Slimák záhradný (staršie: slimák obyčajný; zastarano: slimák obecný, hlemýžď záhradný; lat. Helix pomatia) je druh suchozemského mäkkýša z čeľade slimákovité. Je to najväčší suchozemský európsky ulitník. Vyskytuje sa na väčšine územia Európy, od Álp, severného Talianska, karpatských krajín, Balkánu, západnej časti Ukrajiny a Bieloruska, východného Baltika, Poľska, Nemecka, Dánska až po južné Švédsko. Západne siaha až po Holandsko, južné Anglicko a stredné Francúzsko. Na Slovensku je rovnomerne rozšírený po väčšej časti krajiny do stupňa pahorkatín a ojedinele aj v horskom stupni do výšky približne 1100 m n. m. V severovýchodnej časti Slovenska je menej zastúpený. Tento druh sa často vyskytuje v krovinatých porastoch v pahorkatinách, na brehoch v okolí vôd a ciest, v záhradách a na teplých, južne exponovaných svahoch okrajov pohorí, vo viniciach a pod.
Slimák záhradný má žltohnedú schránku s tmavými pásikmi. Jeho ulita je guľovitá a pravotočivá, z uhličitanu vápenatého, široká 32 - 50 mm a vysoká 30 - 50 mm. Telo je dlhé asi 10 cm. Základná stavba tela je rovnaká ako u ostatných stopkookých mäkkýšov. Hlava nesie dva páry tykadiel: dlhšie tykadlá majú oči a kratšie obsahujú čuchové a hmatové orgány. Ústny otvor obsahuje radulu, čo je pilníková doštička, ktorou trhajú potravu na malé kúsky. Svalnatá noha vylučuje hlien, ktorý slúži na pohyb. Vnútorné orgány sú uložené v ulite.
Dĺžka života slimáka záhradného závisí od druhu a podmienok prostredia. Veľké druhy žijú dlhšie, pričom slimák záhradný sa môže dožiť až desiatich rokov, hoci väčšinou žije asi sedem rokov. Drobné druhy zvyčajne žijú len jednu sezónu.
Rozmnožovanie
Slimáky a slizniaky sú jedným z najničivejších záhradných škodcov, ktorí spôsobujú rozsiahle škody na semenách, listoch, ovocí a hľuzách. Na rozmnožovanie slimákov má pozitívny vplyv hlavne vlhké prostredie a dostatok potravy. Slimáky sú obojpohlavné živočíchy, teda sú hermafroditi. To znamená, že každý jedinec má v jednom tele obidve pohlavia.
Proces rozmnožovania a párenie
Keď sa dva slimáky stretnú, najprv sa dotýkajú chodidlami, dvíhajú hlavičky oproti sebe a ohmatávajú sa tykadlami. Táto predohra môže trvať aj pár hodín. Potom si do tiel vzájomne zabodnú tzv. „šípy lásky“. Sú to ihlovité útvary z aragonitu (špeciálnej formy uhličitanu vápenatého). Tento proces je súčasťou ich milostnej predohry.
Po „výmene šípov“ nasleduje vzájomná výmena spermií. V prvej fáze si každý z páriacich sa slimákov myslí, že ten druhý je samička, takže si navzájom odovzdajú spermie a uložia ich do vnútra svojich tiel. Neskôr, po uplynutí niekoľkých týždňov, sa hladina hormónov v ich tele zmení. Vtedy si pomyslia, že sú samičky a môžu využiť darované spermie pre svoje oplodnenie. Veľmi vzácne dochádza aj k samooplodneniu, väčšinou v nejakých stresových situáciách.
Párenie slimákov, najmä u slimáka záhradného, sa najčastejšie odohráva za vlhkého a daždivého počasia na jar, keď sa oteplí a zvýši sa vlhkosť vzduchu.
Vzhľadom na genetické predispozície ulít a pohlavných orgánov, ktoré sú dané pravotočivosťou alebo ľavotočivosťou ulity, môže nastať situácia, kedy sa jedinci nemôžu úspešne spáriť. Toto je však extrémne vzácne, keďže pravotočivá ulita je u slimáka záhradného dominantná.
Kladenie vajíčok
Po oplodnení, ktoré prebehne nepriamo, jedinci hľadajú vhodné miesto pre kladenie vajíčok. Pred znesením vajíčok slimák vyhĺbi v zemi jamku. V jednej znáške môže slimák záhradný naklásť približne 15 až 80 vajíčok, hoci niektoré zdroje uvádzajú až 100 - 400 vajíčok. Vajíčka sú biele, guľaté alebo oválne, s priemerom približne 0,5 cm.
Slimáky kladú vajíčka do pôdy na vlhké miesto, často pod kamene, listy, dosky alebo do iných tienistých a vlhkých úkrytov, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre ich vývoj.
Liahnutie a vývoj mláďat
Po nakladení vajíčok trvá inkubačná doba približne 20 až 40 dní, v závislosti od teploty a vlhkosti prostredia. Približne po tomto období sa z vajíčok liahnu malé slimáky. Mladé slimáčiky sa liahnu s drobnými ulitkami na chrbtovej strane, ktoré postupne dorastajú. Po vyliahnutí sú malé, často s priehľadnými ulitkami, ktoré sa im postupne vyfarbujú.
Priemerný počet znášok za rok sa môže líšiť. Napríklad u druhu Achatina Fulica sa udáva až 6 znášok ročne, zatiaľ čo u slimáka záhradného je tento počet nižší. Dospievajú asi za tri roky.
Vplyv prostredia na rozmnožovanie
Na úspešné rozmnožovanie slimákov majú vplyv predovšetkým vlhké prostredie a dostatok potravy. Vlhké podmienky sú kľúčové pre kladenie vajíčok a prežitie mláďat. Sucho odčerpáva vodu, ktorú slimáky potrebujú pre život. Pre optimálny vývoj a rast sú dôležité aj zdroje vápnika, ktorý potrebujú na tvorbu ulity. Základom stravy, najmä u chovaných druhov, je sépiová kosť.
Rozdiel medzi slimákom a slizniakom
Hoci sú slimáky a slizniaky často zamieňané, nie sú to príbuzné druhy v tom zmysle, ako by sa mohlo zdať. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že slimáky majú vonkajšiu špirálovú ulitu, ktorá slizniakom chýba. Slizniak je druh mäkkýša bez ulity, zvyčajne má rôzne sfarbenie a často tigrovanú kresbu na chrbte. Slimák záhradný je hnedý so striedajúcimi sa tmavými a svetlohnedými škvrnami alebo pozdĺžnymi pruhmi.
Kontrola populácie a prevencia
Pochopenie cyklu rozmnožovania slimákov je dôležité pre ich kontrolu v záhradách. Najlepšou ochranou je prevencia a udržiavanie poriadku v záhradke: odstránenie tienistých a vlhkých úkrytov ako sú kamene, dosky, netkané textílie v kontakte s pôdou, staré pne či pokosená a nehrabaná tráva. Odstraňovanie pozberových zvyškov a príprava pôdy bez hrúd, ako aj valcovanie pôdy po sejbe, sťažuje slimákom prístup k úkrytom a znemožňuje im kladenie vajíčok.
Ekologické metódy zahŕňajú zbieranie slimákov, používanie pivných pascí, bariér z rozdrvených vaječných škrupín, popola, kávovej usadeniny, alebo výsadbu rastlín, ktoré slimáky odpudzujú (cesnak, petržlen, šalvia, mäta a iné). Podpora prirodzených predátorov ako sú žaby, ropuchy, ježkovia a vtáky tiež pomáha znížiť ich počet.
Fakty o slimákoch, ktoré ste pravdepodobne nečakali
tags: #slimak #zahradny #rozmnozovanie