Pestovanie šošovice: Komplexný sprievodca

Šošovica (Lens culinaris) je malá, nenápadná, no mimoriadne cenená strukovina, ktorá si vďaka svojej výživovej hodnote a všestrannosti v kuchyni našla miesto vo všetkých svetových kuchyniach. Patrí k najstarším potravinám ľudstva, kultivuje sa už viac ako 8 000 rokov a dnes existuje nesmierne množstvo rôznych druhov vo všetkých možných farebných odtieňoch a s rôznymi vlastnosťami. Pestovanie šošovice je relatívne nenáročné a dokáže obohatiť pôdu dusíkom, čo ju robí vynikajúcou voľbou aj pre záhradkárov.

Botanická charakteristika šošovice

Šošovica jedlá (lat. Lens culinaris, predtým Lens esculenta) je jednoročná bylinná rastlina s ochlpenou stonkou, ktorá dorastá do výšky 20 až maximálne 75 centimetrov. Rod Lens patrí do čeľade bôbovitých rastlín (rovnako ako hrach, arašidy a fazuľa), ktorá zase patrí do čeľade strukovín. Stonka rastliny je rovná, vyznačuje sa listami, pokrytými malými našuchorenými klkmi. Listy sú párnoperovito zložené, zakončené jednoduchými úponkami a majú elipsovitý tvar, na koncoch mierne špicatý, s jasne zelenou farbou.

Keď šošovica kvitne (zvyčajne v posledných dňoch prvého letného mesiaca), je pokrytá malými samoopelivými kvetmi, ktoré môžu byť biele, ružovkasté, modré alebo fialové. V súkvetí, ktoré tvorí strapec, rozkvitajú biele alebo modrofialové kvety. Po odkvitnutí sa tvoria struky (fazuľa), v ktorých dozrievajú semená. V struku rastliny dozrieva obvykle jeden až sedem šošovíc alebo semien. Semená sú diskovitého tvaru a ich veľkosť sa pohybuje od 2 do 9 mm.

Pôvod a rozšírenie

Pôvod šošovice možno vymedziť na oblasť Prednej Ázie, konkrétne z regiónu známeho ako „Úrodný polmesiac“. Odtiaľ sa šošovica rozšírila aj do Európy a Afriky a dnes sa pestuje takmer všade na svete. Je jednou z najstarších pestovaných plodín, s dokladmi o jej kultivácii datovanými viac ako 8 000 rokov dozadu.

Druhy šošovice a ich špecifiká

Existuje veľmi veľa druhov šošovice rôznych farieb a veľkostí. Ich chuť sa pritom líši len jemnými odtienkami a rozdielna je tiež konzistencia. Čas varenia sa však líši výrazne. Podľa veľkosti semien delíme šošovicu na veľkosemennú (priemer semien 5 - 8 mm) a drobnosemennú (priemer semien 2 - 5 mm).

Medzi známe druhy patria:

• Hnedá šošovica: Ide o jeden z najbežnejších druhov s najpestrejším nutričným zložením. Je nenáročná na pestovanie a dobre sa varí. Po uvarení získa príjemnú hustú a mäkkú konzistenciu.
• Žltá šošovica: Obľúbená najmä v Indii. Nemusí sa pred varením namáčať a veľmi rýchlo sa rozvarí.
• Červená šošovica: Pochádza z Turecka a je základnou surovinou indickej a tureckej kuchyne. Má sladšiu chuť a kratší čas varenia, po uvarení sa rozpadá a je až kašovitá, pretože je zbavená šupky.
• Zelená šošovica: Má špecifickú korenistú esenciu a pevnejšiu štruktúru. Mínusom tohto typu šošovice je dlhšia príprava.
• Čierna šošovica (Beluga): Známá aj ako „vegetariánsky kaviár“. Chuťou pripomína gaštany. Po uvarení si zachováva svoj tvar a má nízky glykemický index.
• Šošovica Puy: Podobne ako Beluga, aj šošovica Puy si zachováva určitú pevnosť a tvar aj po uvarení a jej štruktúra sa nerozpadáva.

Pestovanie šošovice v záhrade: Podrobný návod

Pestovanie šošovice je jednoduché a vďaka jej výživovej hodnote sa určite oplatí zaradiť ju do svojej záhrady. Hoci sa na Slovensku v súčasnosti pestuje len minimálne, vďaka meniacej sa klíme a lepšej dostupnosti osiva si ju môžete vyskúšať aj vo vlastnej záhrade.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

• Slnečné miesto: Šošovica je teplomilná rastlina, ktorá miluje slnko. Vysádzajte ju na miesta s priamym slnečným svetlom počas celého dňa (aspoň 6-8 hodín denne).
• Pôda: Najlepšie sa jej darí vo vzdušných, ľahších, hlinito-piesočnatých alebo piesočnato-hlinitých pôdach, ktoré sú dobre odvodnené a zásobené vápnikom. Pôda by mala mať neutrálnu až mierne zásaditú kyslosť (pH okolo 6,0-6,5). Úplne nevhodné sú kyslé, zasolené a prehnojené pôdy dusíkom, rovnako ako ťažké pôdy, kde trpí chorobami.
• Predplodiny a striedanie plodín: Vhodnou predplodinou šošovice sú zemiaky alebo obilniny. Určite sa vyhnite strukovinám či hriadkam po zelenom hnojení ďatelinou. V osevnom postupe sa šošovica zaraďuje medzi dve obilniny.
• Jarná príprava hriadky: Pred výsadbou je dôležité pôdu dokonale odburiniť, prekypriť na jemnú štruktúru do hĺbky 5 cm a urovnať hrabľami. Pôdu môžete obohatiť kompostom alebo organickými hnojivami, ktoré zlepšia jej štruktúru a zvýšia obsah živín.

Sejba šošovice

Pestovanie zo semien je pre šošovicu jediným vhodným spôsobom, pretože jej koreňový systém nemá rád presádzanie.

• Termín sejby: Šošovica klíči už pri teplote 4 až 5 °C, takže so sejbou netreba otáľať, aby úroda stihla dozrieť. Vysieva sa skoro na jar, keď sa pôda zahreje na približne 10 °C, ideálnou dobou je koniec marca, resp. začiatok apríla. Aj vzídené rastliny odolajú neskorým jarným mrazom až do -5 °C. V prípade potreby môžete hriadku na noc prekryť viacerými vrstvami bielej netkanej textílie.
• Hĺbka a rozostupy semien: Semená vysievajte 3-5 cm hlboko do riadkov. Medzi jednotlivými rastlinami udržujte vzdialenosť minimálne 13 cm, ideálne aspoň 15 cm, aby mali dostatok priestoru na rast. Medzi radmi je dodržaná vzdialenosť 15-20 cm. Táto vzdialenosť však záleží aj od odrody, preto je dobré riadiť sa odporúčaním na vrecúšku s osivom.
• Príprava osiva: Hoci nie je povinná, príprava semien zvýši klíčivosť a odolnosť.
  • Namáčanie: 24 hodín pred výsevom sa semená zalejú filtrovanou studenou vodou a nechajú sa lúhovať pri izbovej teplote. Po dni sa voda zcedí.
  • Leptanie/Bakterizácia: Pre zvýšenie odolnosti voči chorobám a škodcom môžete semená ošetriť prípravkami ako Vitavax alebo Vincit. Ak sa šošovica seje na pozemku prvýkrát, odporúča sa bakterizácia osiva očkovacou látkou Rizobín, v takomto prípade však už nesmiete použiť moridlo.

Starostlivosť počas vegetácie

• Zavlažovanie: Šošovica je suchomilná plodina a je citlivá na premokrenie. Nadbytok vlahy jej škodí a podporuje hubové ochorenia. Mladé výhonky, ktoré ešte nekvitnú, potrebujú vlhkosť. Spočiatku sa rastliny zalievajú raz za 2 dni. Keď zosilnejú, znížia sa „vodné procedúry“ na 2-krát týždenne. Len čo šošovica odkvitne, treba okamžite znížiť počet zálievok, inak budú plody nekvalitné. Počas rastu potrebuje šošovica mierne zavlažovanie, najmä v obdobiach sucha, avšak udržiavajte pôdu rovnomerne vlhkú, nie premočenú.
• Hnojenie: Vzhľadom na svoju schopnosť viazať dusík v pôde vyžaduje šošovica minimálne hnojenie. Korienky šošovice si dokážu držať živiny z pohnojenej pôdy dosť dlhú dobu, hnojiť tak stačí pred samotným výsevom. V prípade inokulovaného osiva postačí dusíkaté hnojenie v dávke 20 kg.ha^-1, napríklad liadok amónny s vápencom. Veľmi dôležité je vápnenie. Pred kvitnutím sa rastliny kŕmia fosforom a draslíkom, užitočná bude aj síra. Šošovica prijíma iba tekutý vrchný obväz, akékoľvek prášky, tekutiny, tablety sa musia rozpustiť vo vode a až potom sa nalejú na lôžka.
• Odstraňovanie buriny: Burina je pre šošovicu jedným z hlavných nebezpečenstiev. Šošovica sa vyznačuje pomalým počiatočným rastom, v dôsledku čoho dochádza k postupnému zaburineniu porastu hlavne širokolistovými a trávnatými druhmi. V porastoch šošovice je preto potrebné zaburinené porasty vyplieť alebo aplikovať vhodné herbicídy.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Šošovica patrí k plodinám, ktoré sú veľmi zriedkavo postihnuté chorobami a škodcami. Stáva sa to len v niekoľkých prípadoch, ak záhradník zasadil semená tesne (rastliny sa prepletali a prerušili priechod vzduchu), leto je príliš vlhké alebo boli pôvodne odobraté semená nízkej kvality. Prevencia proti väčšine škodcov a chorôb je morenie osiva pred sejbou a striedanie plodín.

Najčastejšie choroby:

• Koreňové hniloby: Spôsobované patogénnymi hubami (Phythium, Fusarium a iné). Závažnou chorobou je vädnutie a koreňová spála šošovice, ktorá môže napadnúť oslabený porast v ktorejkoľvek rastovej fáze.
• Chrastavitosť (antraknóza) šošovice: Spôsobuje ju huba Ascochyta pisi Lib. Vytvára na listoch šošovice svetlé škvrny, ktorých stred je pokrytý plodnicami. Napáda hlavne veľkosemenné odrody. Choré stonky je potrebné vytrhávať a páliť.
• Askochitóza: Prejavuje sa tmavými škvrnami na stonke a strukoch. Rastlina vyzerá krehko a slabo. Jedinou účinnou prevenciou je leptanie osiva.
• Sivá hniloba: Plesňové ochorenie parazitujúce v pôde, ktoré spôsobuje hnitie stoniek a strukov. Rastliny budú pokryté sivastým povlakom. Na záchranu možno použiť fungicíd Varro.

Najčastejší škodcovia:

• Listárik čiarkovaný (Sitona lineatus): Napáda porast po vzídení. Prevenciou je morenie osiva.
• Voška hrachová: Malý hmyz živiaci sa šťavou z listov a výhonkov. Ničí sa insekticídmi.
• Drôtovce, strapky a obaľovače: Môžu sa vyskytnúť v porastoch.
• Zrniarka šošovicová a zrniarka hladká: Napádajú semená.
• Slimáky a slizniaky: Pri vlhkom lete požierajú listy. Účinný je horčičný prášok, ktorým sa posypú drážky so šošovicou.

Zber a uskladnenie šošovice

Úspešný zber s minimálnymi stratami a dobrým výnosom v požadovanej kvalite semien si vyžaduje správne určenie termínu zberu. Rastliny dosahujú výšku 30-50 cm a prirodzene sa vetvia. Po odkvitnutí sa tvoria struky, v ktorých dozrievajú semená. Šošovica dozrieva postupne, preto aj zber prebieha v niekoľkých etapách.

• Termín zberu: Najlepší čas nastáva, keď sú dolné dve tretiny strukov už celkom zrelé a prefarbia sa do žltohneda a semená v nich začnú tvrdnúť. Zrelosť rastlín spoznáme podľa zaschnutia celej nadzemnej časti. Šošovica zvyčajne dozrieva približne 80-100 dní po výseve.
• Spôsoby zberu:
  • V čistom a nepoľahnutom poraste možno použiť priamy kombajnový zber.
  • V prípade, že je porast čiastočne poľahnutý, odporúča sa delený zber, ktorý začína pri vlhkosti semien 25 - 30 %.
  • Porasty, ktoré sú silne zaburinené a nerovnomerne dozrievajú, je potrebné desikovať v správnom termíne (6 - 10 dní pred zberom) pri vlhkosti semien pod 35 %.
• Po zbere a uskladnenie: Po zbere nechajte struky vyschnúť na slnku, aby boli úplne suché. Pred uskladnením šošovicu vylúskajte, semená zbavte rastlinných zvyškov, drobných hrudiek zeminy a uskladnite ako iné strukoviny v tme a suchu. Po zbere sa šošovica nechá dosušiť, následne sa vylúskava a uskladňuje v suchu a tme podobne ako iné strukoviny. Ak nie je možné zberať ihneď, semenám sa nič nestane, ale treba sa vyhnúť dažďu, inak materiál zhnije.

Slovenské odrody šošovice (historický kontext)

Na Slovensku patrila šošovica medzi tradičné druhy strukovín, ktoré sa pestovali hlavne v oblasti juhozápadného Slovenska, na Zemplíne a na Spiši. Dnes šošovica tvorí len 1,3 % osiatej výmery strukovín na zrno, čoho dôsledkom je, že ju prevažnej miere dovážame.

Génová banka SR vo svojej kolekcii strukovín uchováva v aktívnej a základnej kolekcii 296 genetických druhov šošovice, z ktorých je 7 slovenského pôvodu. Medzi slovenskými odrodami registrovanými v minulosti boli:

• Trebišovská (1960): Tvorí rastliny 0,40 - 0,45 m vysoké s tmavozelenými listami. Kvety sú stredne veľké, biele s modro-fialovým nádychom. Semeno je stredne veľké, svetlošedo-zelené. Je o 5 dní neskoršia, ale vyznačuje sa vysokými úrodami a je najodolnejšia proti hubovitým chorobám.
• Slovenská modrá (1950): Stredne neskorá odroda s dobrými úrodami. Semená sú stredne veľké, modroškvrnité. Vyhovujú jej ľahšie a suchšie pôdy.
• Moravská veľkozrnná (1941)
• Hrotovická veľkozrnná (1946): Tvorí stredne vysoké až vyššie rastliny (0,25 - 0,68 m), stredne rozvetvené. Listy sú väčšie a širšie, kvety väčšie s modrofialovým nádychom. Struky sú krátke, stredne široké až široké. Semená sú veľké, typicky ploché.
• Nelka (1990): Tvorí vzpriamený porast s výškou v priemere 0,49 m. Semeno je stredne veľké s dobrou varivosťou a rýchlejším začiatočným rastom. Vyznačuje sa dobrou stabilitou úrod a adaptabilitou na zhoršené agroekologické podmienky. Najlepšie úrody dosahuje na ľahších, suchších pôdach dobre zásobených vápnom a vyhovuje jej dvojfázový zber.
• Renka (1992): Má rýchlejší začiatočný rast v porovnaní s predošlými odrodami. Doba kvitnutia a zberu je súčasne s Nelkou. Vyznačuje sa dobrou odolnosťou proti poliehaniu pred zberom a patrí k najodolnejším proti koreňovej spále, múčnatke a antraknóze.
• Slovenská zemplínska

Momentálne nie je registrovaná žiadna slovenská odroda šošovice.

Výživové hodnoty a zdravotné prínosy šošovice

Šošovica je viac než len základná potravina; je to superpotravina. Po sójových bôboch a konope má šošovica tretí najvyšší obsah bielkovín zo všetkých rastlín, a to až 26 %. Obsahuje veľké množstvo kyseliny listovej, ktorá je potrebná pri tvorbe krvi a kostí. Je kvalitným zdrojom cenných bielkovín a ide o vynikajúcu alternatívu tvarohu, mäsa a vajíčok. V strukovinách sa nachádza až sedem esenciálnych aminokyselín. V šošovici sa nachádza veľa vápnika, draslíka, fosforu, horčíka, železa a selénu. Podporuje tiež látkovú premenu a stará sa o zdravie kostí, nervov a svalov.

Pravidelná konzumácia šošovice môže prispieť k celkovému zlepšeniu zdravia:

• Zdravie srdca: Vysoký obsah vlákniny a nízky obsah tuku prispievajú k zníženiu hladiny cholesterolu, čím sa znižuje riziko srdcových chorôb.
• Regulácia hladiny cukru v krvi: Vláknina v šošovici pomáha regulovať hladinu cukru v krvi, čo je dôležité pre ľudí s diabetom alebo prediabetom. Má nízky glykemický index.
• Podpora trávenia: Vysoký obsah vlákniny podporuje zdravé trávenie a pravidelnú činnosť čriev. Hoci nelúpaná šošovica môže spôsobovať nadúvanie kvôli ťažko stráviteľným látkam a antinutrientom (napr. kyselina fytová), namáčanie pred varením výrazne zlepšuje jej stráviteľnosť. Po namočení je dôležité šošovicu dôkladne prepláchnuť a na varenie použiť novú vodu.
• Krvotvorba: Vďaka obsahu železa zlepšuje krvotvorbu.

Okrem využitia v kuchyni sa šošovica môže použiť aj ako krmivo pre dobytok, napríklad pre kravy alebo kozy.

Kulinárske využitie šošovice

Šošovica je neuveriteľne všestranná v kuchyni. Jej jemná chuť a pevná textúra z nej robia ideálnu prísadu do mnohých jedál.

• Polievky a prílohy: Šošovicová polievka je klasikou mnohých kuchýň. Šošovica sa tiež môže podávať ako príloha k mäsu alebo rybám, alebo byť základom pre rôzne vegetariánske pokrmy. Do karí, indického dalu alebo nátierok sa najlepšie hodí žltá a červená šošovica.
• Šaláty: Varená šošovica je skvelým doplnkom šalátov, kde pridáva sýtosť a výživu. Môže sa kombinovať s rôznymi druhmi zeleniny, syrov a dresingov.
• Vegetariánske a vegánske jedlá: Šošovica je populárnou náhradou mäsa vo vegetariánskych a vegánskych receptoch. Používa sa na prípravu fašírok, burgerov a ragú.
• Naklíčená šošovica: Klíčky šošovice majú lahodnú orieškovú chuť a obsahujú veľa biotínu aj vitamínu C. Počas klíčenia sa množstvo viacerých minerálnych látok zvýši až na štvornásobok. Naklíčenú šošovicu možno konzumovať surovú alebo ju použiť pri varení, pretože je lepšie stráviteľná ako bežná šošovica. Pri nakličovaní na priamu konzumáciu je dôležité kupovať semená vhodné na nakličovanie.

tags: #sosovica #rastlina #pestovanie