12 cm. Tieto škrečky sú veľmi nenáročné na priestor. Samička je gravidná 26-28 dní a máva v priemere 8 mladých. Obvyklý počet narodených mláďat je 4-6.
Ak chceme spáriť samca a samicu škrečka džungarského, potrebujeme, aby boli obaja pohlavne zrelí (t.j. 3 mesiace). Samica je pripravená páriť sa raz za 4 dni, tzv. plodné dni. Samička má guľatý zadoček a samec ho má špicatý. Pri pôrode samičke nepomáhame! Ak samica mláďa po narodení neoblíže, odvrhla ho a mláďa zomrie. Mláďatá sú slepé, hluché, bez srsti a sú závislé od materského mlieka. Mláďatám sa otvárajú oči približne na 13. deň a srsť im narastie do zhruba toho 10-11 dňa. Samostatne začnú žiť už okolo 15.-17. dňa života. Keď už žijú samostatne, treba oddeliť mladé od mamy a ešte pri mladých aj samcov od samíc. Dôležité je, že ak mladé ešte samostatne nežijú, mláďatá nesmieme chytať ani samičku vyrušovať hlukom, ani pohľadom. Samičke treba dodávať bielkoviny.
Škrečok Roborovského
Škrečok Roborovského je najchúlostivejší. Ako obyvateľ stredoázijských púští neznáša vysokú vlhkosť vzduchu a prievan. Je vrtké a neposedné stvorenie, ktoré v tom vyniká spomedzi trpasličích škrečkov najviac. Nemá rád, keď ho berú do rúk, hladkať sa nechá iba v bezpečnej blízkosti svojho domčeka. Je stvorený pre život v páre, ale nevadí mu ani skupina. Keďže zbožňuje pohyb, potrebuje priestor s preliezačkami a koleso na behanie.
Samička máva priemerne 8 mláďat a kojí ich 2-3 týždne. Samček sa v hniezde strieda so samičkou v zahrievaní mláďat a mimo hniezda v zháňaní a nosení potravy. Samička aj so samčekom síce dovolia nahliadnuť na ne, ale z hniezda sa nepohnú. Vo všeobecnosti sú škrečky roborovské skôr na pozeranie, ako na hranie.
tags: #skrecok #polny #rozmnozovanie