Téma slabej úrody je aktuálna v rôznych obdobiach histórie, či už v dôsledku klimatických zmien, alebo politických a vojnových konfliktov. Pochopenie príčin a následkov neúrody je kľúčové pre zabezpečenie stability a prežitia spoločnosti. V nasledujúcom texte sa pozrieme na súčasné hrozby v Strednej Európe, historické záznamy o extrémnych poveternostných podmienkach vedúcich k neúrode a v neposlednom rade na geopolitické udalosti súvisiace so vznikom Chorvátska, pričom nezabudneme ani na samotný chorvátsky jazyk.
Aktuálne hrozby: Sucho a neúroda na južnej Morave
Jar oficiálne začala vo štvrtok, no príroda sa na južnej Morave jarne naladila už pred niekoľkými týždňami. Zima bola tohto roku veľmi mierna. Klimatológovia ju hodnotia ako teplú až veľmi teplú a takisto snehu aj zrážok spadlo málo. Nad nedostatkom snehu si posťažovali aj lyžiari. Brnianski klimatológovia taktiež hovoria o nezvyčajnej a veľmi miernej zime. Či sa takéto počasie bude opakovať, sa však zatiaľ nedá jednoznačne povedať, keďže predpovedať sa to v podstate nedá.
Polia sú suché a hrozí, že ak do konca apríla nezaprší, poľnohospodári na Brniansku prídu o celú úrodu. Posledné dva mesiace ich trápi extrémne sucho. Nedostatok vody v pôde je problém, s ktorým z historického hľadiska v Českej republike najviac bojuje južná Morava. Zakladateľ projektu InterSucho Miroslav Trnka z Mendelovej univerzity v Brne upozornil, že najhorší scenár je taký, že ak budúce mesiace nezaprší, poľnohospodári nič nevypestujú. Problémy so suchom riešia napríklad v Sokolniciach na Brniansku, kde sa predseda družstva Antonín Dvorník posťažoval, že ak nezaprší, je najviac ohrozená hlavne úroda pšenice. Podobne sú na tom aj v spoločnosti Agro Monet v Moutniciach na Brniansku.
Nebývalé sucho má podľa Trnku za vinu aj tohtoročná mierna zima. Od februára málo prší, zásoby spodných vôd sa nedoplnili a stav prietokov je nízky, čo potvrdzujú aj meteorológovia. Podľa nich bol december veľmi suchý. Úbytok vody potvrdzujú aj rybári, ktorí uvádzajú, že asi v tretine zo sto štyridsiatich rybníkov je hladina na minimálnej alebo polovičnej hodnote. Povodie Moravy však žiadne väčšie problémy nehlási, ich nádrže sú naplnené na sedemdesiat až sto percent.
Sucho však neohrozuje len poľnohospodárov. Hrozí taktiež zhoršenie kvality ovzdušia, pretože vo vzduchu bude čoraz viac prachu. Situáciu potvrdzujú aj hasiči, ktorí mali od začiatku februára o desiatky výjazdov viac v porovnaní s minuloročným obdobím. Odborníci si navyše myslia, že problémy so suchom porastú a v budúcnosti bude zrejme nutné zmeniť skladbu pestovaných plodín. Prechod na nové obilniny ale nie je jednoduchý. Meteorológovia očakávajú výdatné zrážky na konci týždňa.
Historické svedectvá o krutých zimách a neúrode (1940-1941)
Takéto počasie, akým sa začal rok 1940, nemá v obci pamätníka. Zima začala veľmi skoro, veď už 5. decembra 1940 napadol prvý sneh. Napadnutý sneh sa už neroztopil, naopak, pribudlo ho ešte viac. Takisto mrazy začali kruto zúriť. To všetko bola však len nevinná predohra k meteliciam, ktoré prišli. Už na Silvestra (31. 12.) sa strhla víchrica, že po cestách sa prešlo len s veľkými ťažkosťami. Vlaky uviazli v závejoch. Pri Březoviciach v úvoze uviazol večerný vlak a až piatim pomocným lokomotívam sa ho podarilo vyslobodiť. Metelica však pokračovala a 2. januára doprava uviazla nadobro. Mnoho cestujúcich zostalo v snehovom zajatí, najbližšie v stanici Sadová. Kto mal známeho alebo bližšie domov, vydal sa pešo. Ostatní, hlavne ženy a deti, bývali vo vlaku, kde sa vykurovalo. Bola vyhlásená pracovná povinnosť na uvoľňovanie ciest a železníc, napriek tomu trvalo plných šesť dní, kým sa zase vlaky mohli rozbehnúť.
Po ten čas bol hospodársky chod života ochromený. Pošta nechodila, ľudia boli bez novín. Mestá nemali mlieko, ani chleba sa nedostávalo. Ešteže rozhlasu nevadili závěje, predsa boli ľudia trochu spojení so zvyškom sveta. Pracovná povinnosť sa niekde vzťahovala aj na ženy. Pod ťarchou snehu, keď začal vlhnúť, sa zrútila došková strecha na maštali u Al. Dubského v č. 14 a nad komorou Emanuela Fidranského v č. 7.
Krutým mrazom padli za obeť mnohé ovocné stromy, hlavne slivky a hrušky. Z ozimín zle prezimovala raž, v mnohých prípadoch až katastrofálne. Musela byť zaoraná alebo bol do nej prisadený jačmeň. Po celú dobu vegetácie bolo prevažne chladno, a keďže jarný osev bol vykonaný oneskorene, úroda nebola valná. Úroda chlebovín bola podpriemerná, slamy bolo vôbec málo. Práve v čase mimoriadnych pomerov, keď je Európa ohrozená hladovou blokádou, bola taká slabá úroda. Niet divu, že nadriadené orgány všade nútili k najvyššej úspornosti, aby ani zrnko neprišlo navnivoč. A tvrdo by bol potrestaný každý, kto by bol prichytený, že zatajil zásoby. Úroda okopanín bola lepšia, takže aj pre dobytok bolo na jeseň dosť krmiva. Oboje bolo nutne potrebné.
Bol rozpísaný dodávkový kontingent jatočného dobytka na celý hospodársky rok, pre každé jednotlivé hospodárstvo. V období od 1. augusta 1940 do 30. júla 1941 musela miestna obec dodať 54,3 q bravčového a 143 q hovädzieho dobytka. Predpísaný kontingent zemiakov bol odvedený. Povolenie na šrotovanie sa vydávalo len na obmedzené množstvo ovsa alebo miešanky. Obchodné krmivá, ktoré sa predtým kupovali, neboli k dostaniu, a tak výkrm jatočného dobytka spôsoboval ťažkosti. Vedúce úrady síce radili, aby sa pestovalo viac hospodárskych krmív, ale nebolo to dobre možné, okrem ďateliny, ovsa alebo miešanky bol osev ostatných plodín predpísaný povinne a vo značných rozmeroch, takže sa pôdy skoro nedostávalo. Neustále sa pripomínalo, aby sa využila každá piaď pôdy, no v obci to naozaj nikomu pripomínať netrebalo. Veď v prvom rade má zisk každý jedinec, ak dokázal vypestovať viac. Horšie potom bolo splniť dodávku a ešte poskytnúť krajec svojim najbližším v meste.
Geopolitický kontext a vznik Chorvátska v roku 1941
Vojenské udalosti nabrali nové tempo 6. apríla. V tento deň prekročili nemecké vojská hranice Juhoslávie. Útok bol vedený taktiež z Maďarska a Rumunska. Z bulharského priestoru potom do Grécka, kde už dlhší čas bojovalo Taliansko s premenlivým šťastím. Boj bol tvrdý, a hoci aj Anglicko zasiahlo svojím sedemdesiattisícovým zborom, predsa Juhoslávia aj Grécko boli porazené. Juhoslávia, najväčší balkánsky štát, sa rozpadá po 12 dňoch boja. Tvorí sa slobodné Chorvátsko, časť Slavónie obsadzuje Taliansko. Srbsko je potom celé obsadené nemeckým vojskom, napriek tomu, že zvyšky armád utečené do hôr vedú ďalej drobnú partizánsku vojnu. Aj Grécko je pod kontrolou nemeckej branné moci, a keď sú potom obsadené všetky grécke ostrovy a výsadkármi dobytá Kréta, dostáva sa celé východné Stredomorie pod dohľad mocností Osi. Anglicko tu opäť jednu bitku prehralo, sľubovanú pomoc poskytlo len v malom meradle. Amerika potom, hoci pomoc sľúbila, nepomohla vôbec.
Chorvátsky jazyk a praktické frázy
Chorvátčina je úradným jazykom Chorvátska a ako materinský jazyk ju používa viac ako 4 milióny ľudí. Patrí do južnoslovanskej jazykovej skupiny, blízko má k bosniančine, srbčine a čiernohorčine, s ktorými tvorila kedysi spoločný jazykový základ. Jej vývoj výrazne ovplyvnila geografická a historická rôznorodosť Chorvátska. Najvýznamnejším jazykovým nárečím je štokavčina, ktorá sa stala základom pre štandardnú chorvátčinu. Historicky ju po stáročia ovplyvňovala taliančina, latinčina a maďarčina. Chorvátsko je populárnou dovolenkovou destináciou pre Slovákov, a preto sa mnohým zíde prekladač zo slovenčiny do chorvátčiny.
Užitočné frázy v chorvátčine:
- Vitajte!
- Teší ma.
- Ako sa máte?
- Dobre, ďakujem. A Vy?
- Dobro, hvala. (Ďakujem, dobre.)
- Poďte ďalej, posaďte sa.
- Dáte si niečo k pitiu?
- Odkiaľ ste?
- Prichádzam z….
- Ako dlho ste tu?
- Ako dlho tu budete?
- Kde ste sa ubytovali?
- Páči sa Vám tu?
- Veľmi sa mi tu páči.
- Je to pekná krajina, ľudia sú veľmi milí.
- Ďakujem pekne, odchádzam domov (do izby).
- Aké je Vaše povolanie?
- Bolo to tu veľmi pekné.
- Môžem dostať Tvoju adresu?
- Kde sa zídeme?
- Aký je dnes deň?
- Veľmi sa mi páčiš!
- Nechaj ma na pokoji!
- Nemám záujem!
- Dovidenia.
- Uvidíme sa znova.
- Ahoj!
- Všetko najlepšie.
- Šťastnú cestu.
- Prídite ku nám.
- Máte voľné izby?
- Izba s vaňou/ sprchou.
- Koľko stojí táto izba?
- Sú v cene aj raňajky?
- Môžem dostať účet?
- Ubytovanie je bez jedla.
- Prosím si jedálny lístok.
- Chceli by sme si objednať….
- Prosím Vás ešte….
- Účty prosím osobitne!
- Dobrú chuť!
- Šalát z ….
- Aké bude počasie?
- Dnes je pekné počasie (zlé počasie).
- Dnes je horko/zima.
- Bezoblačno/zamračené.
- Prší tu často?
- Bude búrka.
- Odkiaľ fúka vietor?
- Hovoríte chorvátsky?
- Nehovorím.
- Da li govorite hrvatski?
- Môžete hovoriť pomalšie?
- Môžete to zopakovať?
- Môžete to napísať?
- Čo to znamená?
- Koľkokrát?
- Je mi ľúto, ale nedá sa nič robiť.
tags: #slaba #uroda #po #chorvatsky