Úvod do Tritikale
Tritikale (Triticosecale, Wittmack) je obilnina, ktorá vznikla hybridizáciou medzi pšenicou (Triticum) a ražou (Secale). Prvé tritikale bolo vyprodukované škótskym botanikom A. Stephenom Wilsonom v roku 1875, ktorý úspešne opeľoval pšenicu ražným peľom. Tieto počiatočné pokusy však viedli k rastlinám s neplodným peľom, čo znemožňovalo produkciu životaschopného potomstva. Prvý plodný hybrid bol získaný v roku 1888 nemeckým šľachtiteľom W. Rimpau.
Pôvodným cieľom pestovania tritikale bola produkcia novej obilnej plodiny, ktorá by kombinovala vynikajúcu agronomickú výkonnosť a kvalitu konečného použitia pšenice so stresovou toleranciou (biologickou aj abiotickou) a prispôsobivosťou raže.
Vývoj a šľachtenie Tritikale
Po celom svete bolo vynaložené značné úsilie na vývoj hexaploidného tritikale so zlepšenými agronomickými vlastnosťami a kvalitou konečného použitia. V roku 1969 bola v Kanade registrovaná prvá odroda tritikale Rosner, ktorá sa využívala na výrobu alkoholu. Významným prelomom v tvorbe nových biologických materiálov tritikale sa stala poľská odroda Lasko v roku 1982. Následne, v rokoch 1985 až 1988, bola na území bývalého Československa skúšaná odroda Lasko a ďalšie odrody poľského pôvodu.
V oblasti šľachtenia tritikale na Slovensku sa naplno venoval Július Rychtárik vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby (VURV) v Piešťanoch. V rámci Československa sa hybridy získavali v Semčiciach (dnes ČR), no v 70. rokoch 20. storočia sa šľachtenie sústredilo do Šľachtiteľskej stanice Uhřetice (dnes ČR). Prvou odrodou československého pôvodu sa v roku 1991 stala odroda ozimného tritikale Ring.
Úspech akéhokoľvek šľachtiteľského programu závisí od dostupnosti vhodných zdrojov s potrebnými genetickými znakmi. Spočiatku sa variabilita pre znaky tritikale opierala o produkciu primárneho tritikale. Tritikale je prevažne samoopelivá plodina s možnosťou určitého stupňa cudzoopelenia. Spôsob dedičnosti, heritabilita a počet génov kontrolujúcich sledované vlastnosti ovplyvňujú manipulačné metódy s populáciami a výber jednotlivých prvkov.
Pre vývoj odrôd sa väčšina krížení realizuje s elitnými rodičmi (často registrovanými kultivarmi) s komplementárnymi vlastnosťami, aby sa skombinovali žiaduce alely oboch rodičov. Cieľom kríženia je spojiť výhodné vlastnosti rodičovských plodín.
Agronomické vlastnosti a prednosti Tritikale
Najväčšou prednosťou tritikale sa stala jeho vysoká úrodnosť v horších ekologických podmienkach, ako aj vyššia odolnosť voči chorobám a škodcom. V porovnaní s pšenicou má lepšiu reakciu na intenzifikačné vstupy, čo umožňuje použiť menej priemyselných hnojív. Vzhľadom na lepší zdravotný stav oproti pšenici potrebuje aj menej fungicídov.
Práve v náročnejších podmienkach prináša tritikale vyššie úrody nielen oproti pšenici, ale aj oproti jačmeňu ozimnému a populačnej raži. V suchších podmienkach je však úrodnejší ozimný jačmeň. Časť plôch ozimného jačmeňa môže tritikale nahradiť práve v horších podmienkach, a to pre svoju lepšiu kŕmnu hodnotu a odolnosť proti vírusovej žltej zakrpatenosti jačmeňa. V oblastiach, kde je rozhodujúca skorosť dozrievania, dávajú pestovatelia prednosť jačmeňu ozimnému.
Tritikale je vhodné do menej výhodných pestovateľských podmienok, pretože dobre toleruje aj horšiu kvalitu pôdy, jej nižšiu kyslosť a nie je náročné ani na predplodinu. Postačí mu menej agrochemických vstupov, hnojív či pesticídov. Je odolnejšie voči chorobám, preto ho vysievajú najmä v ekologickom systéme poľnohospodárstva a v znevýhodnených oblastiach.
Pri porovnaní s ozimnou ražou má ozimné tritikale jednoznačnú prednosť ako plodina vhodná pre produkciu biomasy. Nezaskočia ho mrazy v podhorských oblastiach a klíči už pri teplote 2 až 3 stupne Celzia. Aj keď je odolnejšie voči zime ako raž, neznáša pridlho trvajúcu snehovú pokrývku ani severnú expozíciu pozemku.
Využitie Tritikale
Využitie v humánnej výžive
Využitie tritikale pre humánnu výživu sa opiera hlavne o jeho spracovanie pre potreby mlynského a pekárenského priemyslu. Vzhľadom na to, že tritikale je kríženec pšenice a raže, múka z neho by mohla byť vhodnou surovinou pre pekárenskú výrobu, predovšetkým pre výrobu chleba, kde sa často používajú zmesi ražnej a pšeničnej múky.
Zo získaných informácií je zrejmé, že vo vyspelých krajinách nie je o využitie tritikale na výrobu chleba a pečiva príliš veľký záujem. Tritikale je viac oceňované ako surovina pre prípravu špeciálnych diétnych výrobkov, odporúčaných proti civilizačným chorobám, ako sú napríklad raňajkové cereálie, vločky či cestoviny.
Využitie v krmovinárstve
Tritikale už dávnejšie budilo pozornosť ako kŕmna plodina vďaka svojmu vysokému vzrastu a bohatému olisteniu. Niektoré odrody sú šľachtené dokonca na tento účel a vykazujú veľmi nádejné výsledky v porovnaní s ostatnými ozimninami.
Tritikale na zelené kŕmenie sa vyznačuje pomalým starnutím, čo súvisí s nízkym obsahom lignínu a dobrou odolnosťou proti listovým chorobám, vyšším obsahom dusíkatých látok a nižším obsahom vlákniny. Je preto vhodné ako krmivo pre hospodárske zvieratá vo forme siláže, krmiva, pastvy a sena.
Prednosti tritikale „zdedené“ po pšenici a raži ocenia najmä hospodárske zvieratá. Tento obilný druh produkuje väčší objem zelenej hmoty, ktorú možno využiť na zelené kŕmenie, seno či senáž. Súčasné odrody sú často šľachtené práve pre vysoký vzrast a bohaté olistenie.
Zrno tritikale poskytne zvieratám vysoký obsah bielkovín (až 12,5 %) a priaznivé zloženie aminokyselín, najmä lyzínu. Z nutričného hľadiska je výhodou tritikale vysoký podiel frakcie bielkovín rozpustných vo vode a soliach.
Skúsenosti z Veľkej Británie so skrmovaním tritikale ukazujú, že jeho podiel v kŕmnej dávke je najvýhodnejší v nasledovnom pomere: 25 % pre dojnice, prasatá a ovce, 30 % pre brojlery a 35 % pre nosnice a hovädzí dobytok vo výkrme.
Energetické využitie
Tritikale začína vďaka svojej bohatej nadzemnej biomase hrať významnú úlohu aj ako energetická plodina. Pre využitie v bioplynovej stanici je najvhodnejšie zberať ho v čase najväčšieho objemu porastu, teda v mliečnej zrelosti zŕn.
Už prvé kanadské pokusy s využitím tritikale v liehovarníckom priemysle ukázali, že je možné dosahovať znamenitú kvalitu liehovín, dokonca aj škótsku whisky. Produkcia bioetanolu sa podľa odrôd ozimného tritikale líši. Najvyššia uvádzaná produkcia bola dosiahnutá pri odrode Alamo - 42,5 litrov bez pridania enzýmov a 45,3 litrov s pridaním enzýmov. Výťažnosť tritikale je vyššia ako u raže, čo naznačuje jeho potenciál v produkcii bioetanolu.
Pestovanie Tritikale
Pestovanie tritikale je pomerne jednoduché, ak sa dodržujú určité zásady. Príprava pôdy pre tritikale sa nelíši od prípravy pre ostatné oziminy. Ak chcete dosiahnuť vyššiu úrodu, najlepšie bude, keď tritikale vysejete po predplodinách ako sú ďatelinoviny, strukoviny a okopaniny. Vyhovuje mu plytké prekyprenie pôdy do hĺbky 8 až 18 cm, namiesto orby. Sejbové lôžko pripravte do hĺbky 5 - 6 cm vibračnými bránami s valcom v agregáte so sejačkou.
Výsev
Ozimné tritikale sa seje na jeseň, zvyčajne od septembra do novembra, aby prezimovalo a na jar rýchlo rástlo. Optimálny termín sejby tejto oziminy je od polovice septembra do polovice októbra. Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievajte do hĺbky 3-5 cm. Medzi riadkami by mala byť vzdialenosť 15-20 cm, aby mali rastliny dostatok priestoru na rozvoj koreňov a prístup k živinám.
Výsevok by sa mal pohybovať okolo 400 až 500, resp. 550 klíčivých zŕn na 1 m², podľa podmienok.
Jarné tritikale sa pestuje na jar a zberá sa v lete. Je menej odolné voči chladu, ale má krátky vegetačný cyklus a vysoký obsah bielkovín. Ak nestihnete výsev na jeseň, stále máte možnosť osevu novej - prvej slovenskej odrody jarného tritikale IS Trivago.
Stanovište a pôda
Tritikale preferuje slnečné stanovište s dobrou cirkuláciou vzduchu. Pôda by mala byť dobre priepustná, no tritikale dokáže rásť aj na menej úrodných pôdach, ako sú piesočnaté alebo hlinité pôdy. Dobre toleruje aj nižšiu kyslosť pôdy.
Hnojenie
Tritikale je náročné na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu klasov. Pred výsevom môžeš do pôdy zapracovať organické hnojivo bohaté na dusík, ako je kompost alebo hnoj. Používanie organických hnojív zlepšuje štruktúru pôdy a zabezpečuje dlhodobý prísun živín.
Hnojenie prispôsobte stavu pôdy, zásobám živín, plánovanej úrode a agroklimatickým podmienkam. Obvykle je dávka fosforu P2O5 35 - 100 kg.ha⁻¹, draslíka K2O 80 - 120 kg.ha⁻¹ a rovnako dusíka. Hnojenie dusíkom má vplyv na obsah bielkovín, a preto ho dávkujte na jar v rámci regeneračného hnojenia (60 % N) a potom na začiatku steblovania pre produkciu (40 % N).
Ochrana proti škodcom a chorobám
Tritikale môže byť napadnuté škodcami, ako sú vošky, húsenice alebo hlodavce. Používanie prírodných pesticídov, ako neemový olej, alebo preventívne opatrenia, ako ochranné siete, môžu znížiť riziko napadnutia.
Tritikale je vo všeobecnosti odolnejšie voči chorobám ako pšenica, no stále môže byť náchylné na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza. Mechanické ošetrovanie a ochrana proti burinám a škodcom je rovnaká ako pri pšenici či raži.
Zber
Tritikale je pripravené na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú pevné na dotyk. Zvyčajne sa zberá 100-120 dní po výseve. Je dôležité určiť správny termín zberu, pretože má sklon k prerastaniu v klase. Podľa vlhkosti zrna zberajte vo fáze žltej zrelosti a voľte radšej dosúšanie.
Po zbere je dôležité tritikale dôkladne vysušiť, aby sa zabránilo vzniku plesní. Zrná môžete sušiť na slnku alebo v suchom, dobre vetranom priestore. Pri pozberovej úprave postupujte opatrne, aby ste nezvyšovali straty vymrvením zrna a tiež predišli zapareniu.
Odrody Tritikale
NPPC, Výskumný ústav rastlinnej výroby (VURV) a jeho šľachtiteľská stanica Vígľaš-Pstruša ponúka najširšie portfólio odrôd tritikale na Slovensku.
Odrody zo Šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša
- Pletomax: Najstaršia odroda tritikale z pracoviska Vígľaš-Pstruša. Je to skorá až stredne skorá odroda ozimného tritikale s rastlinami strednej výšky. Má stredne husté porasty s produktívnym klasom, väčšie zrno, čo sa prejavuje na strednej až vysokej hmotnosti tisícich zŕn. Podiel predného zrna je vysoký. Má dobrú odolnosť na poliehanie (v priemere za dobu skúšok 8,4 bodu) a dobrý zdravotný stav. Má tiež dobrú odolnosť na pleseň snežnú (8,3), veľmi dobrú odolnosť na múčnatku trávovú (8,4), strednú odolnosť na hrdzu ražnú (6,3 bodu) a listové škvrnitosti (6,6). Pri hrdzi trávovej boli zaznamenané len ojedinelé výskyty. Je odolnejšia na septóriu v klase. Pri hodnotení klasových chorôb (steblolam, fusárium) sa od kontrolných odrôd neodlišuje.
- Pinpong: Ozimný typ, vhodný pre pestovanie na zrno na kŕmne účely. Je to stredne skorá odroda ozimného tritikale s rastlinami strednej výšky. Klas v zrelosti je svetlo sfarbený. Klas má stredný až hustý s krátkymi osinami na vrchole klasu. Vytvára husté porasty. Má veľké zrno, vysokú hmotnosť tisícich zŕn a vysoký podiel predného zrna. Má strednú až dobrú odolnosť na poliehanie a dobrý zdravotný stav. Má dobrú odolnosť na pleseň snežnú, veľmi dobrú odolnosť na múčnatku trávovú, hrdzu ražnú a strednú odolnosť na listové škvrnitosti. Pri hodnotení klasových chorôb (septória, steblolam, fusárium) sa neodlišuje od kontrolnej odrody.
- PS Tecko: Presievkový typ, vhodný pre pestovanie na zrno na kŕmne účely. Je to stredne skorá až neskorá odroda ozimného tritikale s rastlinami strednej až dlhej výšky. Má vysokú hmotnosť tisícich zŕn, vysoký podiel predného zrna. Má dobrú odolnosť na poliehanie a dobrý zdravotný stav. Odolnosť na pleseň snežnú má dobrú. Odolnosť na múčnatku trávovú má veľmi dobrú, odolnosť na hrdzu ražnú dobrú až veľmi dobrú, odolnosť na listové škvrnitosti dobrú. Pri hodnotení klasových chorôb (septória, fusárium) sa neodlišuje od kontrolných odrôd, pri hodnotení na steblolam vykazuje veľmi dobrú odolnosť.
Ďalšie odporúčané odrody
- IS Titus: Skorá, intenzívna odroda tritikale vyšľachtená pre suchšie podmienky s vysokým úrodovým potenciálom.
- Cosinus: Nemecká odroda, skorá s vysokým a stabilným výnosom. Vďaka tvorbe zelenej hmoty 40 - 50 t.ha⁻¹ je vhodná na zelené kŕmenie, ako aj na energetické využitie.
Globálna produkcia a perspektívy
Napriek mnohým výhodám oproti pšenici je celosvetová produkcia tritikale stále veľmi nízka. V roku 2013 sa na celom svete pestovali približne 4 milióny hektárov tritikale, pričom hlavnými krajinami produkujúcimi tritikale boli Poľsko, Bielorusko, Nemecko, Francúzsko a Rusko.
V súčasnosti dochádza k rozvoju pestovania tohto kultivaru, ktorý významne prebral znaky svojich pôvodných, rodičovských druhov. V odrode tritikale sú kombinované vlastnosti vysokej úrodnosti s kvalitou pšenice a toleranciou voči kvalite pôdy, či odolnosti voči chorobám, ktorú si tento hybrid prevzal od raže.
V zahraničí sa už tritikale presadilo aj v potravinárskom priemysle. Napríklad v Poľsku ho pridávajú do zmesi na chlieb a pečivo. Vo vyspelých krajinách využívajú výživové vlastnosti tritikale pre špeciálne diétne výrobky a racionálnu výživu.
Tritikale má potenciál hrať novú významnú úlohu ako energetická plodina pre produkciu bioetanolu, keďže výťažnosť je vyššia ako pri raži. Okrem toho, že je vhodné pre kŕmenie monogastrov aj polygastrov, dá sa využiť aj ako biomasa pre trh s energiou.
Cena tritikale na Slovensku sa v súčasnosti pohybuje okolo 140 - 160 euro/t a môže byť zaujímavejším vývozným artiklom v porovnaní s kŕmnou pšenicou.
Podľa štatistiky tritikale v slovenských podmienkach dosahuje za posledné roky priemernú úrodu okolo 3,4 - 3,9 t.ha⁻¹, no pri optimálnych podmienkach dokáže dosiahnuť hektárové úrody okolo 6 až 8 ton, pri intenzívnom pestovaní aj vyššími.
tags: #slachtenie #a #pestovanie #tritikale